Vo Vyhniach sa v dňoch 11. až 13. novembra 2019 uskutočnila 51. konferencia vodohospodárov v priemysle pod záštitou Lászlóa Sólymosa, podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky. Spoluorganizátormi konferencie vodohospodárov v priemysle sú už tradične Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva SvF STU Bratislava, Výskumný ústav vodného hospodárstva, DHI Slovakia, s. r. o., ASPEK – Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku a HEKAS, s. r. o.

            Na konferencii sa zúčastnil štátny tajomník MŽP SR Ing. N. Kurilla, PhD., Ing. R. Bučilová v zastúpení námestníka ministra sekcie fondov EÚ Ministerstva priemyslu a obchodu ČR, generálny riaditeľ sekcie vôd MŽP SR Ing. V. Novák, generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov MŽP SR RNDr. V. Jánová, PhD., generálny riaditeľ SIŽP JUDr. R. Ružička, PhD., a generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š. p., Ing. D. Kvocera.

            Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 200 vodohospodárov z priemyslu, vodohospodárskych orgánov, organizácií, zástupcov vysokých škôl, výskumných ústavov a pracovníkov SIŽP. Už 51. konferencia vodohospodárov v priemysle sa konala v období, keď začíname výraznejšie pociťovať vplyv klimatickej krízy. Klimatická zmena je dnes už veľmi vážny globálny problém a jeho závažnosť v budúcnosti bude rýchlo narastať až do tej miery, že sa môže stať existenčným problémom ľudstva. Možným dôsledkom globálnej klimatickej zmeny na sociálne a ekonomické sektory na Slovensku sa v rámci konferencie vo svojej prednáške venoval aj prof. RNDr. M. Lapin, PhD. Štátny tajomník MŽP SR Ing. N. Kurilla, PhD., informoval o Akčnom pláne na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody a o Envirostratégii do roku 2030.

Klimatické zmeny z prejavu predsedu predstavenstva prípravného výboru Ing. J. Hétharšiho, CSc.:

Antropogénne emisie skleníkových plynov a globálne otepľovanie spôsobujú zmeny globálneho klimatického systému. To znamená, že treba znižovať emisie z budov, dopravy, priemyslu a znižovať množstvo odpadov. Budovy sú podľa Európskej komisie zodpovedné za 36 % emisií oxidu uhličitého v EÚ, doprava za 30 %. Na doplnenie, priemysel na Slovensku má na svedomí 23 %, doprava 16 %, poľnohospodárstvo 7 % a odpady 4 %. Ide o údaje zo štúdie nízkouhlíkového rastu pre Slovensko zverejnenej v januári 2019. Slovensko vyprodukuje asi 40 miliónov ton CO₂ ročne. Lesy, lúky a pôda dokážu zachytiť každý rok iba 5 miliónov ton CO₂.

Hladina oxidu uhličitého prekročila v atmosfére historickú hranicu. Prvýkrát je v koncentrácii vzduchu viac ako 415 čiastočiek CO₂ na 1 milión molekúl vzduchu, pričom v období pred priemyselnou revolúciou ich bolo 280. A čím viac skleníkových plynov sa v ovzduší nachádza, tým viac tepla sa zachytáva v atmosfére. Pri dlhotrvajúcom suchu môžu byť obmedzené vodné zdroje a je ohrozené zásobovanie, čoho sme boli svedkami aj na Slovensku. Globálne dosiahol pokles hladiny podzemnej vody na Slovensku za ostatných 50 rokov asi 10 až 50 cm. Klimatická kríza neznamená, že na Slovensku prší menej. Priemerný ročný úhrn zrážok sa na Slovensku príliš nemení. Zmenila sa teplota, je o dva stupne vyššia ako pred 100 rokmi. A tak zatiaľ čo v minulosti sa vyparilo a vsiaklo do zeme asi 65 % vody z krajiny a 35 % odtieklo riekami, dnes pre vyššiu teplotu vsiakne a vyparí sa až 70 % vody z krajiny a riekami odtečie už iba 30 %. Poznateľne sa mení podoba dažďa. Neprší rovnomerne počas roka, zrážky sa koncentrujú do búrok a prudkých lejakov. Väčšia časť vody začína padať v nepríjemnej a nevhodnej forme. Väčšiu časť roka sa vyskytujú prehánky a búrky a potom nič. Úplne sa vytratili krajinské tiché dažde. Práve tie boli schopné dopĺňať zásoby podzemných vôd. Búrky to nedokážu efektívne, naopak, spôsobia veľa škôd a následné sucho ešte viac prehĺbia. Zimy sú veľmi teplé a mierne. Väčšia časť zo snehu sa počas zimy roztopí a voda odtečie. Na jar zostáva z prirodzených zásob vody pre krajinu veľmi málo. Ale to, že stíchol obyčajný dážď, je len prvá časť problému s vodou, ktorú súčasná generácia možno už nedokáže zvrátiť, no určite by mala urobiť všetko pre to, aby sa počasie pre ďalšie generácie ešte viac nezhoršilo. Druhú časť problému s vodou však vieme riešiť, stačí efektívne zadržiavať vodu v krajine a efektívne s ňou nakladať.

Riešenia klimatických zmien v priemyselných podnikoch

V kontexte klimatických zmien rastie tlak i na priemyselné podniky, ktoré k riešeniam pristupujú zodpovedným spôsobom. Napr. v Slovnafte do zníženia emisií CO₂ vkladajú veľa úsilia, za posledných 10 rokov znížili emisie skleníkových plynov o 500-tisíc ton, znížili produkciu paliva zo súčasných 70 na 50 %. Od januára 2020 sa nahradí benzín natural 95 s označením E5 benzínom s označením E10, ktorý obsahuje od 5 % do 10 % biozložky a pri spaľovaní produkuje menej oxidu uhličitého. Slovensko bolo treťou krajinou v Európe, v ktorej sa prestal používať olovnatý benzín zamorujúci životné prostredie. Od roku 1997 bol Slovnaft schopný vyrábať naftu s minimálnym obsahom síry. Rafinéria Slovnaft po intenzívnej modernizácii patrí v súčasnosti medzi tri najmodernejšie rafinérie v Európe s prihliadnutím aj na environmentálne nastavenia. V nasledujúcich rokoch bude každý rok investovať do inovácií firmy 200 až 300 miliónov, pritom každé šieste euro pôjde do ochrany životného prostredia.

Takisto Volkswagen Slovakia v oblasti životného prostredia zabezpečuje kvôli šetreniu s vodou viacnásobné využívanie vôd, používa viacstupňové čistenie odpadových vôd. V oblasti energií nasadzuje úsporné opatrenia a technológie, ktoré znižujú energetickú náročnosť. Automobilka odoberá elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov, čím priamo prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju a znižovaniu produkcie skleníkových plynov. Do vozidlového parku postupne pribúdajú automobily s pohonom na stlačený zemný plyn, ktoré produkujú o 25 % menej CO₂, o 70 % menej NO₂ a o 90 % menej pevných častíc v porovnaní s vozidlami so spaľovacím motorom. Aktívne sa zapájajú aj zamestnanci, ktorí predložili 84 ekologických zlepšovacích návrhov, ktoré boli aj zrealizované. Medzi najvýznamnejšie patrí optimalizácia na linke umývania karosérií. Usporilo sa 7 000 m³ vody ročne a zároveň sa znížilo množstvo odpadovej vody. Optimalizáciou chodu čerpadiel v rámci procesu výroby karosérií bola dosiahnutá úspora elektrickej energie 479 MWh alebo napríklad úpravou sekvenčných vozíkov, ktoré boli po prerobení znova využité, sa zabránilo vzniku 7 ton odpadu.

Taktiež v KIA Motors Slovakia sa v rámci ekologických cieľov sústredili na vodu, odpad, ovzdušie a hluk. Doteraz sa automobilke podarilo v porovnaní s rokom 2009 znížiť tvorbu emisií o 16 %. Pred automobilkou sú aj ďalšie výzvy a jednou z najväčších je aktuálne zníženie emisií prchavých organických látok. Množstvo spotrebovanej energie kleslo od roku 2007 o viac ako 46 %, spotreba zemného plynu klesla takmer o 68 %, spotreba vody klesla o polovicu.

Plynári chcú v energetickom mixe nahradiť uhlie. Zaviazali sa znížiť emisie skleníkových plynov o 45 % do roku 2030 a následne dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Zemný plyn tvorí u nás štvrtinu zdrojov energie a má takmer o polovicu nižšie emisie ako spaľovanie uhlia či dreva. Na riešenie sa ponúka väčšie využitie jadra, lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je voda, biomasa a vietor. V energetickom mixe treba nahradiť odchádzajúce uhlie prestavbou teplární a s podporou dotácií realizovať aj výmenu kotlov pre domácnosti.

Združenie výrobcov elektrospotrebičov na recykláciu EVIDM od svojho vzniku do konca minulého roka na Slovensku zabezpečilo zber a recykláciu vyše milióna starých chladničiek a mrazničiek a zabránili tomu, aby sa do ovzdušia dostalo takmer 400 ton chladív (z toho až 288 ton tvoril freón, ktorý sa takto zlikvidoval ekologicky). Stovky ton freónu by mali v ovzduší taký istý účinok ako emisie CO₂ takmer zo 145-tisíc áut, z ktorých každé by prešlo 100 000 kilometrov. Freón bol nahradený chladivami, ako je amoniak, pentán a izobután. 

Takto je možné analyzovať aj ďalšie podniky na Slovensku, ktoré riešia čistejší priemysel. Významne k tomu prispieva aj zvyšovanie odbornej úrovne pracovníkov, ktorí sú zodpovední za tieto činnosti. To sa osvedčilo už v minulosti, keď sme v podnikoch zaviedli pozície vodohospodárov. Sme si vedomí, že celý priemysel je pod tlakom environmentálnej politiky, ktorá predražuje biznis a stavia podniky na hranicu konkurencieschopnosti. Príkladom je aj hutníctvo, ktoré v súčasnosti v celej Európe zažíva ťažké obdobie. Napriek tomu, že EÚ nie je najväčší emitent skleníkových plynov na svete, ideme príkladom a chceme rapídne znižovať emisie a dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Bez priemyslu sa však nedá dosiahnuť uhlíková neutralita. Investície do znižovania emisií sú veľmi nákladné a na našom trhu aj neperspektívne. U. S. Steel má v Košiciach tri vysoké pece. Ak by chcela spoločnosť U. S. Steel znížiť skleníkové plyny, riešením by bola elektrická pec, čo je však na našom trhu neperspektívne. Dôvodom sú výrazne vyššie ceny energie ako v okolitých krajinách a do Únie putuje lacný export ocele z tretích krajín. Technické riešenia znižovania emisií vo väčšine prípadov poznáme, ale je množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešné riešenia.

V rámci 51. konferencie vodohospodárov v priemysle odzneli prezentácie a zrealizovali sa diskusie, ktoré kolegom zodpovedným za legislatívu v životnom prostredí sprostredkovali požiadavky reálnej praxe. Diskusie a panelové sekcie boli prínosom aj pre vodohospodárov z priemyselných podnikov, ktorí sa dozvedeli nielen o aktuálnych legislatívnych a technologických novinkách, ale aj o perspektívnych zmenách a inováciách.

Ing. Július Hátharši, CSc.