Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) má dlhodobú históriu siahajúcu až k vzniku Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, ktorá bola inštitucionalizovaná na vysokoškolskú úroveň v roku 1762, keď uhorská a česká kráľovná Mária Terézia podpísala dekrét o založení. Táto inštitúcia, pýšiaca sa možno najstaršou históriou vo svete vo svojej oblasti, je základom, ku ktorému sa hrdo hlási naša fakulta a naša univerzita. V tomto kontexte je nutné vnímať i našu fakultu, ktorá sebavedomo zastáva významné miesto medzi banskými akadémiami celej Európy. Ako jedna z troch zakladajúcich fakúlt v roku 1952 stála Fakulta BERG, vtedy Banícka fakulta, pri zrode Technickej univerzity v Košiciach a jej formovaní. Preniesla na ňu časť zo svojich bohatých a vážených baníckych tradícií a tradícií vysokého školstva, ktoré sú medzinárodne akceptované v Deklarácii pokračovateľov duchovného dedičstva Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.

Fakulta je v pozícii mienkotvornej inštitúcie s vybudovanou infraštruktúrou, prepojenú s inými výskumnými a priemyselnými subjektmi. Silný potenciál a vedeckovýskumné tímy sú schopné riešiť „konflikt miery využívania surovín s úrovňou technologického vývoja“ charakterizovaného vysokou mierou digitalizácie, automatizácie, exponenciálnych technológií (Industry 4.0). Tento „konflikt“, ktorý nutne spoločnosťou prebehne, máme šancu len s pozitívnymi efektmi uskutočniť na pôde fakulty, preto je nesmierne dôležité zachovať rovnováhu a pozitívny prístup procesu pod kontrolou Vedeckej rady FBERG (VR FBERG). Smart factory, „digitálna baňa“: Kyberneticko–fyzikálne systémy, Internet of Things, Internet of Services, Big Data, Cloud Computing, Product Lifecycle, Management System, Digital Manufacturing, Digital Twin... to všetko sú výzvy, ktoré prenikajú až k prvkom, surovinám, ktoré sú technologicky nevyhnutné pre ich fungovanie. Sústredime sa sa sa na špičkové technológie, ktoré majú základ na fakulte, ako eFusion na vytváranie podzemných priestorov s využitím najsofistikovanejšieho matematického aparátu v oblasti geológie, hlbinného vŕtania, geofyziky, seizmiky, ukladania vodíka v geologických štruktúrach, využitie regulátorov neceločíselného rádu a mnohých ďalších. Široko vybudovaný a ťažko obhájený priestor doterajších oblasti výskumu je perspektívny, lebo je prepojený na báze výskumu, publikácií, osobných kontaktov a priania našich partnerov doma a v zahraničí.

V posledných rokoch došlo k výraznému zvýšeniu množstva ťažby surovín a ich spotreby, ako aj k výraznému nárastu zložitosti výrobkov vzhľadom na počet používaných surovín v jednotlivých výrobkoch. Globálny hospodársky rast spojený s technologickými zmenami (napr. nízkoemisná energia a dopravné systémy, moderné obranné a komunikačné systémy) v budúcnosti zvýši dopyt po mnohých surovinách. Niektoré krajiny ako Čína, USA, Japonsko a Južná Kórea si rýchlo zabezpečujú budúce dodávky a diverzifikujú surovinové zdroje prostredníctvom partnerstiev s krajinami, ktoré sú bohaté na zdroje, a rozvojom svojich vnútorných surovinových hodnotových reťazcov.

Prístup k surovinovým zdrojom je strategickou bezpečnostnou otázkou pre ambíciu Európy realizovať Európsku zelenú dohodu (COM (2019)640). Prechod Európy na klimatickú neutrálnosť by mohol nahradiť dnešnú závislosť od fosílnych palív za závislosť od iných surovín. Ide predovšetkým o technologické kovy, ako napr. prvky vzácnych zemín, kobalt alebo lítium, od ktorých je EÚ takisto závislá a globálna konkurencia je ešte tvrdšia než v prípade fosílnych palív. Svetový obchod a jeho integrované hodnotové reťazce zostanú základným motorom rastu a budú mať zásadný význam pre obnovu Európy. Preto sa v novej priemyselnej stratégii pre Európu (COM(2020)102) navrhuje posilniť odolnosť ekonomiky a otvorenú strategickú autonómiu.

Európska aliancia pre batérie je jedna z mála iniciatív smerom k budovaniu odolných strategických hodnotových reťazcov v rámci EÚ, v ktorej hrá úlohu aj novovzniknutá platforma Slovenskej aliancie pre batérie. Ďalšie iniciatívy v oblastiach vodíkových technológií, surovín a energeticky náročného priemyslu boli ohlásené v novej priemyselnej stratégii pre Európu.

V súčasnosti sa pripravenosť surovinových stratégií na úrovniach EÚ, členských krajín a prípadne regionálnej úrovni na nové spoločenské trendy a výzvy v rámci EÚ líši, no je potrebná na riadne hospodárenie so surovinami a zabezpečenie ich trvalo udržateľných dodávok do hospodárstva. Hľadanie vhodného prístupu s cieľom zabezpečiť spravodlivý, dlhodobý, bezpečný, udržateľný a cenovo dostupný prístup k prvotným a druhotným surovinám na účely prechodu je čoraz väčším problémom nielen na celosvetovej úrovni, ale aj na úrovni EÚ a členských štátov (EK 2008, EK 2011, EK 2016). Prerušenia dopytu a dodávok spôsobené pandémiou COVID-19 nastolili ďalšiu otázku, ako zlepšiť odolnosť surovinových reťazcov.

Produkcia surovín je ovplyvnená mnohými faktormi a vysoká miera rastu dopytu neznamená automaticky ohrozenie surovinovej bezpečnosti. Závisí to od celkovej vyváženosti ponuky a dopytu. Vysoký dopyt môže zvýšiť ceny, pričom projekty v oblasti geologického prieskumu, ťažby, spracovania a metalurgie, recyklácie a nových alternatív sa stanú komerčne atraktívnejšími. Výskum a inovácie v banských a metalurgických technológiách, právny rámec pre ťažobné činnosti a povoľovací proces vplývajú na surovinovú bezpečnosť.

Zvyšujúci sa dopyt po prírodných zdrojoch (energia, potraviny a suroviny) vytvára na planétu extrémny tlak, spôsobuje polovicu emisií skleníkových plynov a viac ako 90 percent straty biodiverzity a spotreby vody. Rozšírenie obehového hospodárstva bude nevyhnutné na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti do roku 2050 a zároveň oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a udržiavania využívania zdrojov v rámci hraníc planéty.

Toto zvýšenie dopytu a hospodárskej súťaže je rovnako spôsobené populačným rastom, industrializáciou, zvyšujúcim sa dopytom z rozvojových krajín a novými technologickými aplikáciami v strategických odvetviach, ako je obrana, kozmický priestor, energetika, zdravotníctvo a digitálne odvetvia. Z prognóz vyplýva, že celosvetový dopyt po surovinách sa viac ako zdvojnásobí z 84 miliárd ton v roku 2015 na 184 miliárd ton v roku 2050, pričom ťažba kovov sa má zvýšiť o 96 percent.

Ozajstnou výzvou sú surovinové potreby v nových technológiách. Posudzované technológie sú:

• Lítiové batérie sa rýchlo zavádzajú v oblasti elektrickej mobility aj uskladňovania energie pre prerušovanú výrobu elektrickej energie. Táto technológia má čoraz väčší význam pre aplikácie v oblasti obrany.
• Palivové články sú dôležitou technológiou konverzie energie, ktorá spolu s vodíkom ako palivom má veľký potenciál na dekarbonizáciu energetického systému a elektromobility, hoci k rozsiahlemu nasadeniu ešte nedošlo.
• Veterná energia je jedna z nákladovo najefektívnejších technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov na zmiernenie zmeny klímy a zostane rastúcim odvetvím v priemyselnej základni EÚ.
• Elektrické hnacie motory sú, podobne ako batérie, centrálne komponenty v elektronických vozidlách. Motory s permanentným magnetom obsahujúce vzácne zeminy (hlavne NdFeB a SmCo magnety) sú mimoriadne účinné a atraktívne pre súčasné a budúce aplikácie elektrickej mobility.
• Fotovoltická technológia bude spolu s veternou energiou viesť k transformácii celosvetového odvetvia elektrickej energie. Fotovoltické panely sú dôležité aj pre vesmírne aplikácie.
• Robotika hrá čoraz väčšiu úlohou v rámci budúcej priemyselnej výroby (Priemysel 4.0), hlavne v automobilovom priemysle, ale aj v obrane a letectve a energetických technológiách.
• Drony sú čoraz viac využívané na civilné a vojenské účely.
• 3D tlač/aditívna výroba má potenciál zmeniť tradičné dodávateľské reťazce a nahradiť konvenčnú výrobu, najmä v oblasti obrany a letectva. Povedie k významnému posunu v množstve a druhoch použitých surovín a spracovaných materiálov.
• Digitálne technológie (IKT) majú veľké využitie a potenciál vo všetkých oblastiach ekonomiky.

Na základe scenárov klimatickej neutrality v roku 2050 z tejto analýzy vyplýva, že len v týchto sektoroch by sme potrebovali 18-krát viac lítia a 5-krát viac kobaltu v roku 2030 a takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu v roku 2050 v porovnaní so súčasnou spotrebou v celej EÚ. Potreba vzácnych zemín (hlavne neodýmu, prazeodýmu, dysprózia, samária) používaných v permanentných magnetoch, napr. pre elektrické vozidlá, roboty alebo veterné generátory, by sa mohla zvýšiť desaťnásobne. Podľa odhadov, na zabezpečenie dátových úložísk na celom svete v roku 2025 si bude vyžadovať 120-násobok súčasnej spotreby neodýmu v EÚ.

Štúdia EK poukazuje aj na skutočnosť, že viaceré technológie a odvetvia si konkurujú alebo si budú konkurovať v niektorých surovinách, napríklad:

• veterná energia a hnacie motory obsahujú rôzne prvky vzácnych zemín a bór v NdFeB magnetoch; ale aj robotika a bezpilotné lietadlá využívajú podobné motory;
• palivové články a digitálne technológie budú súťažiť o kovy platinovej skupiny;
• kobalt, lítium, prírodný grafit a nikel budú potrebné v batériách pre elektrickú mobilitu a uskladnenie elektrickej energie z fotovoltických a veterných generátorov a nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá;
• digitálne technológie a fotovoltická energia si konkurujú v niektorých materiáloch ako germánium, indium, gálium a kremík;
• viaceré odvetvia si konkurujú v štrukturálnych kovoch ako meď, hliník, horčík, nikel, železo a ich legujúce prvky, ako je volfrám, vanád, mangán a chróm;
• všetky odvetvia čoraz viac potrebujú vyspelé a stabilné trhy pre technologicky vyspelé špecifické legovacie prvky. Tieto materiály použité napr. na superzliatiny zahŕňajú niób, skandium, hafnium a zirkón s veľmi obmedzeným a vysokokoncentrovanou dodávateľskou bázou.

Surovinová politika je kľúčová pri ochrane nerastných surovín a je neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej politiky. Stanovuje všeobecné priority v oblasti riadenia zdrojov surovín a prispieva k bezpečným dodávkam pre priemysel. Tam, kde funguje trhové hospodárstvo a spravodlivý svetový obchod, sa ponuka a dopyt ľahko adaptujú na zmeny na trhu. Takto fungujúce trhy zabezpečujú stabilitu a dlhodobú bezpečnosť dodávok.

Desiateho marca 2020 EK zverejnila novú Európsku priemyselnú stratégiu (COM(2020)102), ktorej hlavným cieľom je adaptácia priemyslu na ambiciózne klimatické ciele a súčasne udržanie jeho konkurencieschopnosti. Budúcnosť európskeho priemyslu má byť postavená na troch pilieroch: globálna konkurencieschopnosť, klimatická neutralita a digitálne technológie. EK plánuje priemyselnú politiku prepojiť s mnohými ďalším oblasťami. V prvom rade ide o prepojenie s Európskou zelenou dohodou, v rámci spoločného cieľa prechod na udržateľnú a ekologicky čistú priemyselnú výrobu.

Bezpečnosť zdrojov znamená, že priemysel má neobmedzený prístup k surovinám a jednak produkuje suroviny zodpovedne a udržateľne, prináša výhody pre okolité spoločenstvá a minimalizuje potenciálne negatívne vplyvy v hospodárstve, ktoré funguje pre všetkých. Vzhľadom na veľkosť dopytu bude potrebné, aby primárne suroviny naďalej zohrávali kľúčovú úlohu, pričom musíme mobilizovať potenciál obehového hospodárstva.

Nová priemyselná stratégia navrhuje vytvoriť aj nové priemyselné aliancie. Rozmer surovín by mal byť neoddeliteľnou súčasťou týchto aliancií a zodpovedajúcich priemyselných ekosystémov (ako sa predbežne zistilo v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je pripojený k plánu obnovy. Existuje však aj potreba osobitnej priemyselnej aliancie pre suroviny, ako sa uvádza v priemyselnej stratégii, pretože existuje viacero dôležitých výziev, ako sú vysokokoncentrované globálne trhy, technické prekážky brániace investíciám a inovácie, akceptácia zo strany verejnosti a potreba zvýšiť úroveň udržateľného získavania zdrojov.

FBERG má ambíciu byť už kontinuálne v pozícii mienkotvornej inštitúcie so silným potenciálom a vedeckovýskumnými tímami schopnými riešiť koncepcie využívania surovín, s disponovaním najnovšími vedeckými poznatkami a z toho plynúcimi progresívnymi technológiami v oblasti: vyhľadávania, získavania a spracovania surovín, OZE či energetických, alebo neenergetických, všetkých servisných činností v oblasti riadenia procesov, logistiky a dopravy, GIS, geo a montánneho turizmu, ktoré sprevádzajú tento proces, ekonomického hodnotenia ložísk nerastných surovín a zásob nerastných surovín. S výrazným využívaním potenciálu plynúceho z jej umiestnenia v rámci Slovenskej republiky a EÚ na rozhraní dvoch geopolitických zoskupení, s využitím historických skúseností oboma smermi, kontaktov a ich potenciálu.

FBERG ponúka štúdium v jedinečných študijných programoch s podporou najnovších informačných technológií a nástrojov počítačovej podpory. Fakulta má špičkové vybavenie laboratórií, posluchární a počítačových učební s najmodernejším softvérovým vybavením a využitím high-tech technológií.

V bakalárskom stupni štúdia je zahrnutá výučba cudzích jazykov. Prepojenie teoretických poznatkov s praxou je zabezpečené formou odborných praxí a exkurzií vo výrobných podnikoch. Ponúkame možnosť absolvovať časť štúdia na zahraničných univerzitách, ubytovanie v študentských domovoch s možnosťou stravovania a športových aktivít. www.fberg.tuke.sk

Predstavenie dekana FBERG TU KE:

Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) ako jedna z fakúlt Technickej univerzity v Košiciach má mimoriadne vzácnu históriu, ktorou sa môže pochváliť máloktorá z podobných inštitúcií. Jej korene totiž siahajú až k samotnej slávnej Márii Terézii, ktorá v roku 1762 podpísala dekrét o založení Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Preto sa fakulta aj v dnešných moderných časoch odvoláva na svoju slávnu históriu, ctí tradície a snaží sa ich odovzdať svojim mladým nasledovníkom a pokračovateľom. Zároveň však v histórii neuviazla a drží krok so súčasným nielen európskym, ale smelo možno potvrdiť, že aj svetovým pokrokom, za čo vďačí mimoriadne aktívnemu, rozhľadenému a neúnavnému vedeniu. Pretože suroviny jednoznačne svetom hýbu!

Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., už druhýkrát za sebou dekan fakulty BERG, ako svetovo uznávaný odborník pôsobí celý profesionálny život v oblasti získavania a spracovania zemských zdrojov. V roku 1988 ukončil štúdium na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach ako banský inžinier, neskôr postgraduálne pôsobil na Ecole Nationale Superieure des Mines de Paris. Toto štúdium ukončil mimoriadne úspešne s ministerským diplomom v oblasti ohodnocovania banských projektov.

Svoje odborné vedomosti a skúsenosti zúročil v rámci svojho vedecko-pedagogického pôsobenia, keď v rokoch 1998 – 2004 postupne získal akademické tituly. V roku 2002 sa stal súdnym znalcom v oblasti nerastných surovín (odbor ťažba), pričom vo svojej pôsobnosti sa venuje hlavne oceňovaniu ložísk nerastných surovín. V rámci tejto oblasti má spracované nielen odborné posúdenia, ale aj publikácie vo forme početnej odbornej literatúry, monografií, učebných textov či vedeckých článkov.

Svoje praktické skúsenosti taktiež deklaruje dlhoročným pôsobením v Steering Committee v rámci EIT Raw Materials, ako jeden z core members, ktorý sa každoročne podieľa na príprave množstva projektov európskeho významu v oblasti nerastných surovín. O ich úspešnosti svedčí alokovaná suma dva milióny eur či zriadenie EIT RM Regional Hub Centra v Košiciach na podporu lokálnych ekosystémov, mobilizácie zainteresovaných strán, tzv. knowledge trojuholníka a pozdvihnutiu inovačného potenciálu v regióne.

Zároveň má v oblasti nerastných surovín a celého banského sektora na Slovensku podchytenú významnú komunitu, keďže v minulom roku (2020) sa stal predsedom predstavenstva Slovenskej banskej komory, ktorej poslaním je uplatňovanie oprávnených spoločných záujmov jej členov pri tvorbe hospodárskej a sociálnej politiky v odvetví baníctva, geológie a v činnostiach vykonávaných banským spôsobom.

Práve prostredníctvom uvedených oblastí možno konštatovať, že svojou činnosťou, nielen pedagogickou, odbornou, ale aj projektovo-manažérskou či riadiacou dokáže obsiahnuť celý hodnotový reťazec nerastných surovín.

V neposlednom rade treba vyzdvihnúť jeho komunikačné schopnosti, a to nielen vo vzťahu s kolegami, obchodnými partnermi, ale i verejnosťou, o čom svedčí viacero článkov, rozhovorov vydaných v printových médiách. Aj v súčasnom, dramaticky sa meniacom prostredí spôsobenom pandémiou COVID-19, ktoré prináša nielen hrozby, ale aj nové príležitosti, pracuje na mnohých projektoch, ktoré potvrdzujú, že túto situáciu a najmä obdobie po jej skončení možno zvládnuť prostredníctvom inovácií a nevyhnutných nerastných surovín.

Vo všeobecnosti ho možno považovať za empatickú a spoľahlivú osobu s aktívnym a pozitívnym prístupom v práci, ale aj v súkromí, so zvládnutým time manažmentom, najmä vzhľadom na časté cestovanie, či zvládanie stresových situácií.

V súčasnosti je na FBERG zavedený trojstupňový systém vzdelávania, v ktorom študent postupne prechádza bakalárskym, inžinierskym a doktorandským stupňom štúdia. Najviac študentov sa hlási na bakalársky stupeň štúdia, kde sa študenti oboznamujú so základmi z jednotlivých oblastí daného študijného programu. Úspešní absolventi bakalárskeho štúdia sa následne môžu prihlásiť na inžinierske štúdium, kde je už počet študentov, samozrejme, menší. V tomto stupni vysokoškolského vzdelávania sa študenti odborne špecializujú vo svojich študijných programoch. Po úspešnom ukončení inžinierskeho štúdia sa študenti môžu prihlásiť na doktorandské štúdium, ktorého základom je vedeckovýskumná práca na zadanú tému dizertačnej práce. Počet študentov v tejto forme štúdia je značne limitovaný.

FBERG má vyprofilované vzdelávanie, nie sme totiž len surovinári. Priemyselné odvetvie sme posunuli do digitalizácie, virtuálnej reality a umelej inteligencie. To si vyžaduje nové profesie, aby sme tie tradičné technologické a banícke vedeli udržať. Dnes sme zameraní aj na IT technológie pre riadenie ťažkého aj surovinového priemyslu a rovnako poskytujeme vzdelávanie v atraktívnych a žiadaných 21 študijných programoch pôsobiacich v oblastiach geodézie, geografických informačných systémov, geológie, geotechnológií, geoturizmu environmentálnych technológií, získavania a spracovania surovín, informatizácie a riadenia procesov, komerčnej logistiky, dopravnej logistiky, priemyselnej logistiky, manažérstva zemských zdrojov, využívania alternatívnych zdrojov energie, záchranárskej, požiarnej a bezpečnostnej techniky.

Zásadná informácia však je, že ak hovoríme o baníckych odboroch, tak je potrebné si pod tým predstaviť to najprogresívnejšie z progresívneho. Už dnes fakulta pracuje so študentmi na báze prírodných vied doplnených o všetko, čo dnes ponúka veda v oblasti zemských zdrojov. Záujem je značný, pretože absolvent sa uplatní jednak priamo v oblasti, ktorú študuje, ale rovnako tak i oblastiach ďalších priemyselných odvetví, v projektovej práci, vo finančnej oblasti, v oblasti ľudských zdrojov... všetko v pozícii strategického riadenia. Študijný odbor získavanie a spracovanie zemských zdrojov zahŕňa znalosti týkajúce sa získavania, spracovania, využívania a ochrany zemských zdrojov. Zemské zdroje sú zdroje surovín a energie v zemskej kôre, na jej povrchu, na dne morí a oceánov, v podzemných a povrchových vodách a v atmosférickom obale Zeme. Identifikácia týchto zdrojov, technológie ich získavania a spracovania, technické, informačné, geologické, ekonomické, podnikateľské, manažérske, výrobné a logistické procesy tvoria ich nedeliteľný celok. Podstatou daného študijného odboru je príprava špecializovaných odborníkov pre komplexné zvládnutie týchto procesov s dôrazom na výzvy 21. storočia (netradičné zdroje surovín a energie, nové technológie, informatizácia, environmentálne aspekty atď.).

FBERG vychováva z hľadiska vedomostí, kreativity, flexibilnosti a samostatnosti absolventov uplatniteľných v širokom spektre:

• ťažobných, všeobecne priemyselných, informačných, ekonomických, logistických, geodeticko-kartografických odvetví,
• v oblasti surovín, energetiky, dôsledkov ťažobnej činnosti na oblasť ekonomickú, ekologickú, sociálnu, činnosti nakladania so surovinami, všetkých servisných činností, legislatívy, ktoré sú chápané úplne rovnocenne a podľa okamžitých potrieb trhu práce, hospodárskych požiadaviek štátu pre potrebu vytvárania vízií, koncepcií, strategických plánov, operatívnych plánov a podnikateľských zámerov.

Cieľom FBERG je umožniť študentom získať v rámci vzdelávania čo najviac praktické poznatky a skúsenosti. Vďaka veľmi dobrej spolupráci fakulty BERG s priemyselnou praxou majú študenti možnosť absolvovať odbornú prax, exkurzie, praktické cvičenia a merania v rámci riešenia záverečných prác priamo v priemyselných prevádzkach. Týmto spôsobom uvedená vzájomná spolupráca pomáha k efektívnejšiemu vzdelávaniu a lepšej príprave absolventov pre uplatnenie na trhu práce.

FBERG kladie akcent aj na mimoškolské aktivity svojich študentov, organizuje imatrikulácie, exkurzie, umožňuje študentom zapájať sa do športových aktivít, zúčastňovať sa na tradičných „salamandrových dňoch“, „skokoch cez kožu“ v rámci každoročne konaného baníckeho plesu Barbory či pracovať v študentských kluboch, ktoré pripravujú rôzne podujatia pre študentov FBERG.

Potenciál fakulty dokladuje i vysoký záujem mladých ľudí o štúdium na fakulte vo všetkých oblastiach štúdia a hlavne ich okamžitá uplatniteľnosť na trhu práce. Nezanedbateľný je i fakt rastúceho záujmu o štúdium z radov zahraničných študentov.

Veríme, že popri povinnostiach, ktoré si štúdium vyžaduje, študenti našej fakulty tu prežijú jednu z najkrajších etáp svojho života a dosiahnu jeden zo svojich životných cieľov aj úspechov.

www.fberg.tuke.sk