Vo februári tohto roka vláda schválila Envirostratégiu 2030, dokument určujúci aktuálne smerovanie environmentálnej politiky Slovenska na nasledujúce desaťročie. Prijatá ucelená stratégia štátnej environmentálnej politiky by mala byť postupnou zmenou právnych predpisov a sektorových akčných plánov a stratégií pretavená do praxe. Medzi navrhovanými strategickými cieľmi sú viaceré, ktoré sú relevantné aj z pohľadu prípravy a realizácie dopravných projektov.

Dopravný sektor v štátnej environmentálnej politike do roku 2019

Strategický rámec slovenskej národnej environmentálnej politiky sa začal utvárať po Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992), ktorá predstavila koncepciu udržateľného rozvoja – rozvoja, ktorý uspokojuje potreby spoločnosti v rámci jej ekonomických, sociálnych aj environmentálnych záujmov pri zachovaní kvality životného prostredia, biodiverzity a prirodzených funkcií ekosystémov.

Slovenská republika na predstavené princípy nadviazala prijatím dokumentu Stratégie, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky v roku 1993 [1]. Stratégia nastavila smerovanie a priority štátnej environmentálnej politiky na nasledujúce roky so zameraním na predchádzanie vzniku hlavných príčin poškodzovania životného prostredia a odstraňovanie jestvujúcich príčin a ich negatívnych dôsledkov. Stanovila viacero opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov, pričom na dopravný sektor bol zameraný cieľ Zmodernizovanie dopravy, zníženie jej negatívnych vplyvov na životné prostredia, resp. odľahčenie niektorých zaťažených komunikácií. Zo stanovených priorít stratégie možno viaceré nepriamo vztiahnuť aj na projekty rozvoja dopravnej infraštruktúry, predovšetkým na etapu ich výstavby – ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, ochrana pôdy pred degradáciou, minimalizácia vzniku odpadov a ich využívanie alebo správne zneškodňovanie a ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov vrátane optimalizácie priestorovej štruktúry a využívania krajiny.

V roku 2001 vláda SR prijala dokument Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja [2], ktorý na základe zhodnotenia vtedajšej situácie sumarizoval priority a strategické ciele udržateľného rozvoja v podmienkach Slovenska. Jedným zo strategických cieľov bolo Zlepšenie dopravnej a technickej infraštruktúry, pričom dopravného sektora sa týkali predovšetkým ciele – skvalitnenie dopravy (uprednostňovanie hromadnej dopravy pre individuálnou a budovanie prímestských integrovaných systémov), posilnenie železničnej dopravy (vrátane rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete), podpora železničnej a kombinovanej nákladnej dopravy, dobudovanie nadradenej cestnej siete a zlepšenie prístupnosti regiónov a komplexný rozvoj súvisiacej technickej infraštruktúry.

Envirostratégia 2030 – Zelenšie Slovensko

Vo februári tohto roka vláda SR schválila dlhoočakávaná aktuálna stratégia smerovania environmentálnej politiky na nasledujúcu dekádu Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 [3]. Dokument pripravoval Inštitút environmentálnej politiky MŽP SR počas dvoch rokov, do jeho tvorby sa zapojili odborníci z rôznych oblastí vrátane verejnosti, ktorá mala možnosť návrh dokumentu pripomienkovať.

Stratégia identifikovala tri priority, v ktorých je vzhľadom na súčasný stav potrebné realizovať okamžité a účinné opatrenia: oblasť odpadového hospodárstva, kvalitu ovzdušia a zachovanie biodiverzity. Súčasne stanovila viaceré strategické ciele ochrany životného prostredia Slovenska v troch prioritných oblastiach: udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, zmena klímy a ochrana ovzdušia a zelené hospodárstvo.

Navrhované strategické ciele prinášajú záväzky pre všetky rozvojové aktivity spoločnosti, prepojenie cieľov na ostatné sektory by malo byť riešené postupnými zmenami právnych predpisov, sektorových akčných plánov a sektorových koncepcií.

Udržateľné riešenia v doprave

Envirostratégia 2030 definuje dva konkrétne ciele priamo určené pre dopravný sektor: Zavádzať udržateľné riešenia v doprave a zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy.

V rámci prvého  stanoveného cieľa budú uprednostňované také dopravné riešenia, ktoré sú udržateľné z dlhodobého hľadiska, a ktoré zohľadňujú aj environmentálny rozmer. Podporovaná bude zmena v celkovej deľbe prepravy, preferované bude zvýšenie podielu železničnej a verejnej hromadnej dopravy resp. nemotorovej dopravy (cyklistickej a pešej) na úkor zníženia podielu individuálnej automobilovej dopravy na počte prepravených osôb a tovarov v celoslovenskom meradle.

Keďže k zníženej kvalite ovzdušia významne prispieva produkcia emisií a vírenie prachových častíc spojených s cestnou automobilovou dopravou, druhý stanovený cieľ podporuje nízkoemisné formy dopravy. Tieto budú preferované v urbanizovaných oblastiach i v medzimestskej doprave, uprednostňovaná bude koľajová doprava, elektromobilita, cyklistická a pešia doprava. Podporované bude tiež vytvorenie tzv. nízkoemisných zón v mestských oblastiach pre zníženie podielu individuálnej automobilovej dopravy a s ňou spojených negatívnych vplyvov v centrách miest.

Strategické ciele súvisiace s dopravným sektorom

Dopravného sektora sa týkajú i ďalšie prijaté ciele smerujúce k minimalizácii negatívnych vplyvov na životné prostredie, prispievajúce k zmierneniu nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a reagujúce na dnes neudržateľné využívanie prírodných zdrojov: Zabrániť znečisťovaniu vôd, odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky, zastaviť stratu biodiverzity, vytvoriť a uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny, efektívne monitorovať a minimalizovať geologické hazardy a riziká, budovať zelenú infraštruktúru, zvýšiť využitie zelených opatrení, zásahy v krajine plánovať s ohľadom na ochranu pred nedostatkom vody, zadržať vodu v krajine, podporovať obehovú ekonomiku, zvýšiť prevenciu zakladania čiernych skládok a vymáhanie princípu „znečisťovateľ platí“ a zvyšovať energetickú efektívnosť.

Pre dosiahnutie stanovených cieľov je potrebné rešpektovať základné princípy ochrany zložiek životného prostredia zvlášť počas prípravy a výstavby projektov dopravnej infraštruktúry. Vítaná je zmena zaužívaných postupov projektovej prípravy vrátane stavebnotechnických a konštrukčných riešení a nahradenie štandardne využívaných stavebných materiálov. Odporúča sa predovšetkým minimalizovať zásahy do vodných tokov a citlivo riešiť prípadné hydromorfologické zmeny korýt vodných tokov, eliminovať zásahy do prioritných biotopov a minimalizovať úbytok zelene a degradáciu prírodných ekosystémov, citlivo lokalizovať stavebné objekty do krajiny, dôsledne prihliadať na zosuvné riziká a existenciu prípadných environmentálnych záťaží, zapracovať do projektov prvky zelenej infraštruktúry (výsadba drevín, tvorba vegetačných krytov vybraných povrchov a vegetačných plôch, systém zelených pásov a izolačnej zelene, zelené strechy, zelené steny a i.), zabezpečiť zadržiavanie vody v krajine (zapracovať systémy zachytávania dažďových vôd, odvádzanie vôd z povrchového odtoku do miesta vsakovania, budovanie retenčných pásov a pod.), rešpektovať princípy obehového hospodárstva (znížiť využívanie primárnych surovín, zvýšiť mieru opakovaného využitia výrobkov, zvýšiť podiel zhodnocovaných stavebných odpadov a ich recyklácie) a uplatňovať princípy energetickej efektívnosti pri rekonštrukciách a návrhoch verejných budov (odstránenie tepelných mostov, zlepšenie tepelno-technických vlastností budov, zabezpečenie letného tienenia a ochladzovania, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, uplatňovanie princípov pasívneho štandardu a i.).

Významnou témou Envirostratégie 2030 je vzhľadom na rozsah možných dôsledkov tiež oblasť zmeny klímy a ochrany ovzdušia. Dopravný sektor môže zmenou súčasného nastavenia prispieť k mitigácii klimatickej zmeny – presunom prepravných objemov na koľajovú, resp. verejnú hromadnú dopravu a uprednostňovaním nízkoemisných typov dopravy. Zároveň je dôležité do projektov dopravnej infraštruktúry zapracovať účinné a efektívne adaptačné opatrenia na zmiernenie pôsobenia očakávaných dôsledkov zmeny klímy a súčasne na zabezpečenie bezproblémovej prevádzky dopravných systémov.

Záver

Dopravný sektor patrí k odvetviam s najzávažnejšími vplyvmi na životné prostredie, projekty dopravnej infraštruktúry svojou priestorovou a technickou náročnosťou vyvolávajú závažné zásahy do krajiny. Keďže výstavba a prevádzka takýchto rozsiahlych projektov významne ovplyvňuje všetky zložky životného prostredia, malo by patriť k prioritným záujmom spoločnosti nepriaznivé vplyvy týchto aktivít úplne eliminovať alebo prinajmenšom zmierniť.

Riešením je rešpektovať, zohľadňovať a plnohodnotne začleňovať environmentálne princípy už v návrhoch projektov dopravnej infraštruktúry, keď sú ešte otvorené všetky možnosti zapracovať účinné preventívne opatrenia eliminujúce alebo zmierňujúce prípadné negatívne vplyvy realizačnej a prevádzkovej fázy projektov. Zmena zaužívaného prístupu k príprave dopravných stavieb môže vo výsledku prispieť k výraznému zmierneniu negatívneho pôsobenia dopravy na životné prostredie a súčasne k naplneniu viacerých stanovených cieľov prijatej Envirostratégie 2030.

Literatúra

• Stratégie, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (MŽP SR, 1993)
• Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (MŽP SR, 2001)
• Zelenšie Slovensko. Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (MŽP SR, IEP, 2019)

RNDr. Monika Vyskupová, PhD.

REMING CONSULT, a. s.

Trnavská cesta 27, 831 04 Bratislava

vyskupova@reming.sk, www.reming.sk