Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS ) je nezávislá, dobrovoľná, nepolitická, otvorená hospodárska a záujmová právnická osoba. Zväz v záujme plnenia svojich cieľov nadväzuje spoluprácu a komunikáciu so štátnymi inštitúciami, s inými zväzmi a záujmovými združeniami na území Slovenskej republiky aj v zahraničí. Cieľom zväzu je vytvárať vhodné podnikateľské prostredie v oblasti stavebníctva a podporujúce aktivity všetkých subjektov podnikajúcich v tejto oblasti. Porozprávali sme sa s prezidentom ZSPS Pavlom Kováčikom o perspektívach na rok 2021.

Prezident ZSPS - Ing. Pavol KOVÁČIK, PhD., MBA, je absolventom Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline a Vysokej školy ekonómie a managementu v Prahe. Prakticky celú profesijnú dráhu pôsobil v investičnej výstavbe na odborných a manažérskych pozíciách. Je autorizovaným stavebným dozorom pre inžinierske stavby a uznávaným odborníkom v oblasti verejných investícií na Slovensku aj v zahraničí. Bol podpredsedom predstavenstva NDS, generálnym riaditeľom Ředitelství silnic a dálnic ČR a predsedom Dozornej rady Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry ČR. V roku 2020 bol znovuzvolený zvolený za prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska na ďalšie funkčné obdobie. Aktívne pôsobí aj v Európskej federácii stavebného priemyslu FIEC v Bruseli.

 Stavebná sezóna 2021 sa pomaly začína, ale vráťme sa k tej predchádzajúcej. Ako hodnotíte vývoj slovenského stavebníctva v uplynulom roku?

Uplynulý stavbársky rok na Slovensku patril k tým najhorším za samostatnú existenciu Slovenska. Prepadli sa v podstate všetky segmenty, teda inžinierske výstavby, pozemná a bytová výstavba i opravy. Rástol len export stavebných prác, predovšetkým do susedných krajín.

• Prepad bol zaiste spôsobený pandémiou koronavírusu. Prejavili sa prípadne aj iné vplyvy? 

Dnes si už o príčinách prepadu môžeme povedať viac. Vieme, že sa na ňom pandémia priamo prejavila len čiastočne. Trochu sa síce zhoršila dostupnosť materiálu alebo zahraničných pracovníkov. Horší bol a je sekundárny dosah pandémie, teda ekonomická kríza a ochromenie činnosti úradov a verejných investorov. To však nesúvisí len s pandémiou samotnou, ale s čoraz viac sa prejavujúcimi dôsledkami chaosu v odbornom riadení štátu, a to aj v oblasti verejných investícií. Všetky tieto negatívne skutočnosti sa sumárne prejavili tak, že Slovensko za rok 2020 v porovnaní s rokom 2015 zaznamenalo smutné prvenstvo v podobe najväčšieho kumulovanému prepadu stavebníctva spomedzi štátov EÚ.

• Poďme k ekonomickým dôsledkom krízy pre stavebníctvo. Spomalenie hospodárstva malo celkom iste svoj vplyv. 

Áno, a to predovšetkým v súkromnom stavebníctve, čo tvorí významnú časť pozemného stavebníctva. Prejavuje sa strata dopytu. Nezačínajú sa nové stavby, či už sú to výrobné haly, obchodné centrá, alebo kancelárske priestory. Ľudia odkladajú domáce rekonštrukcie, buď z neistoty budúceho vývoja, alebo priamo pre stratu príjmov. Čoraz viac ľudí sa prepadá pod hranicu chudoby, keď nemajú peniaze na najnutnejšie denné potreby.

• A čo verejné investície, štát by v období krízy mal podporovať ekonomiku aj štátnymi investíciami. 

Investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác je najefektívnejší spôsob, ako urýchliť ekonomické oživenie a priniesť prácu do regiónov. Slovenská vláda podporu investícií ako jedno z protikrízových opatrení v uplynulom roku deklarovala a na rokovaniach či už s ministerstvom dopravy, financií, alebo investícií nám boli prisľúbené opatrenia. Sľuby však zostali zatiaľ na papieri a naopak. Slovensko pokračovalo v spomalení nielen výstavby, ale aj predinvestičnej a investičnej prípravy nových projektov. Na Slovensku zabrzdením prípravy štátu na inžinierskych stavbách bol za roky 2019 a 2020 zaznamenaný bezprecedentný prepad oproti priemeru rokov 2014 – 2018 o viac ako 35 percent.

• Ktoré krajiny môžu byť Slovensku príkladom?

V iných krajinách podporu vzali vážne a pozitívnym príkladom nám môžu byť krajiny ako Chorvátsko, Dánsko alebo Nemecko s medziročným nárastom od troch do ôsmich percent, a to napriek pandémii. Zároveň sa pozitívne prejavuje razantná podpora regionálnych, ale aj infraštruktúrnych investícií. Aj susedné Česko je na tom oveľa lepšie, preto časť slovenských firiem sa snaží aspoň čiastočne zachrániť uplatnením na českom trhu, čo potvrdzuje rast vývozu stavebných prác.

• Aký vývoj stavebných zákaziek na Slovensku teda predpokladáte v roku 2021?

V roku 2021, žiaľ, oživenie v stavebníctve na Slovensku s najväčšiu pravdepodobnosťou nemôžeme očakávať. Nie celkom zvládnutý priebeh 2. vlny pandémie na Slovenku celkom iste bude mať dôsledky aj v podobe väčšieho negatívneho vývoja ekonomiky, a teda aj súkromných investícií. A čo sa týka verejných stavebných zákaziek, vlani na Slovensku medziročne poklesol počet vypísaných súťaží o 16 percent a sumárna predpokladaná hodnota zákaziek poklesla medziročne o 33 percent. Pri nadlimitných zákazkách – to sú predovšetkým projekty dopravnej infraštruktúry – bol pokles až o 40-percentný. Keďže štát v minulom roku vypísal menej zákaziek na verejné stavebné práce, oživenie v tomto roku ešte očakávať nemôžeme.

• Vidíte nejaké riešenia pre zlepšenie? Aké opatrenia by pomohli?

Investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác. Hovoríme, že je to najefektívnejší spôsob, ako investovať do ekonomiky, pretože to sú peniaze vynaložené na slovenskú prácu, domácich zamestnancov, materiál a služby. Tie peniaze sa niekoľkonásobne v ekonomike otočia. Preto česká, poľská alebo nemecká vláda sa snažia z krízy preinvestovať a majú konkrétne plány, podľa ktorých postupujú. Prvým krokom pre jednotlivé ministerstvá je zostaviť konkrétne plány prípravy a výstavby verejných investícií, a to aj v kontexte pripravovaného plánu obnovy Slovenska. Napríklad MDV prisľúbilo plán výstavby dopravnej infraštruktúry už vlani, predpokladáme, že sa tak stane už čoskoro.

• Predpokladám, že s vládou o týchto otázkach komunikujete. 

Dnes sa ukazuje ako určitá brzda, že problematika stavebníctva na Slovensku nemá vo vláde jasného gestora, ale dotýka sa kompetencií viacerých ministerstiev. Okrem ministerstva dopravy a výstavby sú to ministerstvá životného prostredia, ministerstvo hospodárstva, pri regionálnych investíciách MIRRI, ale aj úrad podpredsedu vlády Holého v oblasti legislatívy. So všetkými ministerstvami dnes komunikujeme na odbornej báze a navrhujeme alebo pripravujeme riešenia. Samozrejme, netreba zabúdať na Útvar hodnoty za peniaze, ktorý má nezávisle posudzovať efektívnosť a zmysluplnosť investícií, s ním sme v kontakte tiež.

• Aký vývoj zamestnanosti v stavebníctve očakávate v roku 2021?

Nesmieme zabúdať na to, že stavebníctvo na Slovensku je aj významným zdrojom práce a zamestnanosti, veď v roku 2019 v tomto sektore pracovalo 177-tisíc ľudí a ďalších približne stotisíc v nadväzných odvetviach výroby stavebných hmôt, doprave a službách. V roku 2021 je vzhľadom na vývoj stavebníctva predbežne ohrozených približne 40-tisíc pracovných miest, čo prinesie ďalšiu záťaž na sociálny systém a rast nezamestnanosti. Problém máme predovšetkým s nezvratnosťou procesov, kvalifikovaní pracovníci si nájdu zamestnanie v priemysle či v okolitých štátoch, predovšetkým na stavbách v Česku a Nemecku. Sociálny systém zaťažia menej kvalifikovaní a pri oživení v roku 2022 alebo 2023 bude slovenské stavebníctvo ešte viac zápasiť s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, navyše naše školstvo za posledných 20 rokov produkuje menej stavbárov, než je prirodzený úbytok.

• ZSPS sa v rámci problematiky ľudských zdrojov venuje aj bezpečnosti práce a vzdelávaniu. Aké sú v tejto oblasti aktivity zväzu?

Zväz si dlhodobo uvedomuje, že ak chceme mať slovenské stavebníctvo konkurencieschopné, je potrebné systematicky sa venovať aj oblasti vzdelávania. Ako prezident zväzu som predsedom Sektorovej rady pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu ako združenia expertov a odborníkov z praxe, zo stredných a z vysokých škôl, úradov a inštitúcií, ktorej hlavným cieľom je identifikovanie súčasných a budúcich potrieb trhu práce a kreovanie a prenos nových požiadaviek do vzdelávania a prípravy. Táto platforma spolu s odbornou komisiou ZSPS pre vzdelávanie má veľmi dobré výsledky, a to aj v medzinárodnom meradle.

• ZSPS je úspešný aj v medzinárodných projektoch.

Áno, experti zväzu aktuálne pracujú v rámci medzinárodného konzorcia v poradí už na treťom medzinárodnom projekte, CraftEdu, ktorý je primárne určený na prenos inovácií do vzdelávania dospelých. Jeho výsledky však možno veľmi dobre aplikovať do učebných osnov, ktoré sa využívajú v duálnom vzdelávaní v stavebníctve. Najdôležitejším cieľom projektu je vytvorenie moderných medzinárodne harmonizovaných vzdelávacích programov pre stavebné profesie montážnik výplní stavebných otvorov, tesár, elektrikár, elektrikár – silnoprúd a hydroizolatér. Môžem priznať, že pred niekoľkými týždňami nám Európska komisia oznámila prijatie nami navrhnutého ďalšieho medzinárodného projektu v rámci HORIZONT 2020, v ktorom bude ZSPS vedúcim medzinárodného konzorcia.

• Tieto aktivity sú pozoruhodné, podporujú vás v tejto práci aj domáce úrady?

Niektoré áno a za to ďakujeme, veď nakoniec ide o spoločnú vec, niektoré, bohužiaľ, menej. Pravidelne so svojimi partnermi usporadúvame sprievodné akcie na medzinárodnom veľtrhu CONECO zamerané na deti a žiakov s cieľom ukázať mladým uplatniteľnosť a moderné perspektívy v stavebníctve. Venujeme sa aj vštepovaniu zásad bezpečnej práce mladým ľuďom v procese vzdelávania. V dlhoročnej spolupráci s Integrovaným odborovým zväzom, so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania a ďalšími partnermi každoročne organizujeme celoslovenskú súťaž žiakov stredných odborných škôl v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pôvodne stavbárska súťaž sa v priebehu predchádzajúcich rokov postupne rozšírila na ďalšie učebné odbory, ale stavebná sekcia naďalej zostáva kľúčová.

• Uskutoční sa súťaž aj v tomto roku vzhľadom na pandemickú situáciu? 

Áno, keďže ide už o 46. ročník, nemôžeme tento rok vynechať. Sme nútení súťaž organizovať online formou, o to viac úsilia vyžaduje precízna príprava. Zatiaľ čo ministerstvá školstva aj práce a sociálnych vecí súťaž dlhodobo podporujú, pán minister dopravy pred niekoľkými dňami listom oznámil, že MDV záštitu nad touto súťažou neprevezme. Môžem povedať, že takýto postoj vzbudil v stavbárskej verejnosti prinajmenšom rozpaky.

• Aké sú najbližšie ďalšie výzvy pre zväz?

Zväz v minulom roku oslávil 30 rokov od založenia a prezentuje sa ako významné odborné zoskupenie pre komplexné riešenie problematiky stavebníctva. Naším odborným vplyvom chceme pokryť dôležité témy a výzvy, ktoré slovenské stavebníctvo čakajú. Prijať nové stavebné predpisy, o ktorých potrebnosti už dlhé mesiace komunikujem s úradmi aj verejnosťou. Venujeme sa novelám zákona o verejnom obstarávaní, ale aj všetkej ostatnej legislatíve, ktorá priamo alebo nepriamo ovplyvňuje podmienky podnikania v stavebníctve. Aktuálne a akútne sa však venujeme hľadaniu riešení, ktoré zastavia veľký prepad v stavebníctve.

• Takouto príležitosťou by pre stavebníctvo mohol byť aj plán obnovy, ktorý vláda v súčasnosti pripravuje.

Stavebníctvo je jedným so sektorov, ktorý sa bude prierezovo podieľať na realizovaní viacerých komponentov. My sa návrhom konkrétnych opatrení v pláne obnovy intenzívne venujeme, pretože je v životnom záujme Slovenska mať dobre spracovaný a Úniou schválený čo najlepší národný plán obnovy a odolnosti. Pri príprave našich návrhov úzko spolupracujeme a čerpáme z našich medzinárodných kontaktov, preto sme presvedčení, že naše návrhy sú prínosné a budú Európskou komisiou akceptované. Žiaľ, na Slovensku je zatiaľ príprava plánu obnovy zahalená rúškom tajomstva a nikto z vlády ani z partnerských ministerstiev o naše návrhy a riešenia neprejavil záujem. Ak nástroj v podobe plánu obnovy uchopíme nedobre, Slovensko sa len sťažka vymaní z bezprecedentnej ekonomickej recesie a vypadne z trajektórie potrebných reforiem, nielen v stavebníctve, ale v celej spoločnosti.

Ing. Pavol KOVÁČIK, PhD., MBA,

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska

www.zsps.sk