Cestná infraštruktúra je čoraz viac a viac zaťažená národnou a medzinárodnou nákladnou dopravou, preto sa EÚ snaží prinútiť členské štáty, aby sa pokúsili v určitej miere previesť časť cestnej nákladnej dopravy na iný druh dopravy a vytvorili tak rozsiahlu a efektívnu sieť intermodálnej nákladnej dopravy.

V tomto príspevku predstavíme výskumný projekt s názvom TRANS TRITIA riešený v rámci zdrojov programu Interreg Central Europe, ktorý spadá pod prioritnú os č. 4 Spolupráca v oblasti dopravy s cieľom lepšie prepojiť strednú Európu a špecifický programový cieľ SO 4.2 Zlepšiť koordináciu medzi zástupcami nákladnej dopravy s cieľom rozvíjať multimodálne ekologické riešenia nákladnej dopravy. Zameriame sa na jeho ciele, ktorými chce prispieť k efektívnejšiemu využívaniu intermodálnej nákladnej dopravy, aby sa doprava stala ekologickejšou. Partneri projektu zo Slovenska, z Českej republiky a Poľska sa spolu so zástupcami príslušných regionálnych samosprávy zamerali na zlepšenie prepojenia krajín strednej Európy v oblasti nákladnej dopravy. V druhej časti príspevku podrobnejšie rozoberieme problematiku dopravných prieskumov, ktoré slúžili na získanie dôležitých podkladov pre dopravný model oblasti Tritia.

O projekte TRANS TRITIA

Projekt sa zameriava na cezhraničnú, nadnárodnú aj medziregionálnu spoluprácu s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť pre dosiahnutie cieľov definovaných v stratégiách Európa 2020 alebo Bielej knihe EÚ o doprave. Biela kniha má názov Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému účinne využívajúceho zdroje. Ciele dokumentu poukazujú predovšetkým na minimalizáciu vplyvu dopravy na životné prostredie. Obzvlášť by sa mala znížiť závislosť Európy od dovozu ropy, súčasne by emisie CO z dopravy mali klesnúť do roku 2050 na 60 % v kontexte rastúcej dopravy a podpory mobility. K dosiahnutiu týchto cieľov je podstatný zámer previesť 30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km do roku 2030 na iné druhy dopravy, ako napr. na železničnú alebo lodnú dopravu, a do roku 2050 by to malo byť viac než 50 %.

Hlavným cieľom projektu je zlepšiť informovanosť, plánovanie a koordináciu medzi regionálnymi orgánmi, správcami dopravných sietí a účastníkmi nákladnej dopravy z dôvodu efektívnejšieho využitia rozvoja dopravnej infraštruktúry s podporou environmentálne priaznivých dopravných módov v regióne TRITIA. EZÚS TRITIA je Európske zoskupenie územnej spolupráce TRITIA, ktoré združuje 3 časti Poľska, Slovenska a Českej republiky. Ide o cezhraničné územie, do ktorého patrí Žilinský samosprávny kraj (SK), Moravskosliezsky kraj (CZ) a Sliezske vojvodstvo (PL). TRITIA patrí medzi najľudnatejšie cezhraničné územia v Európe, v ktorom sa nachádzajú dôležité dopravné koridory. Najviac využívanými sú dopravné koridory cestnej infraštruktúry, menej železničnej infraštruktúry a najmenej nedostatočne vybudovanej vodnej infraštruktúry. Región pokrýva územie s rozlohou 34 069 km² a populáciu 7 885 000 obyvateľov.

 Obr. 1 Región TRITIA
 

Projekt pozostáva z 2 častí:

• Stratégia multimodálnej nákladnej dopravy a akčné plány pre implementáciu v oblasti TRITIA
• Dopravný model opisujúci súčasnú cezhraničnú situáciu medzi jednotlivými regiónmi s výhľadom do roku 2030

Projekt pozostáva z 5 pracovných balíkov:

• WP M: Manažment projektu (4 aktivity a 21 čiastkových výstupov),
• WP C: Komunikácia/publicita projektu (7 aktivít, 2 hlavné výstupy a 18 čiastkových výstupov)
• WP T1: Príprava TRITIA stratégie regionálnej multimodálnej nákladnej dopravy a akčných plánov (2 aktivity, 2 hlavné výstupy a 17 čiastkových výstupov)
• WP T2: Multimodálna doprava naprieč územím TRITIA (3 aktivity, 3 hlavné výstupy a 12 čiastkových výstupov)
• WP T3: TRITIA dopravný model (2 aktivity, 1 hlavný výstup a 9 čiastkových výstupov)                                                                                                                                                                                                                                                                                                        

Dopravné prieskumy

              Jednou z najdôležitejších súčastí projektu je spracovanie stratégie multimodálnej nákladnej dopravy v sledovaných regiónoch, pričom hlavným nástrojom na preverenie navrhovaných opatrení je spracovanie cezhraničného multimodálneho modelu opisujúceho najmä stav a vývoj nákladnej dopravy. Hlavnou úlohou modelu je opísať súčasný stav cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy v záujmovej oblasti TRITIA a prognózu jeho vývoja do roku 2030. Dopravný model by mal okrem prepravných vzťahov v oblasti TRITIA zohľadniť širšie prepravné vzťahy presahujúce jej hranice. Z uvedených dôvodov je model vysokonáročný na vstupné dopravnoinžinierske údaje pre potreby vytvorenia modelu a jeho kalibrácie. Pre získanie väčšiny vstupných údajov boli v rámci projektu vykonané 3 druhy prieskumov:

• Anketový dopravný prieskum na hraničných priechodoch,
• Profilový dopravný prieskum na identifikovaných profiloch cestnej infraštruktúry,
• Dopytový dotazníkový prieskum medzi významnými dopravcami a výrobnými organizáciami.

V tomto príspevku sa zameriame na Anketový dopravný prieskum ako hlavný zdroj dát medzinárodnej tranzitnej nákladnej dopravy, pri ktorej existuje predpoklad, že by mohla byť realizovaná aj iným dopravným módom.

Anketové dopravné prieskumy

              Tieto prieskumy boli nosným prvkom projektu, na základe ktorého sa stanovili najdôležitejšie prepravné relácie v oblasti TRITIA. Realizovali sa na cestných hraničných priechodoch určených pre nákladnú dopravu:

• SK/CZ, I/10-I/35 Makov – Bílá Bumbálka,
• SK/CZ, I/11 Svrčinovec – Mosty u Jablůnkova,
• SK/PL, D3-S1 Skalité – Zwardoń,
• SK/PL, I/59-7 Trstená – Chyzne,
• CZ/PL I/57-41 Bartultovice-Vysoká – Trzebina,
• CZ/PL I/67-78 Bohumín – Chalupki,
• CZ/PL D1-A1 Bohumín – Gorzycki Laziska,
• CZ/PL I/48-52 Český Těšín – Czieszyn.

Ako jeden z partnerov projektu zo Slovenska sme realizovali prieskumy na prvých štyroch SK-CZ a SK-PL hraničných priechodoch (obr. 2).

Organizácia takýchto prieskumov si vyžiadala dlhú časovú prípravu z hľadiska projektov dočasného dopravného značenia a následných povolení od kompetentných úradov a v neposlednom rade asistencie Polície SR, bez ktorej by nebolo možné (neopodstatnené) zastavovanie nákladných vozidiel na hraničných priechodoch (v ich blízkosti). Celkovo tento 12-hodinový prieskum od 6.00 h do 18.00 h v 1 deň na 4 stanovištiach realizovalo 40 anketárov, ktorí boli rozdelení podľa predpokladanej intenzity nákladnej dopravy. Samotnému výkonu prieskumu predchádzalo školenie anketárov, na ktorom boli vysvetlené požadované údaje zo sčítacieho hárku (obr. 3). Zaznamenával sa čas prejazdu, kategória vozidla, zdroj a cieľ prepravy, trasa a frekvencia prepravy. Počas výkonu ankety sa využívali prichystané mapové podklady a kódovacie kľúče.

Obr. 3 Sčítací hárok

Zaznamenával sa čas prejazdu, kategória vozidla, zdroj a cieľ prepravy, trasa a frekvencia prepravy. Počas výkonu ankety sa využívali prichystané mapové podklady a kódovacie kľúče (obr. 4).

Obr. 4 Príklad mapového podkladu a kódovacieho kľúča

Napriek viacerým problémom (nespokojnosť/sťažnosti obyvateľov v blízkosti sčítacieho miesta, meškanie policajtov, dopravná zápcha v dôsledku pokazeného nákladného vozidla na ceste 1. triedy vo Svrčinovci a iné) sa nám podarilo zachytiť vysoký podiel prechádzajúcich nákladných vozidiel. Spolu sa nám na 4 slovenských hraničných priechodoch podarilo dopytovať 3 696 vodičov (za 12 hodín). Toto obrovské množstvo dát bolo dôkladne analyzované a spolu s ďalšími podkladmi z ostatných prieskumov bolo použité pri tvorbe dopravného modelu oblasti TRITIA a jeho kalibrácie.

Dopravný model TRITIA

Potreba spracovania dopravného modelu TRITIA vyplýva zo situácie, v ktorej sa regióny v súčasnosti nachádzajú. Hľadajú sa riešenia na odstránenie cezhraničných problémov medzi jednotlivými dopravnými módmi, ktoré majú za úlohu zvýšiť efektivitu a podporiť rozvoj jednotlivých regiónov. Zvyšujúci sa dopyt po preprave poukazuje na úzke miesta infraštruktúry v jednotlivých regiónoch a tiež v cezhraničnom prepojení. Cieľom dopravného modelu je poukázať na potrebu rozvoja dopravnej infraštruktúry v jednotlivých regiónoch aj v cezhraničnom prepojení a podporiť zjednotenie postupov v zainteresovaných krajinách. Z tohto dôvodu boli pri spracovaní dopravného modelu definované dva hlavné ciele:

• Kvantifikácia využiteľného potenciálu na prerozdelenie prepravnej záťaže z cestnej nákladnej dopravy na alternatívne dopravné módy (železničná a vnútrozemská vodná doprava) v súvislosti s cieľmi zadefinovanými v Bielej knihe (presun cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na iné druhy dopravy v rozsahu minimálne 30 %).
• Definovanie úzkych miest na dopravnej infraštruktúre a návrh typologických opatrení pre zvýšenie ich kapacity so zámerom zvýšenia objemu využiteľného potenciálu presunu prepravnej záťaže na environmentálne prijateľnejšie dopravné módy.

Konštrukcia dopravného modelu TRITIA zohľadňuje opísaný účel a ciele projektu. Z tohto dôvodu sa dopravný model TRITIA skladá z dvoch submodelov:

• Submodel opisujúci vnútrozonálne a medzizonálne dopravné vzťahy,
• Submodel okolitého územia so zahrnutím medzizonálnych ciest a medzinárodnej dopravy.Obr. 5 Model prerozdelenia prepravnej záťaže na multimodálnu dopravnú sieť územia TRITIA pre nulový stav /2030/                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                             Z výstupov modelu multimodálneho potenciálu TRITIA po prerozdelení prepravnej záťaže vyplýva, že z celkového objemu dopravných výkonov v cestnej nákladnej doprave 12 546 256 kontajnerových kilometrov za rok (celkový potenciál) sa presunie takmer polovica tejto záťaže na železničnú dopravu a zhruba 4 % na vnútrozemskú vodnú dopravu. Pri modelovaní presunu prepravnej záťaže sa v prípade infraštruktúry železnej a vnútrozemskej vodnej dopravy nerátalo s jej kapacitnými obmedzeniami. Zvyšná časť modelovanej prepravnej záťaže (46,7 %) zostáva na cestnej infraštruktúre, kde sa prepravuje ťažkými nákladnými vozidlami (obr. 6).

Obr. 6 Presun celkového potenciálu prepravnej záťaže na jednotlivé dopravné módy pre nulový stav /2030/

Cieľom dopravného modelu bolo identifikovať potenciálny presun diaľkovej cestnej dopravy nad 300 km na alternatívne dopravné módy v časovom horizonte do roku 2030. Výsledky nulového scenára aj alternatívnych scenárov je, že z potenciálneho presunu identifikovaného v cestnej doprave je možnosť presunúť približne 40 % až 50 % na železničnú dopravu a 2 % až 4 % na vnútrozemskú vodnú dopravu. Uvedené hodnoty zároveň poukazujú na skutočnosť, že do roku 2030 je možnosť presunúť viac ako 30 % cestnej dopravy nad 300 km, čo by znamenalo, že by sa mohli splniť ciele stanovené v Bielej knihe – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru.

Záver

Doprava ako kľúčový prvok hospodárstva si vyžaduje zabezpečenie jej udržateľnosti vzhľadom na nové výzvy, s ktorými sa v súčasnosti stretávame a ktoré očakávame v blízkej budúcnosti. Pre krajiny EÚ má doprava dôležitý význam, preto si účinnosť akcií vyžaduje silnú medzinárodnú spoluprácu. Takýmto príkladom je spolupráca krajín SR, ČR a PL v rámci územia TRITIA s cieľom podpory takých infraštruktúrnych riešení, ktoré budú efektívne, environmentálne prijateľné a ekonomicky udržateľné pre zabezpečenie prepravy tovarov. Dopravná Infraštruktúra utvára mobilitu, preto bez hľadania a bez podpory adekvátnych dopravných systémov nebude možné dosiahnuť veľké zmeny v doprave. 

EÚ sa snaží podporovať rozvoj alternatívnych dopravných módov (železničná a vnútrozemská vodná doprava), čím sa má znižovať podiel cestnej nákladnej dopravy. Presun cestnej nákladnej dopravy na železničnú dopravu môže spôsobiť problémy na železničnej infraštruktúre, ktorá ešte na to nie je dostatočne pripravená a je potrebné zohľadňovať túto skutočnosť pri ďalšom strategickom plánovaní. Dopravný model TRITIA je infraštruktúrny model pre identifikáciu potenciálu presunu z cestnej dopravy na alternatívne dopravné módy. Výsledky modelu sú orientované na analýzu infraštruktúry, resp. posúdenia vplyvu ceny za používanie infraštruktúry na zmenu prerozdelenia medzi dopravnými módmi. V každom prípade bolo potvrdené, že v cestnej doprave je dostatočný potenciál na presun cestnej nákladnej dopravy. Ak sa tak v skutočnosti nedeje a k dispozícii je kvalitná infraštruktúra, tak je potrebné riešiť systémové opatrenia vzhľadom na organizáciu v jednotlivých dopravných módoch.

Poďakovanie

This contribution is the result of the project implementation: “TRANS TRITIA CE960“ supported by the Interreg CENTRAL EUROPE funded by European Regional Development Fund of European Union. 

Ing. Peter Danišovič, PhD., doc. Ing. Martin Pitoňák, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Stavebná fakulta

Ing. Michal Trnka, Ing. Roman Ondrejka, PhD.,  Výskumný ústav dopravný, a. s., Žilina

www.uniza.sk

www.vud.sk