Bývať v meste alebo na vidieku? Obe možnosti majú svoje výhody i nevýhody. Často sa pri rozhodovaní stáva kľúčovou otázkou. ako budeme cestovať do práce, školy, za zábavou alebo službami. Bývať na vidieku často znamená stráviť množstvo času v dopravnej zápche pri ceste do mesta alebo čakať na vhodný spoj pri návrate domov. Mobilita nie je problémom len vo veľkých mestách, ale aj pre ľudí žijúcich v prímestských oblastiach a na vidieku. Odpoveďou na tieto problémy môžu byť nové dopravné služby, ktoré bývajú označované termínom mobilita ako služba.

Autor: doc. Mgr. Dana Sitányiová, PhD., Stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline

Ekonomický rozvoj mnohých vidieckych oblastí na Slovensku zaostáva za rozvojom mestských oblastí. Dochádza k značnej diferenciácii, ktorá vedie k odlišnému vývoju hospodárstva v týchto oblastiach. Prognózy ekonomickej a sociodemografickej dynamiky signalizujú, že rozdiely sa napriek mnohým prijatým opatreniam budú v niektorých regiónoch ešte prehlbovať. Slovensko bolo historicky prevažne agrárnou krajinou. Do konca prvej polovice 20. storočia žili na vidieku tri štvrtiny populácie. Pomer vidieckeho a mestského obyvateľstva sa začal meniť najmä vplyvom industrializácie a rozvoja tretieho sektora. V roku 1980 podiel mestského obyvateľstva prekročil hranicu 50 %. Podľa posledného sčítania z roku 2011 žilo v mestách 54,4 % obyvateľov.

Príčin rozdielneho vývoja mestských a vidieckych oblastí je viacero. Vysoká intenzita migrácie z menších obcí nie je vyrovnaná prirodzeným prírastkom obyvateľov. Migračné úbytky majú najmä tradičné emigračné okresy južnej časti stredného a severovýchodného Slovenska. Navyše migrácia na vidieku je sprevádzaná prvkami selektívnosti, pretože odchádza prevažne mladá generácia a muži. V mnohých obciach populácia starne. Z nízkej podnikateľskej hustoty vidieckych oblastí a slabej ekonomickej štruktúry vyplýva aj nízky podiel zamestnanosti. Mnoho štrukturálne zaostalých vidieckych oblastí neponúka také životné podmienky ako mestské a prímestské oblasti. Pre ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa tak vidiek stáva najmä priestorom na bývanie a rekreáciu, s nutnosťou dochádzať do zamestnania a za službami. Mobilita sa stáva kľúčovým faktorom determinujúcim rozvoj vidieckych oblastí, pričom požiadavky na mobilitu sú u vidieckeho  obyvateľstva vzhľadom na väčšie vzdialenosti a redšiu sídelnú štruktúru veľmi vysoké. Z environmentálnych dôvodov by sa preto mala uprednostňovať najmä verejná doprava. Počet osôb prepravených regionálnymi a prímestskými linkami verejnej dopravy však u nás v posledných dvoch dekádach klesá. Podľa Zväzu autobusovej dopravy priemerne medziročne o 2 až 3 %. Väčšina riešení, ktoré majú zlepšiť túto situáciu, zlyháva a často nenachádzajú ani pochopenie u cestujúcej verejnosti.

Súčasnú situáciu nemožno považovať za udržateľnú ani vzhľadom na výšku príspevkov, ktoré kraje na verejnú dopravu poskytujú. Treba hľadať nové koncepty a kreatívne riešenia, ktoré budú vyhovovať potrebám rôznych skupín obyvateľov vo vidieckych a v prímestských regiónoch a budú založené na kombinácii dobrej ponuky služieb, ale aj určitých reštriktívnych opatrení, zameraných na potláčanie individuálnej automobilovej dopravy.

Mobilita ako služba (Mobility as a Service – MaaS) je nový koncept, ktorý vznikol pred niekoľkými rokmi v škandinávskych krajinách. Pod týmto pojmom obvykle rozumieme multimodálne služby udržateľnej mobility, ktoré reagujú na potreby zákazníkov prostredníctvom systémov integrovaného plánovania a realizovania ciest, ktoré zákazníci môžu vyhľadávať a platiť na jednom mieste. Služby MaaS zahŕňajú rôzne druhy verejnej hromadnej dopravy alebo inovatívne služby na zdieľanie dopravných prostriedkov, informácie pre cestujúcich a integrované  rezervačné a platobné systémy (Obr. 1). MaaS zároveň riešia otázky organizácie dopravy ako takej, finančné toky a obchodnú stránku poskytovaných služieb. Nositeľom Maas môžu byť rôzne tradičné organizácie z verejného sektora, ako sú samosprávne kraje, mestá, dopravcovia alebo novovytvorené organizácie. V zahraničí sú to často aj súkromné spoločnosti poskytujúce technológie pre MaaS.

Obr. 1 – MaaS Koncept, Zdroj: SkedGo, https://skedgo.com/mobility-future/what-is-mobility-as-a-service-maas/

Stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline sa zapája do projektov, ktoré riešia problémy mobility na vidieku. Napríklad  v rámci programu Interreg Stredná Európa v projekte RUMOBIL a v súčasnosti v projekte YOUMOBIL, zameranom na mladých ľudí. Spolu s partnermi z ďalších krajín zo strednej Európy sme testovali rôzne riešenia mobilitných služieb pre vidiecke regióny v podobe pilotných projektov. Niektoré tieto riešenia mali charakter MaaS. Cieľom bolo zistiť, či sú tieto nové služby pre cestujúcich zaujímavé, ako ich môžu využívať a ako môžu byť v budúcnosti implementované do konvenčných dopravných systémov v regiónoch.

Alternatívou konvenčných služieb verejnej dopravy, ktoré sú založené na pevných trasách liniek a cestovných poriadkoch, sú služby na dopyt. V zahraničí ich prevádzkovatelia verejnej dopravy využívajú na zabezpečenie mobility svojich zákazníkov z „domu do domu“, často ako doplnok tradičných služieb. Osvedčili sa aj v riedko osídlených vidieckych regiónoch alebo ako služba pre špecifickú skupinu cestujúcich. Oproti konvenčným spôsobom služieb verejnej dopravy ponúkajú väčšiu flexibilitu. V súčasnosti sú rozšírené vo viacerých európskych krajinách. Trendom je ponúkať túto službu spolu s ostatnými tak, aby mohli cestujúci kombinovať rôzne spôsoby dopravy pre potreby svojej mobility. Nie je pritom dôležité, akým dopravným prostriedkom sa dostanú z bodu A do bodu B, ale ako efektívne a rýchlo to bude. Cestujúci môžu použiť obvyklé služby, ako sú autobusové a vlakové spojenia alebo zdieľané vozidlá, bicykel, kolobežku a pod. Súčasťou ich cesty môže byť aj použitie vlastného vozidla alebo chôdza. Vzniká tak širšia škála dopravných prostriedkov a služieb. Pri voľbe dopravných prostriedkov, pri prestupoch, rezerváciách alebo platbe slúžia cestujúcim špeciálne aplikácie, ktoré zároveň pomáhajú rôznym dodávateľom dopravných služieb na integráciu, optimalizáciu a efektivitu. Obe skupiny využívajú nový spôsob prístupu k informáciám vďaka využitiu konceptu „big data“, špecializovaných algoritmov a výmeny informácií prostredníctvom rôznych platforiem.

V rámci projektu RUMOBIL sme testovali aj dva pilotné projekty zahŕňajúce koncept MaaS. L’Agenzia per la Mobilità ed il Trasporto Pubblico Locale di Modena (aMo), partner projektu, je spoločnosť ponúkajúca služby verejnej dopravy v meste a regióne Modena. Súčasťou jej ponuky je už niekoľko rokov aj doprava na dopyt v podobe služby Prontobus. Služba je zabezpečovaná pomocou flotily minibusov, ktoré síce jazdia na fixných trasách, ale časy prepravy a zastávky sú prispôsobené potrebám cestujúcich, ktorí si túto službu objednajú. V rámci projektu bola vytvorená nová mobilná aplikácia, ktorá umožňuje cestujúcim naplánovať a rezervovať si cestu a zdieľať ju s ďalšími cestujúcimi. Tieto údaje zároveň slúžia dispečingu a šoférom na plánovanie ciest a manažovanie celej služby (Obr. 2). Pred zavedením aplikácie mali cestujúci možnosť objednať si cestu len telefonicky prostredníctvom callcentra a operátor nezhromažďoval informácie o cestách v elektronickej podobe. Zavedením aplikácie získali cestujúci lepší prístup k informáciám a aMo nové údaje o dopravnom správaní svojich zákazníkov.

Obr. 2 Šofér dostáva informácie o cestách z dispečingu online v reálnom čase

Aký dôležitý je pre cestujúcich prístup k informáciám, sa ukázalo už v prvých mesiacoch. Počet cestujúcich sa rapídne zvýšil, ako ukazuje graf na obr. 3, kde je znázornený počet ciest v jednotlivých mesiacoch. Graf porovnáva údaje z dvoch rokov, pred zavedením novej aplikácie (modrá) a po nej (oranžová). V súčasnosti sa nárast stabilizoval okolo 14 %. Operátor si vytvára databázu, kde zhromažďuje dáta o cestách v rámci služby Prontobus, ktoré môže v budúcnosti využiť pri analýze dopravného dopytu v regióne a návrhu lepšej ponuky.

Obr. 3 Nárast počtu jázd v oblasti Castelfranco po zavedení aplikácie

Druhý projekt testoval inovatívnu dopravnú službu v riedko osídlenej oblasti Saska-Anhaltska. Obyvateľom mestečiek Möser a Osterburg a priľahlým obciam od mája 2017 slúžia dve nové bezbariérové vozidlá, ktoré zabezpečila NASA, poskytovateľ verejnej autobusovej dopravy v regióne (Obr. 4). Je to doplnok k pravidelným autobusovým linkám, ktorý lepšie vyhovuje potrebám najmä starších ľudí. Jazdí na trasách so zahustenými zastávkami a dopravuje cestujúcich na dôležité miesta, ako sú dopravné uzly alebo nemocnica. Zaujímavosťou projektu je angažovanie lokálnych obyvateľov. Šoférmi minibusov sú miestni obyvatelia, napr. dôchodcovia alebo nezamestnaní. Takto sa podporuje aj ich sociálna inklúzia a cítia sa užitoční pre svoju komunitu. I keď zavedenie tejto služby s dobrovoľnými šoférmi, ktorí dostávajú len symbolickú mzdu, nebolo jednoduché najmä z legislatívnej stránky a finančnej stránky, je dobrým príkladom ako sa môžu služby verejnej dopravy prispôsobovať potrebám určitej cieľovej skupiny. V priebehu testovania sa zistilo, že o vozidlá majú záujem aj miestne športové alebo mládežnícke kluby, ktoré ich cez víkend a v časoch voľnej kapacity môžu využívať pri preprave na rôzne akcie.

Obr. 4 Bezbariérové minibusy v regióne Sasko-Anhaltsko.

Oba projekty by mohli byť inšpiráciou pre našich dopravcov, ktorí zabezpečujú verejnú dopravu v regiónoch. Priemerná obsadenosť autobusov klesá a podiel, ktorým dotujú náklady vyššie územné celky, rastie. Tie nemajú od dopravcov komplexné informácie, aby mohli spracovať kvalitnú dopravnú analýzu. Cestovné poriadky nereflektujú potreby ľudí z vidieckych regiónov ani zmeny ich dopravného správania v uplynulých rokoch. Pri nedostatku finančných prostriedkov to predstavuje vážny problém pri hľadaní nových riešení a optimálnej ponuky verejnej dopravy na vidieku.

Tento článok vznikol na základe výstupov projektu RUMOBIL, podporovaného z prostriedkov programu Interreg Stredná Európa, číslo zmluvy CE55.

doc. Mgr. Dana Sitányiová, PhD.

Stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline