Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou integrovaného dopravného systému (IDS) je v súčasnosti najefektívnejší známy spôsob dopravy. IDS zahŕňa električkové, trolejbusové a autobusové linky dopravného podniku, regionálne autobusové linky a všetky prímestské vlaky kategórie osobný vlak a regionálny expres. Jeho cieľom je zabezpečiť kvalitnú dopravnú obslužnosť území a  konkurencieschopnosť hromadnej dopravy voči individuálnej doprave. 

IDS začali na Slovensku vznikať až po roku 2000 a sú v rôznom stupni integrácie. Ide o Bratislavskú integrovanú dopravu, Integrovaný dopravný systém v Košickom kraji a Žilinský integrovaný dopravný systém.

V rámci IDS majú byť v najbližších rokoch do verejnej osobnej dopravy v Bratislave a okolí investované desiatky miliónov eur z fondov Európskej únie. Dopravu zlepšia plánované projekty z operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Koordinátorom  Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji je spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a. s.

 Integrovaný dopravný systém Bratislava

V auguste 2019 bola ukončená štúdia realizovateľnosti na železničný uzol Bratislava, ktorá je kľúčová pre výber najvhodnejších technických opatrení pre modernizáciu železničnej dopravy v hlavnom meste. Štúdia okrem iného preukazuje opodstatnenosť plánovaných železničných zastávok (terminálov integrovanej osobnej prepravy – TIOP) v úseku Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice. V najbližšom období sa počíta s výstavbou troch TIOP-ov v Bratislave: TIOP Lamačská brána (Bory), TIOP Ružinov a TIOP Vrakuňa. V štúdii je potvrdený aj TIOP Železná studienka (Patrónka), pre ktorý je však ešte potrebné doriešiť územnoplánovacie vzťahy. Štúdia nevylučuje ani budovanie ďalších nových zastávok v iných lokalitách za predpokladu ich dostatočnej obsluhy železničnou i mestskou hromadnou dopravou, preukázania ich prevádzkovej výhodnosti a ekonomickej efektívnosti. Budovanie železničných zastávok sa predpokladá v rokoch 2020 – 2023 s dĺžkou výstavby od 8 do 15 mesiacov.

Obr. 1

TIOP Bratislava – potvrdený štúdiou realizovateľnosti

Ďalším pripravovaným železničným projektom podporeným z eurofondov je vybudovanie záchytných parkovísk v blízkosti železničných staníc, ktoré umožnia prestup z individuálnej automobilovej dopravy na železničnú dopravu. Podporia sa tým ekologickejšie formy dopravy a odľahčí sa centrum mesta od zápch. Ide o záchytné body Ivanka pri Dunaji, Pezinok, Nové Košariská, Zohor. Záchytné parkovisko Pezinok je v súčasnosti v realizácii s plánovaným ukončením stavby do konca roka 2019 s investičným nákladom 1 954 241,55 eura bez DPH. Na záchytné parkovisko Ivanka pri Dunaji sa v súčasnosti čaká na vydanie právoplatných stavebných povolení. Predpokladaný čas výstavby je 6 mesiacov s predpokladaným ukončením stavby na začiatku roka 2020. Parkovisko v Nových Košariskách sa začne realizovať v roku 2020. Celkové predpokladané investičné náklady na výstavbu TIOP-ov a záchytných parkovísk sú vo výške okolo 20 miliónov eur.

   Obr.2                                                                                                 

Záchytné parkovisko Pezinok vo výstavbe  

V rámci OPII sa pripravuje projekt modernizácie električkových tratí Karloveskej radiály v dĺžke 6,77 km. Úsek sa začína od tunela pod hradným vrchom a končí sa na križovatke ulíc Mikuláša Schneidera-Trnavského s Hanulovou/Bagarovou ulicou, kde priamo nadviaže na ukončený projekt modernizácie Dúbravskej radiály. Predpoklad trvania stavebných prác je 18 mesiacov so začiatkom v júni 2019. Konštrukčne starší typ električkovej trate bude nahradený novšími, modernejšími konštrukciami s príslušnou infraštruktúrou zabezpečujúcou zvýšený komfort cestujúcich využívajúcich tento druh mestskej hromadnej dopravy, ale aj odľahčenie priľahlej urbanizovanej zóny od negatívnych vplyvov doposiaľ prevádzkovanej dvojkoľajnej trate. Pripravuje sa dokumentácia pred rekonštrukciou Vajnorskej a Ružinovskej radiály. Projekt koľajového prepojenia Petržalky s centrom mesta v úseku Bosákova ulica – Janíkov dvor priamo nadväzuje na už zrealizovaný projekt prepojenia Šafárikovo nám. – Bosákova ulica (cez Starý most). Momentálne je právoplatné Záverečné stanovisko Okresného úradu Bratislava, v rámci ktorého bol odporučený variant na realizáciu. V zmysle tohto stanoviska bola vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie, na základe ktorej bolo vydané územné rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 5. 2019. Dokumentácia pre stavebné povolenie už bola vypracovaná tiež a prvá žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola v lete 2019 predložená na príslušný stavebný úrad. Právoplatnosť stavebných povolení sa očakáva v prvom polroku 2020, pričom začiatok realizácie stavby je plánovaný v prvom polroku 2021 s predpokladaným obdobím výstavby dva roky.

Ďalším prijímateľom v OPII a tiež v Integrovanom regionálnom operačnom programe je Dopravný podnik Bratislava, a. s. V rámci OPII bol už zrealizovaný a ukončený projekt nákupu 15 jednosmerných nízkopodlažných električiek (k už 45 dodaným električkám v predchádzajúcom programovom období).

  Obr 3

Vizualizácia novej električkovej infraštruktúry v Bratislave

Integrovaný dopravný systém Košice

Integrovaný dopravný systém v rámci železničnej dopravy v Košickom kraji má postupne ovplyvniť dopravu na celom území Košického kraja vrátane prepojenia miest Košice – Prešov. Koordinátorom celého IDS je VÚC Košického samosprávneho kraja. Výsledkom projektu z operačného programu Doprava 2007 – 2013 (OPD) je už zrealizovaný terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Moldava nad Bodvou, ktorý má pre väčšinu obyvateľov mesta výhodnejšiu polohu než samotná železničná stanica Moldava nad Bodvou. Prijímateľom financií z eurofondov sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Hlavným cieľom pokračovania projektu je vytvorenie integrovaného dopravného systému v Košickom kraji, ktorý by vďaka zjednoteniu tarify a skoordinovaniu cestovných poriadkov všetkých druhov hromadnej dopravy zrýchlil a zvýšil kvalitu prepravy. Jedným z projektov z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý podporí budovanie integrovaného dopravného systému v kraji z hľadiska infraštruktúry, je Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov. Terminál má vydané všetky stavebné povolenia a momentálne Železnice Slovenskej republiky pripravujú verejnú súťaž na zhotoviteľa tejto stavby, ktorá sa má zrealizovať do konca roku 2023.

V nadväznosti na zrealizované projekty z minulého programovacieho obdobia – výstavba integrovaného dopravného systému osobnej koľajovej dopravy Košice, stavby IKD – 1. etapa, Námestie Maratónu mieru – Staničné námestie a modernizácia električkových uzlov mesta Košice OPII sa uskutočnil projekt MET Košice – modernizácia električkových tratí (prijímateľom je mesto Košice). Realizáciou projektu, zabudovaním najmodernejších a najprogresívnejších prvkov sa zvýšila bezpečnosť a technická vybavenosť električkových tratí, rovnako sa zvýšila plynulosť električkovej dopravy, zvýšil sa komfort cestujúcej verejnosti a zredukovali sa kolízne situácie. Dosiahla sa vyššia cestovná rýchlosť električkovej dopravy a tým sa súčasne zvýšila jej atraktivita ako nosného systému MHD. V rámci OPD bol ukončený projekt nákupu 33 električiek, ktorý pokračoval v OPII uplatnením opcie pod názvom Obnova vozidlového parku 13 električiek. Predmetom projektu bolo obstaranie a zavedenie do prevádzky 13 kusov moderných nízkopodlažných električiek typu Vario LF2 plus s nízkou energetickou náročnosťou. Prijímateľom bol Dopravný podnik mesta Košice.

Obr 4. Obr 5

Modernizácia električkových tratí mesta Košice a nové električky

Integrovaný dopravný systém Žilina

V rámci Žilinského regionálneho integrovaného dopravného systému je osobná železničná doprava na trati Žilina – Rajec prevádzkovaná Železničnou spoločnosťou Slovensko a je integrovaná s mestskou hromadnou dopravou v Žiline, ktorú zabezpečuje Dopravný podnik mesta Žiliny. Integrovaný systém je rozdelený do siedmich tarifných zón (dve obsluhuje aj MHD). Všetky stanice a zastávky na trati Žilina – Rajec sú do integrovanej dopravy zapojené.

Trolejbusová doprava zohráva v Žiline kľúčovú úlohu, pretože spája všetky sídliská s centrom mesta. V rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 boli v oblasti verejnej osobnej dopravy spolufinancované formou nenávratných finančných prostriedkov Európskej únie nákupy 27 nových nízkopodlažných trolejbusov v celkovej hodnote 13 836 961 eur. Z prostriedkov OPII vo výške 1 136 200 eur sa vozový park trolejbusov Dopravného podniku mesta Žiliny, s. r. o. (DPMŽ), ďalej rozšíri aj o dva nízkopodlažné trolejbusy s pomocným pohonom, t. j. agregátom. Ďalšie možnosti v oblasti rozvoja verejnej osobnej dopravy predstavujú dva schválené projektové zámery v rámci národných projektov OPII pre DPMŽ a mesto Žilina. Projektové prípravy na výstavbu a modernizáciu údržbovej základne trolejbusov v Žiline a modernizáciu infraštruktúry trolejbusovej dráhy a meniarní, výstavbu nových trolejbusových tratí a obratísk v Žiline môžu nadviazať na vypracovanú Štúdiu realizovateľnosti, ktorá bola financovaná taktiež z prostriedkov OPII. Celkové oprávnené výdavky na uvedené projektové prípravy sa predpokladajú vo výške 3 740 000 eur.

Rozvoj integrovaných dopravných systémov vrátane parkovacej politiky a budovania terminálov integrovaných dopravných systémov počíta Ministerstvo dopravy a výstavby SR medzi prostriedky na podporu integrácie dopravy, ktoré umožňujú cestujúcemu efektívne využitie jednotlivých druhov dopravy. Zároveň ide o príspevok k rovnomernému využitiu všetkých dostupných dopravných sietí a dopravných prostriedkov (v rámci dokumentov EÚ sa stretávame s pojmom efektívny alebo optimálny tzv. multi-modal split). Pri efektívnom budovaní parkovacích kapacít vhodnou formou sa môže dosiahnuť aj zvýšenie dopytu po verejnej osobnej doprave, ktorá zaisťuje rýchle a pohodlné spojenie s centrom mesta.

V prípade úspechu bude MDV SR podporovať budovanie takýchto miest aj v rôznych iných obciach v okolí Bratislavy, Košíc, Žiliny či ostatných veľkých miest s dobrou železničnou obsluhou.

www.opii.gov.sk