Aktuálny stav riešení Ministerstva dopravy a výstavby SR aj v oblasti investičnej výstavby nám priblížil osobne štátny tajomník MDV Ing. Jaroslav Kmeť. Hoci pandémia koronavírusu spôsobila nepriaznivú ekonomickú situáciu v národnom hospodárstve, rezort plánuje tento rok viaceré významné investície.

Vážený pán štátny tajomník, môžete našim čitateľom priblížiť priority, ktoré ste si stanovili?

Na ministerstve sa venujeme prioritám, ktoré sme s ministrom a odborným tímom vybrali podľa jednotlivých dopravných módov v cestnej doprave, v železničnej doprave a v cyklistickej doprave. Stanovili sme si náročné kritériá, aby sme mohli jednotlivé okruhy problémov posudzovať a nastavovať komplexne a hlavne ekonomicky uskutočniteľne a trvalo udržateľne. Chceme, aby každé euro bolo účelne využité, chceme, aby každá stavba, cesta, železničná trať, cyklistický chodník a všetky zariadenia súvisiace s dopravou poskytovali kvalitné služby pre našich občanov.

Dôležitá je kvalitná projektová príprava – je dôležité mať spracovanú štúdiu uskutočniteľnosti, štúdiu efektívnosti a trvalej udržateľnosti. Musíme mať v analytickom a logickom usporiadaní všetky relevantné, technické, ekonomické, obchodné a finančné informácie, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie o projekte. Štúdia musí obsahovať všetko od zdôvodnenia a vývoja projektu po jeho prínos pre zlepšenie životného prostredia. Najdôležitejšou časťou projektu je finančné a ekonomické vyhodnotenie vrátane hodnotenie rizika projektu v podmienkach trhovej ekonomiky a očakávaný cash flow.

V cestnej doprave je potrebná efektívnejšia príprava investícií

 Z pohľadu ciest treba poznať koridory podľa kapacity ciest, dopravných prúdov a vyťaženia. Na základe toho sme si vytvorili poradie dôležitosti a významu a zadefinovali ho v dokumente priority cestnej infraštruktúry. Od ministerstva financií sme potrebovali poznať odpoveď, koľko chce štát investovať každý rok do dopravy, a na základe toho sme urobili poradie dôležitosti, stanovili sme priority a harmonogram plánovaného čerpania. Musíme počítať s tým, akú sumu z rozpočtu dáme na prípravu projektov, projektové dokumentácie pre ŽUR na umiestnenie stavby a stavebné povolenie, na EIA proces, opäť treba štúdiu a potom následnú realizáciu. Realizácia často pri diaľniciach a cestách – rýchlostných komunikáciách trvá 7 až 14 rokov, takže máme rozpočítané prostriedky na 14 rokov. V cestnej doprave treba kompletne dobudovať diaľničnú infraštruktúru, ale aj udržiavať už postavené cesty. Na odloženú údržbu ciest prvej triedy poputuje nasledujúce štyri roky každoročne 50 miliónov a opravy sa budú vykonávať v každom slovenskom kraji. V havarijnom stave máme aj mosty, stovky z nich si pýtajú okamžitú rekonštrukciu.

Na cesty sa nám podarí z operačného programu Slovensko zaobstarať finančné prostriedky, ktoré chceme využiť na dostavanie menších úsekov na D3 a R4 – Via Karpatia, D3, ktorá ide na Kysuce, a viac nedostaneme. Musíme hľadať iný spôsob a možno sa zamyslieť nad nejakou reformou, ako budeme v budúcnosti stavať a investovať do výstavby ciest – keďže nemáme dokončenú cestnú sieť ani za 30 rokov po revolúcii – a ako budeme tieto cesty udržiavať. Preto chceme vytvoriť fond dopravnej infraštruktúry podľa vzoru Českej či Poľskej republiky. Z fondu by sa financovala celková dopravná infraštruktúra, a teda cestná, železničná, lodná aj letecká. Ministerstvo by pomocou fondu mohlo napríklad spolufinancovať so samosprávami opravy a výstavby ciest, na ktoré často nemajú menšie mestá a obce dostatok prostriedkov.

V súčasnosti je v prerokovaní Plán obnovy SR. Aké investície a projekty sú plánované na modernizáciu železníc, konkrétnejšie?

Železničná doprava je na tom lepšie, pretože budúce eurofondy podporujú zelenú dopravu a jednou z nich je aj železničná doprava. Takisto stavby súvisiace so železničnou dopravou, rekonštrukcia železničných staníc, výstavba nástupíšť, bezbariérovosť, cyklistické zariadenia a je potrebné riešiť aj parkoviská pred staničnými budovami s napojením na prímestskú a mestskú dopravu – budovanie terminálov integrovanej prepravy (TIOP).

Prioritou je dokončiť severný koridor – s dlhotrvajúcou modernizáciou železničnej trate Bratislava – Žilina sme v poslednej etape. V mesiaci november 2020 sme podpísali zmluvu na uzol Žilina, dostavbu zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina. Hodnota zákazky uzol Žilina je 323,37 milióna eur. Modernizácia železničného uzla prinesie aj zlepšenie dopravnej situácie na celom území. Realizácia sa začína v roku 2021 a bude trvať dva roky. V pláne fondu obnovy sú aj ďalšie formy financovania priamo z Bruselu, cez rozvojový fond CEF, kde si žiada Slovensko na železničnú dopravu 600 miliónov, a potom z operačného programu Slovensko. V Pláne obnovy je elektrifikácia železničnej trate Bánovce nad Bebravou – Humenné, ktorá skvalitní a zefektívni prepravu tovarov a cestujúcich. Dôležitý je aj úsek smerom na Českú republiku Bratislava – Kúty, štátna hranica, kde sme podpísali zmluvu, ktorú financujeme z OP II a CEF a určite budeme musieť ešte jeden úsek financovať z OP Slovensko. To sú hlavné zámery na modernizáciu železničných tratí. Na výstavbu južného koridoru máme definované projekty z fondu obnovy s cieľom zvýšiť traťovú rýchlosť v celom úseku pre plynulý chod vlakov. Na realizáciu projektov v južnom koridore máme naplánované úseky financované z OP Slovensko, severná a južná vetva sa pripravujú na prepojenie pre lepšie spojenie miest.

Sú plánované finančné zdroje na modernizáciu vozňového parku pre skvalitnenie kultúry cestovania? 

Tento rok a nasledujúce prebieha najväčšia obnova vozňového parku v histórii Slovenska. Je to veľká investícia na nákup nových elektrických súprav, súpravy ktoré pôjdu na regionálne trate. V roku 2021 pribudnú nové železničné vozidlá – elektrické jednotky v žilinskom regióne, dieselmotorové jednotky vo zvolenskom regióne a ozubnicové elektrické vozidlá vo Vysokých Tatrách. Do diaľkovej osobnej dopravy zaradíme nové vozne 1.a 2. triedy. Tento projekt sa financuje z eurofondov.

 Pomôže pri poskytovaní lepších služieb aj plán dopravnej obslužnosti?

 Plán dopravnej obslužnosti v súčasnosti pripravujeme. Je dôležité poznať obsluhu regiónu podľa dopravných módov pre ich koordináciu a ekonomickú efektívnosť. Musíme poznať hustotu obyvateľstva, sídla, preskúmať dopravné a prepravné prúdy. Na základe týchto parametrov môžeme nastaviť takty dopravy, aby sa ľudia prepravili z jedného prostriedku dopravy do druhého v čo najkratšom čase .Vyššie územné celky v súčasnosti spracúvajú plány udržateľnej mobility (PUM). Na základe schválených plánov môže dôjsť k deľbe prepravnej práce, k riešeniu a dotáciám do verejnej osobnej dopravy. Úlohu rieši odbor stratégie dopravy s cieľom nastaviť investície na čerpanie z fondu obnovy.

Pre slovenskú ekonomiku, ale i odľahčenie ciest má veľký zmysel výstavba intermodálnych terminálov. Aké plány máte v oblasti intermodálnej dopravy?

 Intermodálna doprava je jediný segment železničnej nákladnej dopravy, ktorý vykazuje za posledných 20 rokov vyše 16 % nárast. Čína intenzívne presadzuje železničnú prepravu kontajnerov do Európy, len za prvý štvrťrok 2020 bolo do Európskej únie prepravených 2 000 vlakov. Z nich však smerovalo menej než percento cez Slovensko. Naša krajina má pritom výbornú geografickú polohu. Podiel vlakov smerujúcich cez Slovensko chceme výrazne zvýšiť aj pomocou výstavby ďalších terminálov intermodálnej prepravy. Najväčšia časť vlakov v súčasnosti smeruje cez terminál Dobrá, máme vybudovaný terminál v Žiline, pripravujeme zriadiť terminály v Bratislave a v Lužiankach pri Nitre.

Na druhej strane musíme pripraviť motiváciu pre nákladných prepravcov, aby chceli prepravovať tovar po železnici. Problematikou sa už zaoberá nový odbor stratégie dopravy, ktorý nedávno vznikol na Ministerstve dopravy a výstavby SR. Odbor, ktorý vedie Ing. Peter Hrapko, pripravuje schému štátnej pomoci, aby sme nielen čerpali prostriedky na výstavbu týchto terminálov, ale urobili aj konkrétnu reformu.

Ďakujeme za rozhovor štátnemu tajomníkovi MDV SR. Ing. Jaroslav Kmeť je súčasný štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V rámci profesionálneho pôsobenia zastával viaceré manažérske a vedúce posty. Má skúsenosti v oblasti krízového riadenia, transformácie spoločnosti, obchodu a marketingu. V roku 2018 prijal ponuku ísť pracovať do štátnej správy ako generálny riaditeľ sekcie IT verejnej správy na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (súčasné Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky). Druhého apríla 2020 vláda Slovenskej republiky na návrh ministra Andreja Doležala vymenovala Jaroslava Kmeťa za štátneho tajomníka Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Na ministerstve sa venuje cestnej a železničnej doprave, elektronickým a poštovým službám.

www.mindop.sk