Tento rok uplynie 30 rokov od uvedenia najväčšej nádrže na zásobovanie pitnou vodou v strednej Európe do trvalej prevádzky.

Určite uznáte, že tridsiatka si zaslúži oslavu a v spojení so Starinou o to viac. Aj preto v rámci osláv organizujeme odbornú konferenciu 19.septembra 2019, ktorá sa bude konať pod záštitou bývalého prezidenta Ing. Rudolfa Schustera, Dr. h. c., ktorý je tiež vyštudovaný vodohospodár a ktorý sa tiež zaslúžil o to, aby pitnú vodu zo Stariny pili obyvatelia Košíc.

Pri predstavovaní Stariny nám nedá nespomenúť aj nášho kolegu Ing. Juraja Motyčku, ktorý je s ňou spätý vari najviac. Bol pri jej „zrodení“ ako stavbyvedúci či geodet a tesne pred dosypaním posledných kubíkov hrádze, keďže si bol vedomý,  že svoju prácu odviedol kvalitne, stal sa vedúcim vodnej stavby. Bol pri kolaudácii i takmer dvojročnom napúšťaní tohto kolosu. Okrem iného vášnivý športovec s nezameniteľným hlasom tu pracuje dodnes. Ďakujeme, že ste svoj pracovný život zasvätili práve Starine.

Je toho veľmi veľa, čo by sa dalo o Starine napísať. Preto vám v najbližšom týždni prinesieme minisériu  s tým najzaujímavejším čo sa nám podarilo vypátrať.

Starine prajeme minimálne ďalších 30 rokov v takej dobrej kondícii, ako je to doposiaľ, a najmä státisíce spokojných konzumentov životodarnej tekutiny z jej nádrže.

Zámer výstavby vodárenskej nádrže Starina

Na Slovensku sú dve oblasti, kde sa vyskytuje pitná voda vo väčšom množstve. Je to horská pramenitá oblasť stredného Slovenska, najmä vápencové pohoria Veľkej a Malej Fatry, Súľovské vrchy, Spišsko-gemerský a Slovenský kras. Druhú oblasť tvorí Žitný ostrov. Kapacita tejto lokality by pokryla potrebu pitnej vody na Slovensku, no vzhľadom na územnú polohu sa na Slovensku vyskytujú oblasti s deficitnou bilanciou potreby pitnej vody, medzi ktoré patril Východoslovenský kraj, najmä jeho severná polovica.

V 80. rokoch nastal zásadný obrat v rámci industrializácie Slovenska, priemysel sa začal budovať aj na východnom Slovensku a postupne sa zmenila aj poľnohospodárska výroba. Táto skutočnosť mala vplyv na sociálnu štruktúru obyvateľstva. V tom období rýchlo sa zvyšujúca životná úroveň a rast priemyslu vyvolali zvýšené nároky na zásobovanie pitnou vodou. Pri navrhovaní starších vodárenských zariadení sa totiž nepredpokladal taký enormný nárast, preto nemali dostatočné kapacity na zásobovanie.

A práve nedostatok zdrojov pitnej vody si vynútil také riešenie zásobovania pitnou vodou, ktoré pomocou skupinového vodovodu dokáže zásobovať z jedného vodného zdroja pomerne veľkú oblasť. Vodárenská nádrž Starina s úpravňou vody v Stakčíne túto potrebu naplnili.

Ako zdroj povrchovej vody sa v tomto prípade vybrala horná časť povodia rieky Cirocha nad obcou Starina. Kvôli hygienickým požiadavkám na kvalitu vody v nádrží bolo povodie ešte pred výstavbou rozdelené na tri ochranné pásma. V rámci I. ochranného pásma sa vysídlila obec Starina. Zbúrali sa obytné domy, asanovali všetky žumpy, hroby z cintorína sa premiestnili do obce Stakčín. Odstránil sa všetok organický materiál, vyrúbali sa stromy. V II. a III. ochrannom pásme boli vysídlené a asanované obce Dara, Ostrožnica, Smolník, Veľká Poľana Zvala a Ruské. Spolu sa z povodia vysídlilo 3 463 obyvateľov zo 769 príbytkov. Prevažná časť vysídlených obyvateľov sa usadila v meste Snina či v Humennom. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské.

Bol to citeľný zásah do života tamojších občanov, na druhej strane môžeme hľadať vyváženie, že sa takýmto krokom utvorili podmienky na vysokú životnú úroveň mnoho tisíc spoluobčanov vrátane nich samých, keďže bývajú v náhradných bytoch na niektorom sídlisku zásobovanom pitnou vodou práve z tohto zdroja.

Podľa pôvodnej koncepcie mala vodárenská nádrž Starina tvoriť vodný zdroj na zásobovanie okresov Humenné, Vranov nad Topľou, Michalovce a Trebišov. Dynamický rozvoj mesta Prešov a deficit vody v meste Košice vyvolal požiadavku na riešenie tejto situácie, a tak vznikla nová koncepcia skupinového vodovodu. Namiesto výstavby privádzačov pre okresy Michalovce a Trebišov bol zrealizovaný privádzač do Prešova a Košíc.

Dnes je to už 30 rokov od uvedenia najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe do trvalej prevádzky. V súčasnosti, po úprave v Stakčíne, zásobuje cez ďiaľkovod 326 241 obyvateľov v 200 mestách a obciach.

Priebeh výstavby

Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a je najväčšou nádržou na zásobovanie pitnou vodou v strednej Európe.

Vodárenská nádrž bola vybudovaná v rokoch 1981 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo 20. 8. 1987 o 13.00 a trvalo do 27. 3. 1989 s uvedením do trvalej prevádzky 28. 11. 1989.

Samozrejme, že voda z vodárenskej nádrž kvalitatívne nevyhovuje norme pre pitnú vodu, preto je potrebné pre pitné účely ju upravovať. Slúži na to úpravňa vody, kde sa fyzikálnymi a chemickými procesmi získava voda vyhovujúca predpísanej norme. Takúto vodu je možno prostredníctvom skupinového vodovodu a rozvodných sietí distribuovať do jednotlivých spotrebísk. Celý komplex vodárenskej nádrže sa teda skladá z hrádze na rieke Cirocha, zo združeného funkčného objektu, z vyvolaných investícii (preložka ciest a vedení, terénne úpravy), úpravne vody a skupinového vodovodu.

Súbor týchto stavieb vodárenskej nádrže Starina a skupinového vodovodu patril v období realizácie medzi najväčšie vodohospodárske stavby na Slovensku. Práce od odberného miesta  až po prívod vody do Košíc boli rozdelené do šiestich stavieb.

• Stavba – provizórny odber, prívodné potrubie na úpravňu vody v Stakčíne a vodojem v Snine. Kapacita úpravne je v prvej fáze vybudovaná na 500 l/s.
• Výstavba samotnej priehrady vrátane preložky štátnej cesty v dĺžke 6,6 km aj výstavba náhradných lesných ciest v dĺžke 18 km. Preložka vedení, terénnych úprav v nádrži a v povodí rieky Cirocha. V tejto etape boli presídlené aj spomínané obce.
• Stavba prívodného potrubia od Sniny do Vranova nad Topľou vrátane vodojemov v Humennom a vo Vranove.
• Vybudovanie prívodu vody z Vranova nad Topľou do Prešova spolu s prečerpávacou stanicou v Hanušovciach nad Topľou a vodojemami v Medziankach a Prešove.
• Po týchto etapách nasledovalo rozšírenie úpravne vody v Stakčíne na 1 000 l/s, aby tak dokázala zásobovať pitnou vodou aj mesto Košice.
• Poslednou fázou bolo dobudovanie prívodu vody z Prešova do Košíc.

Najrozsiahlejšou a technicky i technologicky najnáročnejšou stavbou bola výstavba hrádze vrátane injekčnej chodby, združeného funkčného objektu spolu s vývarom. V rámci prvej fázy bola preložená štátna cesta a výstavba dočasného koryta Cirochy. Betonárske práce na funkčnom objekte a odvádzači sa začali v druhej polovici roku 1982. Sypanie hrádze sa začalo koncom roka 1983 a bolo dokončené v júni 1987. Zhruba v tom istom čase bol dokončený aj združený funkčný objekt. Dokončovacie práce pokračovali aj v roku 1988, čo bol aj termín privedenia vody do Prešova a následne do Košíc.

Prívod pitnej vody zo Stariny cez Humenné, Prešov až do Košíc uzavrel jednu významnú etapu vodohospodárskej výstavby na Slovensku. Mimoriadne pracovné úsilie tisícov stavbárov, projektantov, vodohospodárov dokázalo silu a schopnosť týchto odborníkov. Zanechali za sebou technicky náročné dielo, ktoré, aj keď jeho časti sú ukryté pod zemským povrchom, plní svoj účel a púta pozornosť státisícov obyvateľov východného Slovenska.

Parametre a čísla Stariny

Vodárenská nádrž Starina je vybudovaná na toku Cirocha v riečnom kilometri 37,250. Jej plocha povodia k priehradnému profilu predstavuje 130,66 km² a dĺžka údolia Cirochy od prameňa 17,3 km. Na severe ho ohraničuje rozvodie s riekou Vislou, ktoré tvorí zároveň štátnu hranicu s Poľskom.

Základným cieľom stavby je zabezpečovanie pitnej vody pre východné Slovensko, znižovanie povodňových prietokov a zabezpečovanie minimálneho sanitárneho prietoku na Ciroche pod vodnou stavbou, ktorý je 140 l/s.

Hlavnými časťami vodnej stavby sú hrádza, združený funkčný objekt a vlastná akumulačná nádrž.

Zemná, sypaná hrádza je v korune široká 7 metrov a dlhá 311 metrov. Maximálna výška hrádze nad dnom predstavuje 50 metrov. V osi hrádze je vybudovaná injekčná chodba. Vstup do chodby je z obidvoch strán z úrovne koruny hrádze a z komunikačnej chodby v strede hrádze. V ľavostrannom zaviazaní hrádze tvorí nadstavbu injekčnej chodby prevádzková budova. Z prevádzkovej budovy cez injekčnú  a komunikačnú chodbu až na združený funkčný objekt treba prekonať 679 schodov. Celková kubatúra použitých materiálov je 1,55 mil. m³. Ak by sme toto množstvo prepočítali na nákladné autá, bolo by ich 300 000, a ak by sme tieto autá zoradili za sebou, tak by predstavovali kolónu dlhú 1 500 km.

Veľmi dôležité zastúpenie má aj združený funkčný objekt (veža v strede priehrady), ktorý zabezpečuje prevedenie veľkých vôd, vypúšťanie vody z nádrže a zabezpečenie prietoku do koryta Cirochy pod priehradou. Z tohto miesta sa odoberá voda na vodárenské účely z troch rôznych hĺbok, čo umožňuje odoberať operatívne najkvalitnejšiu vodu. Tento objekt konštrukčne pozostáva zo zvislého  šachtového priepadu hlbokého 37 metrov, cez ktorý voda „prepadne“, a z vodorovného odvádzača, ktorý je ukončený vývarom a pomocou ktorého sa „prepadnutá“ voda a voda určená na odber prevedie. Súčasťou sú aj dnové výpusty určené na zníženie alebo úplné vypustenie nádrže nachádzajúce sa v najspodnejšej časti funkčného objektu.

Vybudovaním nádrže vznikla v údoli Cirochy akumulačná nádrž s dĺžkou 3,5 kilometra. Celkový objem nádrže je 59,8 mil. m³, z toho zásobný predstavuje 45,05 mil. m³ a stály objem v nádrži nebude menší ako 6,03 mil. m³. Maximálna prevádzková hladina je 340 m n. m. a, naopak, minimálna prevádzková hladina je na kvóte 315 m n. m. Plocha, ktorú zaberá nádrž, je 311,4 ha.

Okrem uvedených hlavných objektov sú na vodnej stavbe vybudované zariadenia na kontrolu a riadenie hospodárenia s vodou spolu s prevádzkovou budovou. Pod hrádzou sa zrealizovala tiež úprava koryta Cirochy v dĺžke 534 metrov.

Prevádzkovateľom vodárenskej časti je, a teda úpravu surovej vody v úpravni v Stakčíne a pitnú vody pre koncového používateľa zabezpečuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., prostredníctvom diaľkovodu dlhého 134,5 km až do Košíc.

Celkové náklady na výstavbu vodnej stavby predstavovali viac ako 1 miliardu korún československých.

Maximálne množstvo odoberanej vody na vodárenské účely predstavuje 1 000 l/s. Priemerný odber určený do distribúcie je necelých 500 l/s. Z toho vyplýva, že vodárenská nádrž Starina je schopná zásobovať priemerne raz taký počet užívateľov.

Objem Stariny tvorí 31 % objemu všetkých slovenských nádrží pri kvalite surovej vody približujúcej sa k tej upravenej.

Od decembra 1987, keď sa začala napriek tomu, že nádrž nebola dokončená, odoberať voda na pitné účely, až do roku 2019 bolo pre odberateľov dodaných takmer 510 miliónov m³ vody. Znamená to, že obyvatelia „vypili“ zhruba 10 Starín.

www.svp.sk