Dunaj. Má mnohé mená: Danube, Donau, Duna, Dunav, Дунав, Dunărea, Дунáй, Tuna, Danubius. Vlieva sa k nám na spoločnej hranici s Rakúskom pri našom prastarom, ikonickom hrade Devín. Pretečie Bratislavou, aby sa kúsok pod ňou dlho a v jedinečných oblúkoch kľukatil po spoločnej hranici s Maďarskom, a potom za starobylou ostrihomskou katedrálou prudko zabočil na juh do Maďarska (vrežúc sa do horského masívu) smerom na Vyšehrad a Budapešť.

Názov Dunaj (a príbuzné tvary v iných jazykoch) pochádza podľa niektorých prameňov z latinského mena rímskeho boha Danubia. Toto slovo môže byť keltského, skýtskeho alebo sarmatského pôvodu. Dunaj bol označovaný aj ako Tonach, neskôr Donaw. Starým menom (najmä) dolného Dunaja bolo latinské Hister, Ister, pochádzajúce z gréckeho Ἴστρος (Ístros).

Dunaj je najdlhšou riekou Európskej únie a po Volge (3 530 km) druhou najdlhšou riekou Európy.  

Dunaj preteká, respektíve dotýka sa 10 nasledujúcich krajín (v smere od prameňa k ústiu): Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajina.

Dĺžka: 2 860 km; povodie: 795 686 km² (79 568 600 ha)

Priemerný prietok: 

Passau 580 m³/s; 

Viedeň 1 900 m³/s; 

Bratislava 2 025 m³/s; 

Budapešť 2 350 m³/s; 

Belehrad 4 000 m³/s; 

pred deltou 6 500 m³/s .

Nový cestný most cez Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom je postavený v jeho riečnom km 1770,57 (nultý km je pri prameni v Čiernom lese) a spája cestu prvej triedy č. 1 (Komárom – Györ; HU) s cestami prvých tried č. 63 (Komárno – Bratislava) a č. 64 (Komárno – Nitra). Je v poradí desiatym mostom cez Dunaj na Slovensku (resp. na spoločnej hranici s Maďarskom).

Vybudovaný most je jednou zo stavieb projektu Prepojenie elementov základnej siete v odvetví dopravy: Koridor Rýn – Dunaj Komárom – Komárno cezhraničný most (Projekt vnútrozemských vodných ciest). Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) vo výške 85 %.

Prijímateľmi grantu sú Ministerstvo Inovácií a technológií (ITM), Maďarsko (ako koordinátor projektu) a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (MDV SR).

Implementačnými subjektmi príjemcov sú Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő, Zrt. (NIF), určená maďarským ministerstvom, a Slovenská správa ciest (SSC), určená slovenským ministerstvom.

Projektantom stavby na území Slovenskej republiky bol DOPRAVOPROJEKT, a. s., a na území Maďarska Pont-TERV Zrt.                                                                                                                   

Zhotoviteľom mosta bolo konzorcium H-M DUNA-HÍD KONZORCIUM, ktoré má dvoch členov: Hídépítő Zrt. a Mészáros és Mészáros Kft. a troch nominovaných subdodávateľov: HÓDÚT Kft., HSP Kft. a DUNA ASZFALT Kft.

Externým stavebným dozorom bolo päťčlenné medzinárodné konzorcium Komáromi Híd Mérnök Konzorcium (Főber Zrt., Via-Pontis Kft., Utiber Kft., Oviber Kft., ESP Consult, s. r. o.).

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) oznámilo, že 14. 9. 2017 bola v Budapešti podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici (Oznámenie MZVEZ SR č. 120/2018 Z. z.).

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou uznesením č. 1030 zo 6. 2. 2018 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky ratifikoval dohodu 5. 3. 2018. Dohoda nadobudla platnosť 15. 4. 2018. Správcom tohto mosta bude v zmysle uvedenej dohody (a detailného projektu vymedzenia práv správcov) maďarská strana.

EuroVelo je sieť európskych cyklotrás, ktorú organizuje Európska cyklistická federácia ako projekt 12 diaľkových trás naprieč celým európskym kontinentom. Celková dĺžka projektovaných trás je vyše 60 000 km, z ktorých je už viac ako 20 000 km v prevádzke. Cez Slovenskú republiku vedie aj medzinárodná cyklotrasa EuroVelo č. 6 z Nantes (FR) do Konstanca (RO) cez Bratislavu-Komárno-Štúrovo. Most prepojí po oboch stranách Dunaja idúce alternatívne trasy EuroVelo č. 6.

Most je najvyšším mostom na Slovensku aj v Maďarsku a najvyšším mostom na celom toku Dunaja dlhom 2 860 km. Po komárňanskom komíne je most druhou najvyššou stavbou v okruhu 50 km.

Oceľová konštrukcia mosta bola vyrobená vo všetkých krajinách V4 (pylón – Česko; nosná konštrukcia – Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Do výstavby boli zapojené mnohé krajiny Európy a Čína. Mostné závery sa vyrobili v Taliansku, kotvový systém závesných lán vo Francúzku, baranidlá prišli aj z Anglicka, žula na čelá pilierov prišla z Číny, prvky ortotropnej mostovky z Fínska atď, atď.

Most má 5 polí dĺžky 66 + 252 + 120 + 96 + 66 = 600 m (celk. dĺžka mosta 601,6 m). Kategória komunikácie C11,5/80 + chodník pre chodcov šírky 1,8 m a chodník pre cyklistov šírky 2,5 m.

Pylón je vysoký vyše 118 m (od dna Dunaja) a je v ňom 27 ramien točitých schodov (405 schodov) a vo vrchole 8 rebríkov (80 stupňov), t. j. na dosiahnutie vrchnej vyhliadkovej plošiny treba z úrovne vozovky prekonať 360 schodov a 8 rebríkov = 440 výškových stupňov (z úrovne vozovky sú totiž 3 schodiskové ramená aj smerom dolu).

Ide o oceľový pylón priečne naklonený nad vozovku.

V pylóne je zabudovaných 30 000 spriahajúcich tŕňov (v tlačenej oblasti je pylón zabetónovaný, v ťahanej oblasti súvnútri napínacie káble). Na stavbe bolo použitých cca 400 km pramencov závesných lán vyrobených v Hlohovci.

Posledný dielec D34 pylónu bol osadený 11. 11. 2019 pomocou 126 m vysokého vežového žeriavu.

O návštevu hornej „vyhliadkovej“ plošiny pylónu je veľký záujem širokého spektra návštevníkov. Od odbornej verejnosti, miestne vecne príslušné orgány a samosprávu až po miestne obyvateľstvo. Plošina nebude počas prevádzky verejne prístupná. Po ukončení výstavby sme na ňu povolili vstup len za veľmi prísnych bezpečnostných a zdravotných opatrení. Ale výhľad je nádherný.

Oceľová nosná konštrukcia

Pozostáva z 36 segmentov dĺžky 12 až 18m (hmotnosti až do 165 t). Posledný segment č. 6 bol namontovaný 3. 12. 2019 a jeho obojstranným privarením v druhej dekáde decembra 2019 boli bezpečne spojené oba brehy Dunaja..

Hlavné mostné pole dĺžky 252 m (15 segmentov) sa montovalo letmo. Polia na slovenskej strane (16 segmentov) boli realizované vysúvaním pomocou tlačných lisov, pole na maďarskej strane (5 segmentov) realizované ťahaním po výsuvnej dráhe. Všetku manipuláciu so segmentmi zabezpečoval unikátny lodný žeriav Clark Adam nosnosti 200 t.

Na jar 2020 sa dorobili izolácie, vozovka a všetky ostatné dokončovacie práce. V júli 2020 sa otvorila v oblasti blízkeho železničného mosta a mosta samotného celá vodná cesta v definitívnej šírke, už v zmysle novej plavebnej signalizácie.

Most je vybavený prvkami pasívnej a aktívnej bezpečnosti cestnej premávky a vodnej a leteckej dopravy vrátane príslušných signalizácií, ako aj monitorovacieho systému (snímanie pohybov ložísk, napätia v kábloch, kamery sledovania rozkmitania káblov pri rýchlosti vetra nad 40 km/h, meteostanice atď.) napojeného na 24-hodinový dispečing správcu mosta (Tatabánya, Maďarsko). Na moste bude nainštalované slávnostné monochromatické osvetlenie v základných farbách spektra zapínané správcom z Maďarska pri vhodných príležitostiach.

 Práce na moste bolo vykonávané vo vysokej kvalite a dôsledne kontrolované, dokumentované a realizované v zmysle technologických podmienok a výlučne vo vhodných klimatických podmienkach.

ITM HU a MDV SR sa v marci 2020 dohodli na názve mosta. Vybrali názov: Most Monoštor (Monostori híd).

Zaťažkávacia skúška mosta bola vykonaná 16. 5. 2020. Projektantom a vykonávateľom celého procesu bola Technická a Ekonomická univerzita v Budapešti (BMGE), Fakulta stavebných inžinierov, Katedra mostov a konštrukcií. Most sa správal presne v zmysle výpočtami určených hodnôt deformácií, čo považujeme za zásadné a potvrdzuje to realizáciu predpokladov určených projektom.

V zmysle dohody o grante a jednotlivých zmlúv boli práce ukončené k 31. 5. 2020. Následne pokračovali procesy odovzdávania a preberania, ktoré boli zavŕšené dňa 24. 8. 2020 vydaním kolaudačného rozhodnutia.

Ako všetky stavby aj túto medzinárodnú (o to to bolo náročnejšie vzhľadom na hranicu prechádzajúcu mostom a tímy pracovníkov z rôznych krajín Európy vrátane dodávok materiálu) v závere zasiahol COVID-19. Len nadštandardným úsilím a profesionalitou všetkých účastníkov výstavby a procesov sa podarilo dodržať grantom a zmluvami stanovené termíny.

Slávnostné začatie stavby sa za účasti vrcholových predstaviteľov oboch štátov konalo 17. 10. 2017 v pevnosti Monoštor a „strihanie pásky na moste“ a slávnostné uvedenie do prevádzky bude presne po 35 mesiacoch, dňa 17. 9. 2020.

Ing. Peter Pšenek,  hlavný inžinier stavby, Slovenská správa ciest

Ing. Karkus János, hlavný stavebný dozor stavby, autor fotografií