Žilinská univerzita v Žiline s takmer 70-ročnými skúsenosťami sa profiluje ako moderná univerzita pre generáciu mileniálov.

UNIZA je vyhľadávanou vysokoškolskou a vedeckovýskumnou inštitúciou pre kvalitnú výučbu, moderné tvorivé prostredie, špičkové laboratóriá a atraktívne študijné programy. A to nielen v oblasti dopravy a dopravných technológií, ale aj v digitalizácii, AI – umelej inteligencie, ale aj v ďalších oblastiach, ktoré sa uplatňujú pri riadení života v mestách a nachádzajú si miesto v kultúre a medicíne. Študujú tu budúci piloti, experti na dopravné stavby, elektrotechnické riešenia, konštruktéri, odborníci v informatike, bezpečnosti, ako aj v ekonomike či humanitných vedách. Na 7 fakultách UNIZA študuje takmer 8 000 študentov takmer v 180 akreditovaných študijných programoch vo všetkých formách a stupňoch vysokoškolského štúdia. Súčasťou univerzity je Ústav celoživotného vzdelávania, ktorý zahŕňa Univerzitnú školu jazykov, Univerzitu tretieho veku a Sekciu odborných programov. UNIZA ponúka aj celouniverzitné študijné programy vo Výskumnom ústave vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine a v Ústave znaleckého výskumu a vzdelávania UNIZA v Žiline.

Prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD., pôsobí vo vednom odbore energetické stroje a zariadenia. Má dlhoročné skúsenosti s výskumom, vývojom, meraním a posudzovaním zdrojov tepla, environmentálnych dôsledkov spaľovania, obnoviteľných zdrojov energie, vykurovacích a vetracích systémov, systémov pre spätné získavanie tepla, energetickej efektívnosti a termodynamických systémov. Prednáša predmety z oblasti technických disciplín na Strojníckej fakulte UNIZA, ako sú energetické stroje a zariadenia, regulácia tepelných zariadení, energetické audity, plynárenské zariadenia. Je garantom bakalárskeho študijného programu energetická a environmentálna technika, garantom inžinierskeho študijného programu technika prostredia a garantom doktorandského študijného programu energetické stroje a zariadenia. Taktiež je garantom habilitačného a inauguračného konania vo vednej oblasti energetické stroje a zariadenia. Podieľa sa na realizácií laboratórií, ako i tvorbe študijných materiálov a učebných pomôcok. Je autorom 9 monografií a 10 odborných knižných publikácií, 86 článkov v databáze WOS a 96 v databáze Scopus. Hirschov index v databázach WOS i Scopus má 8. V uvedených databázach má viac ako 450 citácií. Vyškolil 12 doktorandov. Je členom viacerých vedeckých rád ako napr. STU, TUKE, SjF UNIZA, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine a predsedom Vedeckej rady Žilinskej univerzity v Žiline.

Má dlhoročné poznatky a bohaté skúsenosti s prípravou a participovaním na riešení domácich, ale aj zahraničných projektov. Podieľal sa na viac ako 30 projektoch VEGA, KEGA, APVV, EkoFond, OP Výskum a vývoj, vzdelávanie, OP Cezhraničná spolupráca SR – ČR. Riešil viaceré úlohy pre potreby praxe. Je odborne spôsobilou osobou v oblasti projektovania vykurovacích systémov, vetracích systémov, energetických auditov, energetickej certifikácie budov.

Na Žilinskej univerzite v Žiline pôsobil a pôsobí vo viacerých riadiacich pozíciách. Štrnásť rokov bol vedúcim Katedry energetickej techniky na Strojníckej fakulte UNIZA, jedno štvorročné funkčné obdobie vykonával funkciu prorektora pre rozvoj a v súčasnosti zastáva funkciu rektora Žilinskej univerzity v Žiline. Bol aj členom akademických senátov UNIZA, Strojníckej fakulty UNIZA, v ktorej štyri roky zastával funkciu predsedu.

Má snahu o plánovanie rozvoja univerzity z dlhodobého časového horizontu. Záleží mu na budovaní medzinárodne konkurencieschopnej univerzity a zlepšení podmienok akademického prostredia. S jeho podporou vzniklo aj veľmi reprezentatívne Univerzitné námestie s kvalitnou infraštruktúrou, prvkami zelene, fontánou a unikátnou sochou Pulzujúce srdce univerzity. Rovnako je aktívnym podporovateľom technológií, vedy, spolupráce univerzity s priemyslom, ale aj prepojenia techniky a umenia. V súťaži Európske hlavné mesto kultúry 2026 postúpilo mesto Žilina do 2. kola. Tento projekt podporuje aj pán rektor a vybraní zamestnanci Žilinskej univerzity v Žiline, ktorí spolupracujú pri jeho návrhoch a riešeniach.

Čo pozitivne priniesla koronakríza univerzite, v čom prípadne zmenila pohľad na vysokoškolské vzdelávanie či chod univerzity? 

Napriek ťažkej situácii sa nám podarilo mnohé existujúce vzdelávacie aktivity preniesť do on-line priestoru a pridať k nim aj ďalšie. Vďaka existujúcej IKT infraštruktúre a šikovnosti mnohých vyučujúcich a zamestnancov UNIZA sa intenzívnejšie zaoberáme inovatívnymi prístupmi k riešeniam, archivujeme najlepšie online lekcie a prednášky s víziou ich využitia vo výučbe a venovania viac priestoru interaktívnym činnostiam. Nová skúsenosť môže byť nápomocná pri zvýšení kvality v ďalšom rozvoji univerzitného e-learningového prostredia.

Za pozitívum súčasnej situácie môžeme považovať aj to, že vysokoškolská výučba je aj naďalej hlavným predmetom našich pracovných stretnutí, doplnkového vzdelávania, rôznych diskusií, správ a komentárov. Veríme však, že pomaly sa vraciame a vrátime do normálneho života a obmedzení bude ubúdať. Dištančnú formu vzdelávania môžeme využiť ako doplňujúcu metódu vzdelávania, pri externom štúdiu alebo vo výnimočných situáciách. Z dlhodobého hľadiska však nič nenahradí prezenčnú formu výučby, laboratórne cvičenia treba na získanie potrebných skúseností vyučovať prezenčne a rovnako je dôležitá interakcia učiteľa a študenta.

Každá kríza je aj príležitosťou, v koronakríze sa len podčiarkuje význam vedcov a výskumníkov, ktorých vedomosti aj výsledky práce majú zásadný význam pri zvládnutí koronakrízy. Stredobodom pozornosti je však nielen práca zdravotníkov, ale aj vynachádzavých technikov, strojárov, stavbárov, elektrotechnikov, IT špecialistov a ďalších, dopravných či bezpečnostných inžinierov a manažérov, ktorí sa vedia rýchlo adaptovať na meniace sa podmienky a spoločne nachádzať konštruktívne riešenia. UNIZA bude v roku 2020 riešiteľom 3 „koronakrízových“ výskumných projektov v rámci APVV a ďalších nadväzujúcich projektov.

Jednou z nových rozvojových aktivít UNIZA je aj zriadenie materskej školy na univerzite, ktorá môže zjednodušiť pracovný a rodinný život zamestnancom a študentom UNIZA a pomôcť im v rýchlejšom návrate do práce a do výučbového procesu.

Aká je predstava Žilinskej univerzity o spôsobe vyučovania po odznení pandémie? Budete pokračovať aj v online vyučovani? Ak áno, mohli by ste to špecifikovať? 

Veríme, že po odznení pandémie sa nám podarí vrátiť k prezenčnej, prípadne kombinovanej forme výučby, kde využijeme bohaté skúsenosti z online výučby.

Zapojila sa Žilinská univerzita nejakým spôsobom do boja proti koronavírusu z pohľadu výskumu alebo vývoja, ktorý na nej prebieha? 

Z pohľadu výskumu a vývoja v boji proti koronavírusu sme aktuálne riešiteľmi projektov:

1.

Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19

Hlavným cieľom projektu je vytvorenie unikátnej metodiky a technologických postupov v dopravných a prepravných procesoch s využitím prvkov automatizácie a informačných a komunikačných technológií. Projekt prinesie nové poznatky v oblasti riadenia technologických procesov naprieč jednotlivými dopravnými módmi, najmä pre dosiahnutie implementácie účinných opatrení pre podporu mobility obyvateľstva pri zachovaní bezpečnosti účastníkov prepravného procesu po prijatí krízových opatrení na rôznych úrovniach.

Hlavná aktivita projektu je orientovaná na znalostnú oblasť automatizácia a robotizácia, v doméne inteligentnej špecializácie RIS3 SK Dopravné prostriedky pre 21. storočie.

Výskum je členený na dve oblasti – prognózy mobility obyvateľstva v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19 a technologické opatrenia v dopravnom systéme.

Projekt je realizovaný v bilaterálnej spolupráci so zahraničným partnerom s Univerzitou Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem a takisto v rámci dvoch medzinárodných výskumno-vývojových projektov riešených žiadateľom v grantovej schéme Horizont 2020.

Dekan fakulty PEDAS profesor Poliak vyjadril presvedčenie, že uvedené aktivity sú prostriedkom na podstatné zvýšenie výkonnosti vedy a výskumu na fakulte pri riešení aktuálnych výziev súčasnosti a zároveň prispejú k zvráteniu trendu odchodu vysokokvalifikovaných odborníkov do zahraničia a k stabilizovaniu výskumnej základne na fakulte. Ako ďalej zdôraznil, „špičkový výskum musí nevyhnutne podporiť aj kvalitu vzdelávacieho procesu a verím, že zvýši záujem o študijné programy zabezpečované na našej fakulte, keďže evidujeme neutíchajúci dopyt po našich absolventoch v praxi“.

2.

Výskum a vývoj využiteľnosti autonómnych lietajúcich prostriedkov v boji proti pandémii spôsobenej COVID-19

Projekt Výskum a vývoj využiteľnosti autonómnych lietajúcich prostriedkov v boji proti pandémii spôsobenej COVID-19 a jeho zámer priamo reaguje na dnešnú kritickú situáciu v spoločnosti spôsobenú vírusovým ochorením COVID-19. V rámci projektu vzniklo unikátne konzorcium zložené z dvoch špičkových univerzít – STU BA a UNIZA, takisto zo zástupcov sektora malých a stredných podnikov – AerobTec, s. r. o., a neziskovej výskumnej organizácie MEDIREX GROUP ACADEMY, n. o. V rámci UNIZA pri riešení spojili sily tri zložky univerzity, a to:

• Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov prostredníctvom výskumníkov z Katedry leteckej dopravy, ktorá má obrovské skúsenosti s riešením domácich a medzinárodných projektov v oblasti letectva.
• Ústav konkurencieschopnosti a inovácií, ktorý predstavuje špičkové vedecké pracovisko, ktoré sa zameriava na výskum v oblastiach technológií high-tech, robotiky, vývoj rôznych softvérových platforiem, a to s priamym prenosom najnovších technológií, poznatkov a inovácií do priemyslu.
• Centrum informačných a komunikačných technológií Žilinskej univerzity, ktoré sa zaoberá projektovaním, zavádzaním a koordináciou využívania moderných informačných technológií vo vede a výskume.

Hlavným cieľom projektu je výskum a vývoj v oblasti využitia bezpilotných lietajúcich prostriedkov (UAS – Unmanned Aircraft System), vývoj systému prevádzky bezpilotných lietajúcich prostriedkov, ktorý bude môcť byť využitý na celé spektrum účelov ako napríklad prepravu rôzneho materiálu v nebezpečných a často život ohrozujúcich situáciách, monitorovanie pohybu ľudí, zber a preprava biologických vzoriek a podporné riadiace IKT systémy pre potreby UAS. Z pohľadu nosných výsledkov projektu vznikne celý rad prototypov riešiacich rôzne technické/konštrukčné aspekty dronov a návrh modelov napríklad aj pre optimálny spôsob transportu rôznych typov biologického materiálu.

Doc. Martin Bugaj z Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline v tejto súvislosti povedal: „Najdôležitejším faktorom pri dosiahnutí úspešného ukončenia projektu je mať špičkový riešiteľský kolektív s bohatými skúsenosťami v oblasti výskumu danej problematiky, ktorý my v rámci konzorcia máme.“ Doplnil, že sa nemôžeme zamerať na riešenie problematiky len v rámci Slovenska, a uviedol: „Z tohto dôvodu sú členmi riešiteľských kolektívov aj špičkoví vedci zo zahraničia, konkrétne UNIZA v rámci projektu spolupracuje s prof. Giorgiom Guglierim z Univerzity v Turíne (Taliansko), ktorý je svetovo uznávaným profesorom a výskumníkom v oblasti problematiky UAS a s ktorým máme dlhoročnú spoluprácu.“

3.

Vytvorenie čistých operačných priestorov s cieľom znížiť riziko prenosu vírusu COVID-19

Pre zamedzenie šírenia vírusového ochorenia COVID-19, ale aj iných vírusových a bakteriálnych ochorení je veľmi efektívne nútené vetranie. Nútené vetranie je však energeticky náročné a napriek tomu, že je prikázané legislatívou, mnohé zariadenia si ho nemôžu dovoliť prevádzkovať alebo modernizovať. Projekt sa zameriava na optimalizáciu distribučných elementov s variabilným prietokom a rýchlosťou prúdenia vzduchu.

Hlavným cieľom projektu je optimalizácia vetrania čistých priestorov, konkrétne operačných sál. Naším cieľom je modifikovať takéto vetranie tak, aby sme znížili jeho prevádzkové, ale aj obstarávacie náklady, čím by sme zlepšili finančnú situáciu v zdravotníckych zariadeniach. Tým sledujeme nielen zvýšenie bezpečnosti pacienta a personálu, ale aj zníženie spotreby energie a dosiahnutie nižšej produkcie emisií či menšej uhlíkovej stopy takýchto zariadení.

Náš výskum spočíva vo vytvorení experimentálneho laboratória, kde budeme simulovať stavy rovnaké ako v operačnej sále na príklade počítačových simulácií. Výskum sa bude zameriavať najmä na modifikáciu laminárnych operačných polí umiestnených nad operačným lôžkom a vývoj pretlakových klapiek zabezpečujúcich správne prúdenie vzduchu z čistých priestorov do menej čistých priestorov z dôvodu zabránenia kontaminácie operačnej sály. Na výskume sa podieľa 7 odborníkov, na čele s prof. RNDr. Milanom Malchom, CSc., zodpovedným riešiteľom projektu a vedúcim katedry.

Ako môže reálne ovplyvniť situáciu spojenú s novým koronavírusom?

Usmernený tok vzduchu zabezpečí prúdenie aerosólu a prachových častíc vo vzduchu požadovaným smerom tak, aby neprichádzal do styku s pacientom a personálom. Tak môžeme efektívne minimalizovať riziko infikovania či už pacienta, alebo aj personálu. Zároveň tento výskum načrtne smer a víziu budovania moderných zdravotníckych zariadení a čistých priestorov tak, aby ich prevádzka bola bezpečná, efektívna a s čo najmenším dosahom na ekológiu.

Očakávate, že pandémia a opatrenia proti nej budú mať vplyv na záujem študentov o štúdium na Žilinskej univerzite? 

Očakávame zvýšenie záujmu študentov aj s ohľadom na brexit a nemožnosť cestovannia.

Zároveň očakávame zvýšenie záujmu o techniku, pretože práve vedci a technici sú cestou z krízy.

Aké sú vaše ďalšie plány do budúcnosti? 

 Vízia Žilinskej univerzity v Žiline je komplexne spracovaná v dlhodobom zámere na roky 2021 – 2027. Využívať a zhodnocovať vzdelávací a vedecký potenciál univerzity na špičkovej európskej úrovni, podporovať široký rozvoj medzinárodnej spolupráce so vzdelávacími a s výskumnými organizáciami, permanentne prehlbovať prepojenosť so spoločenskou praxou.

 Žilinská univerzita je členom združenia V7. Na čo je zamerané a čo je jeho cieľom? 

Signatári výskumných univerzít uzatvorili zmluvu o združení s cieľom koordinácie a spoločného postupu pri presadzovaní podpory vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií na vysokých školách. Zhodli sme sa na tom, že slovenská spoločnosť nutne potrebuje mať kvalitné vedeckovýskumné inštitúcie a vzdelávanie s prepojením na výskum, ktorý bude orientovaný na hospodársku a spoločenskú prax.

Žilinská univerzita sa zapojila do budovania Národného bateriového centra. Čo je jeho cieľom a aká je úloha Žilinskej univerzity?

UNIZA sa stala 5. októbra 2018 signatárom spoločného vyhlásenia iniciatívy pod názvom Slovenská batériová aliancia, ktorá sa sama nazvala impulzom pre spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, inovátorom, akadémiou a finančnými inštitúciami s cieľom reálne sa podieľať na hodnotovom reťazci batérií v Európe. Tento impulz bol podnetom na konkrétnu spoluprácu a partnerstvo pre budovanie batériových ekosystémov na Slovensku, a to formou záujmového združenia právnických osôb ako odborného klastra. Následne 7. decembra 2020 sme sa stali súčasťou Národného batériového centra. Práve batérie sú označené ako strategická technológia pre prechod na čisté energetické systémy a čistú mobilitu. V rámci Národného batériového centra sú aktivity rozdelené do troch pracovných balíkov. Pracovný balík 1 sú suroviny, materiály a batériové články, ktoré majú ambíciu prispieť k vývoju pokročilých elektród, elektrolytov a článkov s cieľom výrazne zlepšiť vlastnosti batérií. Zámerom je identifikovať potenciál surovín dostupných na Slovensku, možnosti ich úpravy a možné využitie. Pracovný balík 2 sa zameriava na batériové systémy a ich manažment, ktorý by sa mal zamerať na vývoj inovatívnych systémov riadenia batérií či batériových senzorov, ako aj na pokročilé techniky na monitorovanie stavu batérií a superkapacitorov počas ich záťaže s cieľom optimalizovať ich pracovný režim. Dôležitou témou je aj recyklácia a ďalšie využitie batérií, ktorá by mala byť riešená v rámci pracovného balíka 3. Tento pracovný balík sa zameria na vývoj recyklačných procesov pre lítiové batérie, ako aj na vývoj riešení pre ich opätovné využitie (tzv. druhý život batérií). Som veľmi rád, že vďaka projektu Národného batériového centra sa prepája veda, výskum a inovácie s priemyslom.

www.uniza.sk