O najnovšie informácie zo stavebného sektora a jeho vnútornú konšteláciu činných osôb a firiem sme požiadali prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, Ing. Pavla Kováčika, PhD., MBA. Redakcia magazínu STROJE-TECHNOLÓGIE-EKOLÓGIA ďakuje za poskytnutie rozhovoru a priblíženie aktuálnej situácie a potrieb v slovenskom stavebníctve. 

Stavebníctvu na Slovensku sa v poslednom období darí, bude pozitívny vývoj pokračovať?

Áno, stavebníctvu sa darí, ekonomicky zažíva ekonomicky priaznivé obdobie, a to v novej výstavbe tak v opravách a údržbe. Ťahúňom novej výstavby je predovšetkým súkromný sektor.

Aké sú v súčasnosti vyťažené kapacity slovenského stavebníctva?

Vyťažené kapacity závisia od veľkosti spoločnosti a takisto regiónu. Väčšia intenzita výstavby je na západnom Slovensku než na východnom. V zásade sa dá povedať, že väčšie a stredné firmy majú vyťažené kapacity na 90-100 %. Menšie firmy majú stále niektoré voľné kapacity. Pri porovnaní s obdobím pred 10 rokov v súčasnosti stále nedosahujeme stavebnú produkciu, aká bola v roku 2008. Stavebníctvo je okrem krízy poznačené neodborným zásahom ministra dopravy Jána Figeľa, keď v období prepadu súkromného stavebníctva zabrzdil výstavbu diaľnic a na trh nešli štátne investície, ktoré by mali stabilizačný proticyklický charakter. Stavebníctvo sa v tom čase prepadlo o 30 %, čo bolo takmer likvidačné pre stavebné odvetvie. Odborníci, ktorí pre nútené prepúšťanie odišli zo stavebníctva, sa už nevrátili a prílev mladých kvalifikovaných ľudí je veľmi slabý.

Aký vývoj očakávate v budúcom roku v stavebníctve?

Podľa prieskume CEEC Research zvýšenú stavebnú produkciu očakáva 21 % stavebných podnikov, zatiaľ čo stabilizáciu na súčasnej úrovni očakáva 51 % a zníženie 28 %. Preto nepredpokladám, že v roku 2019 nebude vedieť stavebníctvo pokryť potreby súkromných a štátnych investorov.

Čo trápi stavbárov najmä dnes?

Sú to prertvávajúce problémy, najmä s neúmerne dlhotrvajúcimi procesmi prípravy stavieb, povoľovacích konaní a dlhodobé nedostatky vo verejnom obstarávaní. Ako problém vnímam, že vo verejnom stavebníctve konzervujeme priemernosť tým, že prakticky všetky verejné súťaže vyhodnocujeme na základe najnižšej ceny, keď kvalita realizácie diela a realizačného tímu a ďalšie kvalitatívne parametre nevstupujú do hodnotenia. Verejné súťaže navyše trvajú neúmerne dlho, aj niekoľko rokov, čo je neprimeraný čas. K tomu sa pridávajú často až triviálne nedostatky v podmienkach a kritériách účasti, čo má za následok, že naozaj kvalifikovaní dodávatelia sa na takýchto súťažiach ani nezúčastnia, pretože to nemá zmysel a takto sú súťaže predurčené na to, aby v nich uspeli druhotriedne firmy, prípadne špekulanti, ochotní ísť do rizík, ktorými sa takéto nejasné súťažné podmienky vyznačujú.

Napriek tomu, že stavebníctvu sa darí, je ešte veľa otvorených otázok, na ktorých zväz so svojimi odborníkmi a členmi pracuje. Sú to otázky v oblasti: pružnejšej legislatívy, etiky podnikania, zamestnania, vzdelávania, kvality v stavebníctve a jej vyhodnocovania v rámci verejného obstarávania.

Ako je to so vzdelávaním v stavebníctve?

V súčasnosti pretrvávajúcim a naďalej zhoršujúcim sa problémom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Pri porovnaní čísel potrebných nových zamestnancov v stavebníctve, zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku s číslami žiakov a študentov študujúcich stavebníctvo sa v blízkom období veľmi rýchlo môže stať, že nebude mať kto stavať. Veľká časť kvalifikovanej pracovnej sily odišla v čase útlmu stavebníctva do zahraničia a iných odvetví a už sa nevrátila. Zväz už dlho volá po tom, aby štát urobil zásadné opatrenia na zlepšenie stredného odborného školstva a aby začal cielene podporovať nedostatkové odvetvia a profesie. Ak niektorý nedostatkový odbor v súčasnosti nemá dostatok žiakov, tak ho buď zrušíme, alebo znížime počty miesto toho, aby sme odbor zatraktívnili a odkomunikovali jeho zaujímavosť a uplatniteľnosť na zdigitalizovanom trhu. Pretože v súčasnosti sa stavba buduje aj pomocou digitálnych technológií, na ktoré potrebuje mať žiak zručnosti.

Nepomáha vzdelávaniu v stavebníctve propagované duálne vzdelávanie?

Duálne vzdelávanie je hlavne pre tých, ktorí sa už pre stavebníctvo rozhodli. Zvyšuje im odbornú pripravenosť a praktické skúsenosti počas štúdia. Nepropaguje však technické vzdelanie. Túto propagáciu musí na seba prevziať štát. Nenásilná propagácia funguje v Nemecku pomocou rozprávok a detských hier, vďaka čomu budujú v deťoch povedomie o technickej práci a vzťah k nej.

Jednotlivé profesie v stavebníctve treba rodičom a deťom predstaviť, aby vedeli, že dnešné stavebníctvo už nie je prašná murárčina a zaolejovaný inštalatéri, ale moderné technológie, ktoré stále napredujú. Stredné odborné školy musia byť komplexne vybavené a dostupné, internátneho typu. V súčasnosti sa nachádzajú takmer len v krajských mestách. Zväz má rozvinuté spolupráce s niektorými strednými odbornými školami a snaží sa pomáhať pri propagácii dobrého mena v stavebníctve a uplatniteľnosti. Poslednou akciou bola medzinárodná súťaž praktických zručností a odborných vedomostí kombinovaných družstiev žiakov učebných odborov elektromechanik-murár-inštalatér s názvom STAVIAME BUDÚCNOSŤ EMI 2019, počas ktorej žiaci šiestich odborných škôl prezentovali svoje zručnosti pred verejnosťou a demonštrovali tým, že stavarina je pekné remeslo.

Myslíte si, že rodičia nechcú dať svoje deti na stavarinu?

Stavebníctvo bolo dlho prepierané ako špinavé a nečisté odvetvie s nízkymi zárobkami a bezpečnosťou práce. Štát v rámci dobrej propagácie remeselných odvetví nerobil v minulosti nič. Členské spoločnosti sa preto dohodli v minulom roku na financovaní propagácie stavebníctva. Často rodičia objavujú krásy remesla až po takejto propagácii alebo keď si zabezpečujú svoje bývanie a pri financovaní remeselníkov zistia, že ich platy sú porovnateľné, ak nie vyššie ako, sú ich.

Je zväz aktívny aj pri príprave legislatívy?

Áno, samozrejme, podnikateľská a stavebná legislatíva je každodennou súčasťou našej práce. ZSPS sa spolupodieľa na príprave či pripomienkovaní stavebných predpisov, ale aj v rámci pripomienkovacích konaní všetkých legislatívnych návrhov. Ani tých nie je málo. Najdôležitejším pripravovaným stavebnými predpismi v súčasnosti je zákon o územnom plánovaní a stavebný zákon. Sú to naozaj moderné normy, ktoré sme spolu s ďalšími odborníkmi a MDV SR pripravili až do dnešného paragrafového znenia. Treba podčiarknuť, že stavebný zákon nie je pre stavbárov, ako sa niekedy mylne vykladá, ale pre všetkých občanov a podnikateľov a inštitúcie tejto krajiny. Verím, že O potrebe čo najskôr prijať novú modernú normu už dnes niet pochýb. Komplikovanosť a nejednoznačnosť paragrafov platného už zastaraného zákona spôsobuje problémy v praxi a časté obchádzanie pravidiel. Legislatívne prostredie súvisiace so stavebníctvom by malo byť stabilné, jasné a efektívne. S tým súvisia vymáhateľné pravidlá a taktiež transparentné a predvídateľné rozhodnutia. Pevne verím, že tentoraz naša práca nevyjde nazmar a oba zákony sa podarí prijať v parlamente ešte v tomto volebnom období.

www.zsps.sk