Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) je zameraná na ochranu a podporu podnikania a na koordináciu spoločných záujmov členov v podnikateľskej činnosti v tuzemsku i v zahraničí. Porozprávali sme sa s jej predsedom, dlhoročne významným a uznávaným odborníkom. Odporúčania a rady na zlepšenie stavu ekonomiky a života v Slovenskej republike nám v rozhovore priblížil Dr. h. c. doc. Ing. Peter Mihók, CSc.

Pán predseda, priblížite čitateľom nášho magazínu aktuálne postavenie SOPK, jej pôsobenie v našej spoločnosti, ciele, a zámery? 

Takisto akčný program, stratégiu v rámci pôsobenia v SR, ale aj významné úlohy v zahraničnej spolupráci pre rozvoj ekonomiky a národného hospodárstva, organizačnú štruktúru, ktorá je rozpracovaná aj na regionálnej úrovni. 

SOPK je verejnoprávna inštitúcia, ktorá vznikla na základe zákona v roku 1992.

Členmi komory sú právnické aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach alebo ktoré majú svojím zameraním vzťah k podnikateľskej činnosti. Z odvetvového hľadiska sú členmi SOPK podnikateľské subjekty naprieč celým hospodárstvom – výrobné, obchodné firmy, banky, poisťovne, spoločnosti poskytujúce služby, poľnohospodárske a potravinárske subjekty a tiež stredné odborné školy.

Z hľadiska veľkosti sú členmi SOPK veľké firmy so slovenským i zahraničným kapitálom, holdingy, akciové spoločnosti až po menšie spoločnosti s ručením obmedzeným.

Členovia SOPK sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska 84 percentami a na exporte Slovenska takmer 90 percentami.

SOPK poskytuje podnikateľskej verejnosti bez ohľadu na členstvo v SOPK celý rad služieb na podporu ich ekonomických, predovšetkým obchodných aktivít: 

• zúčastňuje sa na príprave legislatívy, pripomienkuje právne normy, ktoré sa týkajú podnikateľskej sféry,
• zhromažďuje informácie o obchodno-politických, právnych, colných, ekologických a ekonomických podmienkach doma a v zahraničí a tie poskytuje podnikateľskej verejnosti,
• spolupôsobí pri koordinácii a uskutočňovaní hospodárskych vzťahov Slovenska so zahraničím (organizuje podnikateľské misie a podnikateľské fóra),
• zabezpečuje propagáciu členov SOPK v tuzemsku a zahraničí, organizuje spoločné účasti pre podnikateľov na veľtrhoch a výstavách, čo je pre nich jednoduchšie, lacnejšie a časovo ich to odbremení,
• organizuje vzdelávaciu činnosť (konferencie, odborné semináre, jazykové kurzy…),
• poskytuje poradensko-konzultačné služby podnikateľským subjektom – členom, nečlenom i zahraničným osobám,
• overuje obchodné doklady, vydáva osvedčenia o pôvode tovaru, ktoré podnikatelia potrebujú pri vývoze, a ako jediná inštitúcia na Slovensku vystavuje ATA karnety, ktoré sú colným dokumentom pre dočasný vývoz,
• spolupracuje s ministerstvom školstva pri skvalitňovaní odborného vzdelávania na stredných odborných školách. Podieľa sa na úpravách učebných plánov a učebných osnov jednotlivých študijných odborov a učebných odborov, navrhuje členov komory do skúšobných komisií pri záverečných skúškach na stredných odborných školách,
• zapája sa do projektov zameraných na rozširovanie a skvalitňovanie služieb pre podnikateľov vo všetkých oblastiach podnikania, od cestovného ruchu cez podporu startupov, inovácie až po podporu a rozvoj duálneho vzdelávania atď.

SOPK je najsilnejšou, najreprezentatívnejšou a medzinárodne uznávanou štruktúrou.

Je to jediná podnikateľská inštitúcia na Slovensku, ktorá má vytvorené regionálne štruktúry pokrývajúce celé Slovensko.

V Bratislave sídli Úrad SOPK, v každom krajskom meste vyvíja činnosť jedna regionálna komora SOPK (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina) a zároveň má zriadené dve kancelárie SOPK (Ružomberok, Lučenec).

Regionálne komory SOPK vyvíjajú činnosť v kraji, v ktorom pôsobia, poskytujú konzultačné, poradenské služby podnikateľom, organizujú pre nich odborné semináre, podnikateľské misie, spoločné účasti na veľtrhoch a výstavách v zahraničí a mnohé ďalšie aktivity.

SOPK zriaďuje tiež odborné poradné výbory a odvetvové sekcie, ktoré sa podieľajú na príprave legislatívy a skvalitňovaní podnikateľského prostredia v sektoroch ekonomiky, v ktorých pôsobia.

SOPK je tiež zriaďovateľom Rozhodcovského súdu SOPK ako stáleho nezávislého orgánu pre rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov nezávislými rozhodcami.

SOPK má roky veľmi silnú pozíciu v rámci Medzinárodnej obchodnej komory (ICC).

V jej vedení pôsobím prakticky 20 rokov, z toho šesť, do konca decembra 2018, ako predseda Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory, v súčasnosti ako jej čestný predseda. Pod patronát Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži spadá aj silný medzinárodný rozhodcovský súd, na ktorom pôsobia tiež úspešní sudcovia Rozhodcovského súdu SOPK.

SOPK dlhé roky spolupracuje s obchodnými komorami v zahraničí. Vďaka tomu pomáha podnikateľom nachádzať nových zahraničných partnerov na výrobnú a obchodnú spoluprácu alebo prehlbovať a rozširovať už existujúce aktivity.

V rámci spolupráce so zahraničím sú vytvorené aj bilaterálne hospodárske výbory alebo podnikateľské rady, ktoré pomáhajú slovenským podnikateľom rozvíjať spoluprácu s partnermi v konkrétnych krajinách (napr. Slovensko-čínska podnikateľská rada SOPK, Slovensko-kórejský hospodársky výbor SOPK a ďalšie). S cieľom podporovať spoluprácu so susednými krajinami boli vytvorené aj dve zmiešané obchodné komory (Slovensko-poľská a Slovensko-maďarská obchodná komora).

Predstavíte hlavných partnerov na spoluprácu s rezortom, ministerstvá, asociácie, slovenské, ale aj zahraničné spoločnosti, ich program a zapájanie do riešenia projektov?

Slovenská obchodná a priemyselná komora zastupuje a chráni oprávnené záujmy podnikateľov z rôznych odvetví naprieč celým hospodárstvom, svojich členov i nečlenov. Logicky preto aktívne komunikuje a spolupracuje so všetkými ministerstvami ovplyvňujúcimi podnikateľské prostredie, predovšetkým s ministerstvom financií, hospodárstva, zahraničných vecí a európskych záležitostí, školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ale napríklad aj s ministerstvom spravodlivosti, keďže, ako som už spomenul, SOPK je zriaďovateľom Rozhodcovského súdu SOPK. Komunikácia s ministerstvom spravodlivosti je dôležitá aj z hľadiska stabilného a jasne definovaného právneho prostredia na podnikanie

SOPK pri obhajovaní záujmov svojich členov spolupracuje tiež s ďalšími zamestnávateľskými organizáciami (Asociácia priemyselných zväzov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov), v závislosti od konkrétnej témy. Z nich má vo všeobecnosti názorovo najbližšie ku Klubu 500, s ktorým najčastejšie vyvíja spoločné aktivity, ako to bolo napríklad aj v čase platnosti opatrení vlády na zabránenie šíreniu koronavírusu – spoločné tlačové konferencie, stanoviská a výzvy (napr. k návrhom opatrení na podporu ekonomiky, k ukončeniu zákazu nedeľného predaja atď.).

Aké je postavenie a hlavné úlohy SOPK a odporúčaný návrh opatrení na oživenie ekonomiky vzhľadom na COVID-19 a aké sú riešenia i z európskeho pohľadu.

 SOPK je vďaka svojej celoslovenskej regionálnej štruktúre a širokému okruhu členských firiem z odvetvového hľadiska aj z hľadiska veľkosti a majetkovej štruktúry najreprezentatívnejšou podnikateľskou inštitúciou.

Zároveň je vďaka svojmu zastúpeniu v medzinárodných komorách, a to v Združení európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambres so sídlom v Bruseli a v Medzinárodnej obchodnej komore so sídlom v Paríži aj medzinárodne uznávanou inštitúciou.

SOPK v komunikácii s vládou akcentuje tieto priority:

politiku udržateľnosti hospodárskeho rastu,

politiku podpory podnikateľského sektora, ktorý jediný tvorí materiálne a finančné zdroje pre všetky ostatné oblasti života spoločnosti,

politiku rastu konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky, lebo najlepšou sociálnou politikou je funkčná a výkonná ekonomika reprezentovaná súkromným sektorom,

politiku jasného, čitateľného, stabilného legislatívneho prostredia,

politiku právneho poriadku – rule of law, ktorý pôsobí antikorupčne a stanovuje najprísnejšie kritériá dovnútra súdnej a politickej moci.

 Aj v čase opatrení na zabránenie šírenia nového koronavírusu SOPK aktívne obhajovala záujmy podnikateľskej sféry. Vláde adresovala návrhy opatrení a riešení nepriaznivých dôsledkov koronakrízy na ekonomiku (napr. k podmienkam čerpania fondu obnovy EÚ), vyjadrovala sa k aktuálnym otázkam prostredníctvom médií alebo priamo na tlačových konferenciách.

Predstavenstvo SOPK začiatkom júna schválilo Návrh opatrení na reštart a oživenie slovenskej ekonomiky, najmä z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti Slovenska. Prezentoval som ho na tlačovej konferencii a poslali sme ho aj členom vlády.

Zhodli sme sa, že po prekonaní najhorších dôsledkov pandémie na zdravie našich občanov musí byť najvyššou prioritou nielen minimalizácia doterajších z nej vyplývajúcich negatívnych ekonomických dôsledkov, ale aj včasná príprava a rýchla reakcia na dôsledky, ktoré nevyhnutne prídu ešte do konca tohto roka a v ďalšom období.

I. Opatrenia, ktoré treba realizovať v čo najkratšom časovom horizonte

1. Urýchlene predložiť podnikateľskej i širokej verejnosti zrozumiteľnú predstavu o oživení ekonomiky s konkrétnymi opatreniami, tak aby sa s ňou podnikatelia aj obyvateľstvo mohli stotožniť. V súvislosti s tým v čo najkratšom čase predložiť revidovaný rozpočet verejných financií zohľadňujúci doteraz známe skutočnosti. V tejto súvislosti prijať opatrenia na zoštíhlenie verejnej správy, tak aby osobné náklady vo verejnom sektore boli v roku 2020 nižšie ako v roku 2019.

2. Pokračovať v systéme štátnej pomoci firmám, v ktorých sa najviac prejavili dôsledky pandémie, snažiť sa však o ich zaviazanie aspoň čiastočnou návratnosťou, hoci aj v dlhodobom režime.

V oblasti zamestnávania pracovnej sily natrvalo zaviesť systém „kurzarbeit“, realizovať úpravy v Zákonníku práce s cieľom zvýšenia jeho flexibility.

Znížiť daň z pridanej hodnoty, hoci len na prechodné obdobie s cieľom podpory celej ekonomiky vrátane nízkopríjmových skupín a ako opatrenie, ktoré svojím neselektívnym pokrytím nezvyšuje nebezpečenstvo korupcie.

Pripraviť súbor opatrení na zvýšenie miery výberu DPH.

Štát by mal vrátiť do Sociálnej poisťovne do fondu v nezamestnanosti prostriedky, ktoré dlhé roky používal v rozpore s ich účelom na výplatu starobných a predčasných dôchodkov, a z týchto prostriedkov financovať akýkoľvek nástroj na podporu udržania pracovných miest. Ďalšie významné zdroje možno získať komunálnou reformou či reformou štátnej a verejnej správy.

3. Pozastaviť zvyšovanie minimálnej mzdy na rok 2020 a dohodnúť nový mechanizmus jej zvyšovania a v zmysle pôvodných dohôd odstrániť jej väzbu na ďalšie platové benefity (príplatky, mzdové tarify).

Štát by mal s cieľom pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy. 

4. Rozbehnúť v maximálnej miere verejné investície do infraštruktúry, ktoré sú technicky pripravené na realizáciu a nie je spochybniteľná ich účelovosť (cestná a železničná infraštruktúra, environmentálne projekty). Vzhľadom na krízový stav ekonomiky zabezpečiť úpravou legislatívy na prechodné obdobie razantné skrátenie lehôt pri ich príprave.

5. Realizovať prísľuby uvedené v programovom vyhlásení vlády v oblasti deregulácie odvetví, zrušiť mimoriadne odvody v energetike, telekomunikáciách a vo finančnom sektore.

II. Opatrenia navrhované na realizáciu v dlhodobom horizonte

1. Podporiť zapojenie domácich finančných zdrojov v existujúcich fondoch do reštartu a reštrukturalizácie ekonomiky.

Pripraviť nové formy zapojenia súkromných prostriedkov slovenských občanov do rozvoja ekonomiky napríklad emisiou štátnych dlhopisov pre výstavbu nájomných bytov.

2. Kriticky vyhodnotiť ponúkané dlhodobé úverové zdroje EÚ a porovnať podmienky na ich získanie s možnosťami ich obstarania z iných zdrojov.

Pripraviť podmienky čerpania eurofondov, ktoré umožnia efektívne a zmysluplne vyčerpať všetky disponibilné zdroje a do pripravovaných opatrení zahrnúť aj poskytovanie nenávratného finančného príspevku pre priemysel, aby sa v zmysle programového vyhlásenia podporilo „udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a aby aj naďalej zostal kľúčovým národohospodárskym odvetvím“.

3. Prostredníctvom vytvorenia programov na zabezpečenie domácej potravinovej sebestačnosti vytvoriť systém podpory domáceho pôdohospodárskeho sektora.

Obdobne sa sústrediť na kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj domáceho cestovného ruchu.

4. V zásadne väčšej miere podporovať podnikanie, a to hlavne zjednodušením podmienok na ich činnosť, zvýhodneniami v daňovej a odvodovej oblasti, pri výchove a vzdelávaní ich potenciálnych zamestnancov.

5. V oblasti verejnej správy zvýšiť kvalitu súdneho systému, tak aby bol plne funkčný, t. j. aj primerane rýchly, transparentný a odolný proti korupčným tlakom.

6. Viesť verejnú správu k uvedomeniu skutočnosti, že jej povinnosťou je poskytovať maximálne kvalitné služby tomu sektoru, ktorý ju financuje, čiže v hlavnej miere podnikateľskému stavu.

Na podporu našich argumentov sme začiatkom júna uskutočnili rýchly prieskum medzi našimi členmi, aby sme sa dozvedeli, čo im korona vzala, prípadne i dala.

Najväčšie straty v ekonomike a národnom hospodárstve sú podľa našich informácií v doprave, asi 30 %. Pre našich čitateľov by bolo zaujímavé rozviesť problematiku cestnej, železničnej a leteckej dopravy z pohľadu nákladnej, ale i osobnej doprave, vnútroštátnej, no najmä medzinárodnej dopravy. 

(Finančná pomoc pri rozbiehaní ekonomiky najmä z EÚ. Dôsledky pre cestovanie a vplyv na oživenie cestovného ruchu a poklesu zamestnanosti v SR v tomto rezorte).

Podľa analýzy, ktorú spracoval predseda sekcie logistiky a zasielateľstva SOPK a prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR František Komora, došlo podľa doteraz zverejnených údajov v kritických mesiacoch apríl a máj 2020 k poklesu tržieb v doprave a logistike o 25 až 28 % oproti roku 2019.

Objem dopravy po železnici zaznamenal pokles zhruba o 20 % a v cestnej doprave o 13 %. Cestná doprava však, vzhľadom na spôsob zisťovania ŠÚ SR, spravidla vykazuje vyššie odchýlky od skutočného stavu vzhľadom na veľký počet malých dopravcov nespolupracujúcich so štatistikmi, kde práve dosah na objem prepravy bol z pozemnej dopravy najhorší.

Výrazne vzrástlo aj percento jázd bez nákladu a hlavne u malých dopravcov došlo tiež k poklesu cien. Samozrejme, boli veľké rozdiely medzi dopravcami podľa štruktúry zákazníkov a typu poskytovanej služby. Môžeme povedať, že objemy kuriérskych služieb rástli (v marci celoslovensky až o 25 %) a aj niektorí poskytovatelia zberných zásielkových služieb v tejto oblasti vykázali rast. Nie však všetci.

Najhoršie dôsledky mala kríza v oblasti leteckej dopravy, kde bol zaznamenaný pokles až o 80 %. Vzhľadom na malý podiel leteckej prepravy na dopravnom trhu sa tieto čísla neprejavili na výsledkoch dopravy ako celku. Podobne paradoxne z toho istého dôvodu sa na doprave ako celku veľmi neprejavil ani aprílový a májový rast riečnej lodnej dopravy. Výrazný pokles zaznamenali aj skladové a pomocné logistické služby v období apríl – máj, keď medziročne poklesli o 32 až 35 %.

Celkovo treba povedať, že vzhľadom na prepojenosť priemyslu a logistiky, ktorá, samozrejme, zahŕňa aj dopravu, skladovanie, vnútrozávodnú logistiku, distribučnú logistiku a ostatné pomocné činnosti musel byť dosah krízy podobný ako všade inde v priemysle. Čo dopravcom zhoršovalo situáciu, bol medzinárodný prvok, potreba voziť tovar do a z najviac postihnutých oblastí, čakať so zahraničnými vodičmi v kolónach na hraniciach a znášať tak podstatne vyššie riziko infekcie než väčšina Slovenska. Po zdravotníkoch to boli práve vodiči kamiónov, ktorí si zaslúžia ocenenie za prístup ku kríze.

Aké sú odporúčania a rady na výrazné zlepšenie stavu ekonomiky a života v SR smerované do oblasti IT, očistenia životného prostredia zavádzaním nových moderných technológií z pohľadu vašich životných skúsenosti, pán predseda? Aké v súčasnosti pripravujete projekty, ktoré témy najviac rezonujú a je nutné sa nimi zaoberať pre skvalitnenie životného prostredia?

Rozhodujúca je internacionalizácia myslenia v globálnom a európskom kontexte. Tam treba hľadať priestor na uplatnenie Slovenska a jeho ekonomiky. Čiže investície treba realizovať do oblastí, ktoré nám budú generovať zdroje pre udržateľnosť nášho budúceho ekonomického rozvoja, tak aby zodpovedal nárokom a požiadavkám 21. storočia:

1. Reštrukturalizácia slovenského priemyslu.

2. Infraštruktúra materiálna aj ľudská – pod materiálnu patrí najmä dopravná, telekomunikačná infraštruktúra a internet, pod ľudskú predovšetkým kvalita vzdelávania, veda a výskum.

3. Urýchlená likvidácia ekologického dlhu.

www.sopk.sk