Zmena klímy je nespochybniteľným fenoménom súčasnosti a stáva jednou z najväčších výziev environmentálnej politiky. Rešpektovaná medzinárodná organizácia Svetové ekonomické fórum (World Economic Forum – WEF) každoročne vydáva dokument Správa o globálnych rizikách, v ktorom  vyhodnocuje 50 najväčších globálnych rizík z hľadiska ich účinku, pravdepodobnosti a vzájomných interakcií. Aj v správe z roku 2019 zaradilo extrémne prejavy počasia, krízu z nedostatku vody, prírodné katastrofy a zlyhanie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie medzi 5 najväčších rizík súčasnosti. Aj keď sú prejavy zmeny klímy na celom svete a v regiónoch rôzne, jej nepriaznivé dôsledky na sociálno-ekonomické a prírodné systémy sú stále významnejšie a vyžadujú si aktívne riešenie.

V decembri 2015  medzinárodné spoločenstvo schválilo Parížsku dohodu ako globálny nástroj pre boj so zmenou klímy.

Rok 2019 sa často nazýva rokom ambícií a konania s cieľom zabezpečiť, aby naše kroky a naše ambície boli v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Medzi globálnymi ambíciami, ku ktorým sa štáty zaviazali pod Parížskou dohodu, a súčasnou úrovňou úsilia však existuje veľký rozdiel. Aj keby sa podarilo implementovať všetky aktivity vyplývajúce zo súčasných národných záväzkov, stále by sme sa na konci storočia dostali iba na úroveň globálneho oteplenia medzi +2,7 až +3,4 ° C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. To je ďaleko nad rámec toho a ľudstvo môžu tolerovať. Dôsledky zmeny klímy totiž majú nielen vážny negatívny dopad na ekonomiku, môžu viesť  k nezvratným dôsledkom  na ekosystémy a nakoniec by zanechali obrovské časti našej planéty neobývateľné. Je mimoriadne naliehavé posilniť globálnu odpoveď na zmenu klímy.

Riešením, ktoré by malo v konečnom dôsledku zabrániť, alebo aspoň minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy, je kombinácia zmierňovacích opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigácia) s opatreniami, ktoré znížia zraniteľnosť a umožnia adaptáciu človeka a ekosystémov s nižšími ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi nákladmi. Cieľom adaptácie je zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, znížiť zraniteľnosť a zvýšiť adaptívnu schopnosť prírodných a človekom vytvorených systémov voči aktuálnym, alebo očakávaným negatívnym dôsledkom zmeny klímy, a posilniť odolnosť celej spoločnosti zvyšovaním verejného povedomia v oblasti zmeny klímy a budovaním znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu.

S využitím takýchto riešení je ešte možno zvrátiť alebo aspoň spomaliť zmenu klímy tak, aby sme sa vyhli jej najhorším dôsledkom a transformovali svetové hospodárstvo na čistejšiu a odolnejšiu formu.Pozrime sa veľmi stručne na Slovenskú republiku. Aké sú charakteristiky priemyselnej transformácie SR za uplynulých 25-30 rokov ? Uskutočnili sa radikálne štrukturálne zmeny, ako napríklad pokles ťažkého priemyslu, veľký pokles spotreby energie, zmeny v poľnohospodárstve, rozšírenie dopravných a telekomunikačných služieb a ďalších služieb. Ďalšou významnou črtou je technologicko-priemyselný pokrok, ktorý v sebe spája hospodársku reštrukturalizáciu s environmentálnym čistením a znižovaním emisií skleníkových plynov. Ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov sa prejavilo najmä v rokoch hospodárskej recesie, následné oživenie hospodárstva sa vyznačuje oddelením hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov.

Od roku 1990 sa naše emisie skleníkových plynov znížili vďaka prísnejším právnym predpisom v oblasti ochrany ovzdušia, výraznému prechodu od uhlia a ropy na zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej efektívnosti a technologickej reštrukturalizácii priemyslu.

Klimatická neutralita a s ňou bezprostredne súvisiaca nízkouhlíková ekonomika  je nevyhnutnou voľbou, vidíme ju  však aj ako príležitosť pre hospodársku transformáciu, rast, investície, konkurencieschopnosť, výskum, inováciu a transformáciu energie a tiež zamestnanosť.

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom priemyslu na celkovom hrubom domácom produkte v EÚ, zároveň však patrí medzi krajiny s najvyššou energetickou náročnosťou. Tento fakt je daný najmä štruktúrou priemyslu SR, kde má veľký podiel priemysel s vysokou energetickou náročnosťou. Prioritou SR v oblasti energetickej efektívnosti je ďalšie znižovanie energetickej náročnosti ekonomiky SR so zámerom dosiahnuť úroveň európskeho priemeru. Z analýzy dostupných údajov z energetických auditov v podnikoch vyplýva, že až takmer tri štvrtiny  z celkového identifikovaného potenciálu úspor energie pripadá na opatrenia, ktorých realizácia je vzhľadom na dobu návratnosti pre podniky ekonomicky nevýhodná. Práve podpora týchto opatrení, ako napr. rekonštrukcia a modernizácia existujúcich energetických zdrojov, energeticky náročných technologických zariadení alebo zavádzanie systémov merania a riadenia v oblasti výroby a spotreby energie za účelom zníženia spotreby v kombinácii s podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie má potenciál významne prispieť k plneniu požadovaných cieľov. Využitím potenciálu úspor energie v priemysle sa zároveň posilní konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Zamerať sa treba na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Cieľom je tvorba vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov, ktorý bude mať efekt na znižovanie nákladov, zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov a riešenie energetickej chudoby. Podpora obnovy existujúcich budov s cieľom znižovať ich energetickú náročnosť vrátane inštalácie inteligentných systémov merania a riadenia pre optimalizáciu spotreby energie pri prevádzke budov bude popri úsporách tepla v zimných mesiacoch, zameraná aj na znižovanie energetickej náročnosti budov v letných mesiacoch, čím sa podorí aj adaptácie na zmenu klímy.

Dôležité bude zvyšovanie účinnosti výroby a distribúcie tepla, ako aj podielu obnoviteľných zdrojov energie v systémoch zásobovania teplom alebo chladom. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutné realizovať v kontexte budovania kapacít pre kvalitné energetické plánovanie na úrovni vidieckych aj mestských regiónov. Zároveň si nové technológie a možnosti budú vyžadovať zavádzanie inteligentných energetických systémov vrátane uskladňovania energie a decentralizovanej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Zamerať sa treba aj na zvyšovanie podielu alternatívnych ekologickejších palív a pohonov v doprave, zníženie emisií skleníkových plynov za súčasného zlepšenia  kvality ovzdušia. Európska únia a Slovenská republika podporujú  prechod na alternatívne palivá a pohony. Zavádzanie alternatívnych palív sleduje mnohé aktuálne trendy a reflektuje na strategické ciele EÚ v oblasti klimaticko-energetických plánov, Parížsku dohodu, strategický dokument Európskej Komisie Čistá planéta pre všetkých, či prijaté nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá. Slovenská republika potrebuje zaviesť do praxe vhodné opatrenia na s hlavným zameraním na oblasť verejnej osobnej dopravy. Podpora bude smerovať na zvýšené využívanie hybridných motorových vozidiel, hybridné elektrické vozidlá, elektromobily, motorové vozidlá s pohonom na stlačený zemný plyn, motorové vozidlá na skvapalnený zemný plyn, motorové vozidlá na skvapalnený plynný uhľovodík, motorové vozidlá na vodíkový pohon a vyššie využívanie biopalív. Alternatívne a ekologickejšie palivá a pohony majú pozitívny vplyv na mitigačné opatrenia v rámci zmeny klímy a zlepšujú hlavne lokálnu kvalitu ovzdušia v mestách a sídlach. Zároveň podpora ekologických alternatív povedie k rozvoju potrebnej infraštruktúry, technických riešení a podporných služieb.

Úsilie o obmedzenie emisií skleníkových plynov si bude vyžadovať aj doplnkové politiky v oblasti vedy a inovácií. Politiky v oblasti inovácií v oblasti energetiky a klímy musia byť prispôsobené konkrétnym technológiám a súborom technológií. Existuje mnoho osvedčených politických nástrojov na stimuláciu inovácií. Rôzne technológie v rôznych štádiách vývoja a na rôznych úrovniach komerčnej pripravenosti budú uplatniteľné v závislosti  na rôznych  politických  prístupoch.

Zároveň v celom finančnom sektore by malo prísť k   uznaniu klimatického rizika ako prvku finančného rizika a finančé inštitúcie by mali výraznejšie podporovať  portfóliá priateľské voči klíme. Zatiaľ čo riadenie dlhodobých rizík spojených so zmenou klímy je v súčasnosti medzi investormi a správcami aktív pretrvávajúcim problémom, možno konštatovať, že banky sú lepšie pripravené využiť príležitosti spojené s transformáciou na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Nízkouhlíková stratégia SR do roku 2030 je pripravovaná Ministerstvom životného prostredia v súčinnosti s inými rezortami a predstaviteľmi hospodárskej sféry ale aj širšej odbornej verejnosti a  občianskej  spoločnosti. Vo vzťahu k príprave k tomuto strategickému dokumentu bola pripravená Nízkouhlíková štúdia (publikovaná v marci 2019), ktorú ministerstvo pripravilo v spolupráci so Svetovou bankou. Nízkouhlíková štúdia je hlavný východiskový dokument s cieľom identifikovať možnosti ako dosiahnuť uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo bude zároveň aj dlhodobým cieľom SR. Stratégia bude obsahovať účinné a nákladovo efektívne opatrenia v sektore priemyslu, energetiky, energetickej efektívnosti, dopravy, poľnohospodárstva a lesníctva a odpadu. Prostredníctvom navrhovaných opatrení a ich analýzy Stratégia identifikuje možnosti rozvoja slovenskej ekonomiky a potenciál znižovania emisií nákladovo efektívnym spôsobom s výhľadom do roku 2050.

Záverom môžeme opätovne uviesť, že zmenu klímy môžeme spomaliť ak začneme konať včas. Všetkých  čaká dlhá a náročná cesta, počas ktorej musíme vziať do úvahy všetky riešenia, ktoré môžu byť inovatívne, netradičné, politicky alebo aj finančne náročné. Tieto riešenia budú vyžadovať nielen zmenu ekonomických a sociálnych systémov, ale možno na prvom mieste zmenu nášho myslenia.

Ing. Jozef Škultéty, CSc.

riaditeľ odboru politiky zmeny klímy, MŽP SR