Spoločnosť nevyhnutne potrebuje nájsť efektívne spôsoby nakladania s odpadmi, pomocou ktorých zabezpečí svoj dlhodobo udržateľný rozvoj aj optimálne využívanie surovinových a energetických zdrojov spolu s ochranou životného prostredia a zdravia populácie. O tom bola 9. medzinárodná konferencia Enviromanagement 2018, ktorá sa uskutočnila 11. – 12. októbra na Štrbskom Plese.

Konferencia tradične poskytuje priestor na otvorenú odbornú diskusiu a výmenu skúseností z realizácie konkrétnych projektov z oblasti odpadového hospodárstva. Niektoré tohtoročné príspevky sa dotkli aj nového európskeho legislatívneho rámca pre túto oblasť, ktorý predstavuje tzv. balíček obehového hospodárstva (Circular Economy Package CEP). Európsky parlament v ňom s podporou ministrov a vlád členských štátov EÚ schválil ambiciózne recyklačné ciele. Štyri legislatívne zložky CEP sú zamerané na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu (používa sa aj pojem cirkulárna alebo obehová ekonomika), v rámci ktorého by mala byť hodnota produktov, materiálov a zdrojov zachovávaná čo najdlhšie.

Ciele pre SR smerujú k trojnásobku dnešných hodnôt

Pripomeňme, že podľa schválených zámerov by sa do roku 2025 malo recyklovať aspoň 55 % komunálneho odpadu, čiže odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného odpadu mal dosiahnuť 60 % a do roku 2035 aspoň 65 %. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65 % odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70 %. Nová legislatíva stanovuje aj samostatné ciele pre jednotlivé obalové materiály, napríklad pre papier, kartón, plast, sklo, kov a drevo.

Na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu v roku 2016 vyprodukovalo 348 kg odpadu na osobu. Recyklovalo alebo kompostovalo sa len 23 % komunálneho odpadu; asi 66 % skončilo na skládkach a 11% sa spálilo.

Vyhliadky plnenia balíčka obehového hospodárstva

Cieľom balíčka CEP je transformovať európske hospodárstvo z lineárneho na obehové. To znamená skončiť so skládkovaním, zvýšiť množstvo recyklovaného odpadu a znížiť množstvo primárnych surovín, ktoré treba vyťažiť. Hlavnými znakmi obehového hospodárstva sú zvyšujúce sa limity recyklácie komunálnych odpadov i odpadov z obalov, rozšírená zodpovednosť výrobcov a nové súčasti triedeného zberu.

Ďalším cieľom je porovnanie úrovne triedenia a recyklácie medzi krajinami Európskej únie. V EÚ existujú rôzne systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ich výsledky v jednotlivých krajinách sa líšia. Slovensko je spomedzi krajín EÚ s mierou recyklácie 23 % na predposlednom mieste. Podiel vytriedeného a recyklovaného odpadu však aj u nás medziročne narastá.

Hlavnými výzvami, ktoré musí Slovenská republika prekonať, aby sa dosiahli ciele nastavené v CEP, sú najmä: posilnenie predchádzania vzniku odpadov, minimalizácia negatívnych vplyvov odpadov na životné prostredie a ich čo najlepšie ďalšie využívanie. Triedený zber komunálneho odpadu, tak ako ho poznáme dnes, sa má rozšíriť o textil a nebezpečné odpady.

Všetky členské štáty EÚ musia zabezpečiť, aby sa do roku 2025 zvýšila príprava na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu. V prípade, ak členský štát skládkoval viac než 60 % komunálneho odpadu – čo je i prípad Slovenska, ktoré v roku 2017 podľa údajov Štatistického úradu SR uložilo na skládky 61,6 % komunálneho odpadu –, existuje možnosť posunúť splnenie vyššie uvedených cieľov o 5 rokov. Veľkou výzvou pre samosprávy je nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom, ktorý tvorí priemerne 45 % odpadu z domácností.

Nové nároky a otvorené otázky

Obehová ekonomika sa stala v odpadovom hospodárstve dnešnej doby zaklínadlom. Skládkovať alebo recyklovať – čo o tom hovorí európske a slovenské právo? Splnenie zvýšených cieľov pre obehovú ekonomiku vyjadrených v balíčku CEP si vyžiada najmä kroky v smere:

- prípravy na opätovné použitie a recyklácie odpadu,

- zlepšenia postupov odpadového hospodárstva,

- vypracovania národnej stratégie,

- vypočítavania a poskytovania spoľahlivých štatistických údajov,

- zmeny správania spotrebiteľov,

- zníženia skládkovania,

- podpory súťaže,

- podpory používania recyklovaného materiálu,

- obmedzenia vyžívania primárnych zdrojov,

- fungujúceho systému včasného varovania,

- využívania finančných prostriedkov EÚ na financovanie infraštruktúry nakladania s odpadmi

- a mnohých ďalších.

Nové zákony na európskej, národnej a miestnej úrovni boli alebo budú prijaté. Členské štáty, verejné a súkromné subjekty sa budú musieť vyrovnať s novými požiadavkami. Európske inštitúcie chcú vidieť pokrok a Slovensko určitý pokrok dosiahlo. Bude to stačiť? Vznikajú ďalšie otázky:

• Akým problémom vyplývajúcim z obehovej ekonomiky budeme čeliť?

• Sme schopní vyrovnať sa s novými cieľmi prípravy na opätovné použitie a recyklácie?

• Sme pripravení obmedziť skládkovanie?

• Budeme podporovať súťaž s rovnakými podmienkami v odpadovom hospodárstve?

• Ak zavedieme rozšírenú zodpovednosť výrobcu, bude pokračovať boj o obce?

To sú niektoré z otázok, ktoré si môžeme položiť v súvislosti s obehovou ekonomikou, a dúfajme, že na niektoré z nich dosť skoro nájdeme odpovede.

Mgr. Hana Nováková, MBA, ENVI – PAK, a. s., 

Mgr. Jozef Semančín, LL.M., Semančín & Partners, s. r. o.

Gabriela Stuchlá, NMC, s. r. o.

Foto: Európska komisia/Miguel Riopa

www.nmc.sk