Unikátom slovenskej energetiky je, že viac ako 80 percent elektriny je už dlhodobo vyrábanej bez emisií skleníkových plynov a 71 percent elektriny nemá ani žiadne emisie znečisťujúcich látok (obrázok 1). 

Slovensko má siedmy najvhodnejší mix zdrojov výroby elektriny v rámci EÚ a podľa International Energy Agency (IEA) piaty najvhodnejší mix zdrojov hrubej domácej spotreby energie na svete. 

So záujmom sledujem diskusie o „(ne)konkurencieschopnosti“ energetiky SR v cenách, po stránke využívania zdrojov energie, ale aj účinkami výroby elektriny na životné prostredie. Využil som ponuku na porovnanie parametrov energetiky SR v rámci krajín EÚ a tiež porovnanie s energetikou „lídra“ EÚ, ktorá zásobuje Nemecko. Nemecká energetika zažíva prerod na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nazývaný „Energiewende“. Môžem konštatovať, že výsledky slovenskej energetiky nie sú zlé. Rozhodne nezodpovedajú stavu, ako ich vníma verejnosť a prezentujú predstavitelia krajiny.

Pýtam sa, čia je to chyba? Vážnou príčinou je, že z diskusie o problematike slovenskej energetiky úplne vypadli výrobcovia a dodávatelia elektriny. V médiách sa objavujú väčšinou negatívne informácie. Ak by občania a predstavitelia SR boli objektívne informovaní, mohli by výsledky energetiky slúžiť na vykreslenie dobrého obrazu krajiny, ale aj ako pozvánka pre zahraničných investorov. Výrobky v ktorých je zhmotnená elektrina vyrobená v SR sa môžu preukázať nízkym emisným zaťažením, pretože spotrebovaná elektrina má intenzitu zaťaženia uhlíkom iba 240 kg/MWh, čo je najnižšie zaťaženie v rámci krajín V4. Spotrebu elektriny v SR pritom významne poškodzuje tranzit elektriny na Balkán, keďže tranzitujúca elektrina je vyrobená na báze uhlia v Nemecku, Česku a Poľsku a tá má vysokú intenzitu zaťaženia skleníkovými plynmi. Prepravovaná elektrina sa v celom objeme započítava do uhlíkového zaťaženia SR. Elektrina vyrábaná  v SR má zaťaženie len 150 kg/MWh.     

Poďme porovnávať. Na grafe obrázka 1 sú podiely zdrojov energie a príslušné technológie výroby elektriny v rámci elektrizačnej sústavy SR v roku 2019. Základným zdrojom energie v SR sú dve jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Štyri bloky týchto elektrární s inštalovaným výkonom 1940 MW vyrobia 56 % t.j. 15,2 TWh elektriny úplne bez emisií znečisťujúcich látok a emisií skleníkových plynov. Druhou významnou zložkou výroby je rovnako bezemisná výroba z vodnej energie, ktorej bolo 15,9 %, táto elektrina navyše 250 dní v roku reguluje zaťaženie ES SR, cca 5,0 % elektriny je vyrobených z biomasy resp. bioplynu.    

Obrázok 1 Podiel zdrojov na spotrebe elektriny na Slovensku 2018 zdroj: oenergetice.cz

Podiel fosílnych palív na výrobe elektriny v SR je 20,5 % a predstavuje 5,6 TWh pričom viac ako polovicu zdrojov tvorí zemný plyn, čierne uhlie, hnedé uhlie a mazut, ktorý slúži ako kvapalné palivo v rafinérii. Podiel 81,3 % zo spotreby elektriny tvoria teda bezuhlíkové zdroje a import elektriny, zvyšok sú fosílne palivá. Podiel uhlia je podľa grafu na obrázku 2 polovičný oproti priemeru EÚ 28. Z hľadiska zaťaženia uhlíkom je pozícia SR ešte lepšia, pretože aj podiel zvyšných fosílnych palív je v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nízky. SR má siedmu najlepšiu pozíciu z hľadiska intenzity zaťaženia skleníkovými plynmi.

Obrázok 2 Podiel zdrojov energie na výrobe elektriny v EÚ28 zdroj: Statistical book EK EÚ

Nemecká energetika považuje súčasnosť za prechodový stav a uvádza, že dôležitý míľnik je rok 2030, kedy by v mixe vyrábanej elektriny už mal byť 67 percentný podiel bezuhlíkových zdrojov energie.

Obrázok 3 Podiel technológií a podiel OZE na výrobe elektriny

Nemecko oproti roku 2018 zvýšilo podiel bezuhlíkových zdrojov na výrobe elektriny, ale aj tak v roku 2019 malo podiel fosílnych palív v mixe zdrojov takmer 40,6 percenta. Je potrebné podotknúť, že na znížení podielu výroby elektriny z uhlia v Nemecku sa významne podieľalo celkové zníženie výroby elektriny, z pôvodných viac ako 600 TWh na súčasných 518 TWh, a náhrada uhlia zemným plynom, ktorá bude ďalej pokračovať.

Porovnania bývajú užitočné, lebo z nich môžeme získať nespochybniteľnú orientáciu odvetvia pre prax. Nemecko disponovalo v roku 2019 výkonom solárnych elektrární 49 170 MW_p a vyrobilo 46,1 TWh solárnej elektriny. Výroba na solárnych zdrojoch Nemecka je o 50 % väčšia, ako je ročná spotreba elektriny na Slovensku. Cena nemeckých solárnych zariadení je neuveriteľných 50 miliard €. Porovnanie priebehu výroby solárnej elektriny v Nemecku a spotreba elektriny na Slovensku je na obrázku 4, pričom červené stĺpce prezentujú deficit elektriny počas zimného slnovratu a zelené stĺpce naopak prebytok výroby elektriny počas letného slnovratu. Z porovnania priebehu výroby elektriny s priebehom zaťaženia ES SR zistíme, že na jej využitie by boli potrebné ďalšie technické zariadenia (prečerpávacie elektrárne, resp. batériové úložiská) v rovnakej cene ako stáli solárne elektrárne. Údaje nemeckej energetiky výstižne ilustrujú fakt, že priama premena slnečnej energie na päťdesiatom stupni severnej (južnej) zemepisnej šírky je pri nevhodne zvolenom (vysokom) pomere skôr problém, ako prínos pre ES. Bez dostatočného výkonu kapacitných rezerv v akumulačných zdrojoch poprípade prečerpávacích vodných elektrárňach má tento problém aj vážny environmentálny rozmer.

Obrázok 4 Porovnanie spotreby elektriny v SR a výroby elektriny priamou premenou 

Ďalším skrytým problémom energetiky Nemecka je, že zdroje na fosílne palivá možno vôbec neemitovali menej emisií, pretože prevádzkovali mimo hospodárneho výkonu, keďže museli vyrovnávať odchýlky stochastickej (sezónnej) výroby elektriny zo „Slnka a vetra“. Nemeckú elektrizačnú sústavu totiž nereguluje bezemisná elektrina z vodnej energie, ako sa to väčšinou deje na Slovensku, ale zdroje na fosílne palivá, pozri obrázok 5. Dní ako ilustruje obrázok 5, kedy výroba z fosílnych palív kryla 50-90 % zaťaženia  v 3. týždni 2020 bolo počas roka 2019 viac ako 150.

Nemecko ani výhľadovo po odstavení zvyšných blokov jadrových elektrární v roku 2022 emisné zaťaženie vyrábanej elektriny nezlepší. Navyše plánovaná náhrada súčasných uhoľných zdrojov budúcimi zdrojmi na báze zemného plynu do roku 2038 môže už v blízkej budúcnosti spôsobiť skokové zvýšenie ceny elektriny a zemného plynu na voľnom trhu EÚ.              

Obrázok 5 Príklad regulácie zaťaženia elektrizačnej sústavy Nemecka zdroj: Frauhoferov inštitút

Ing. Július JANKOVSKÝ, PhD., energetický audítor