Centrum mesta Trenčín je atypické. Z jednej strany ho obopína lesopark a hradné bralo a z druhej Váh. Medzi riekou a bralom je pomerne úzky priestor. Vedie tadiaľ železničná trať aj hlavná cesta I/61. Tá patrí k najzaťaženejším na Slovensku. V súčasnosti po nej prejde takmer 40-tisíc áut denne. Trenčín má riešenie.

Pán primátor, z hľadiska intenzity dopravy a záťaže na životné prostredie má Trenčín veľký problém. Aké máte možnosti? 

Jedným z riešení, ktoré by mohlo čiastočne cestu I/61 odľahčiť, by bol juhovýchodný obchvat. Toto riešenie je však problematické v tom, že na rozdiel od iných obchvatov ten náš by neriešil tranzitnú dopravu. Tranzitnou obchvatovou dopravou je pre Trenčín diaľnica. Po druhé, práve pre geomorfológiu mesta by priniesol príliš malý efekt, šlo by približne o 20-percentné odľahčenie dopravy v centre. Zo 40-tisíc vozidiel by nám tam zostalo 32-tisíc áut, čo sme tu mali pred asi 8 – 9 rokmi a už vtedy to bolo neznesiteľné. Ak bude doprava naďalej rásť, pri prognózach vychádzajúcich z dopravného modelovania to má byť za 20 rokov až 50-tisíc vozidiel. Ďalším negatívom obchvatu je finančná náročnosť stavby. Mala by mať 6 km a tým, že by prechádzala lesoparkom, bolo by treba vybudovať tunel. Nehovoriac o tom, že jeho navrhnutá trasa vedie ochranným územím muničného skladu. To územie by bolo nutné obísť a stavba by sa ešte viac predražila.

Máte iné, výhodnejšie a najmä efektívne riešenie?

Áno, naším záujmom je preloženie cesty I/61 v centre mesta k železnici. Tak by sme zlúčili dve bariéry. Jednu by sme odstránili a tie dve by sme v inkriminovanom mieste prekonávali mimoúrovňovo. Nie lávkami, nadchodmi, podchodmi, ale prirodzeným vystúpaním, ktoré by bolo prijateľné i pre imobilných. Nazvali sme to plató. Malo by byť pri železničnej stanici a v centre, aby sa dalo k rieke dostať peši, pohodlne, príjemne. Ľudia by ani nevedeli, že idú ponad zahĺbenú cestu.

To však nie je všetko. Ak chceme znižovať mieru automobility, musíme vylepšovať podmienky na udržateľnú mobilitu, hlavne cyklistickú, pešiu a verejnú mestskú hromadnú dopravu. Ak sa podarí cestu preložiť, budeme vedieť vytvoriť lepšie podmienky na dôležitých hlavných ťahoch – na Hasičskej a Štefánikovej ulici. Dnes tam vôbec nemôžeme dostať cyklistov a spružniť verejnú dopravu, sú tam najzložitejšie križovatky, kde stoja autobusy v zápchach spolu s autami. Preloženie cesty k železničnej trati prinesie hlavne uvoľnenie týchto komunikácií pre BUS pruhy a pre bezpečnú, plynulú cyklodopravu.

Pred rokom navštívil Trenčín minister dopravy Andrej Doležal. Vtedy ste mu predstavili tento váš zámer aj s odôvodnením cez konkrétne dáta. Prisľúbil vám podporu?

Áno, a dokonca sme už dostali kladné stanovisko z ministerstva k zmene územného plánu, kde sa počíta s preložením cesty a ďalším rozvojom centra mesta. Poslanci mestského zastupiteľstva v apríli tohto roka zmenu územného plánu schválili. Zámerom je preložiť cesty v nasledujúcom programovacom období z eurofondov. Aby to mohlo byť zaradené do zásobníka, je potrebné mať štúdiu realizovateľnosti. Obstará ju Slovenská správa ciest. V úzkej spolupráci s ministerstvom sme participovali na zadaní podkladov na verejnú súťaž. V čase nášho rozhovoru bolo verejné obstarávanie tesne pred vyhlásením.

V Trenčíne máte však ešte jeden problém. Starý cestný most vo veľmi zlom technickom stave, len krok od havarijného stavu. 

Aj tu sme sa už posunuli. Pri príprave rekonštrukcie mosta sa nám veľmi dobre spolupracovalo so Slovenskou správou ciest, ktorej most patrí a ktorá obstaráva zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Aj tu sme pri opise zákazky výrazne participovali. Po rekonštrukcii budú jeho napojenia na oboch brehoch Váhu plynulo nadväzovať na preloženie cesty I/61. To sa netýka len automobilovej dopravy, ale aj cyklistov a cestujúcich verejnou dopravou. Aktuálne je verejné obstarávanie 1. časti projektovej dokumentácie už ukončené a v čase nášho rozhovoru je zmluva tesne pred podpisom na ministerstve dopravy.

Trenčín bude mať už čoskoro plán udržateľnej mestskej mobility. 

Tento dokument pre nás spracováva Centrum dopravného výskumu z Brna. Mal by zorganizovať dopravu tak, aby zodpovedala potrebám obyvateľov, bola bezpečnejšia, čo najmenej obťažovala hlukom a emisiami, nezaťažovala životné prostredie. Ide o plán koncepcie s rôznymi variantmi, pričom jedným z nich je aj preloženie cesty I/61. Všetko je podložené dopravnými multimodálnymi modelmi, ktorým predchádzali rozsiahle a podrobné dopravné prieskumy. Ide aj o nastavenie priorít. Napríklad, ak chceme pomôcť verejnej doprave, je lepším riešením preloženie cesty I/61 ako juhovýchodný obchvat. S juhovýchodným obchvatom treba počítať, ale až o niekoľko desiatok rokov. V najbližšej budúcnosti by nepriniesol želaný efekt.

Druhú časť plánu tvoria už konkrétne opatrenia a takzvaný implementačný plán, ako naučiť ľudí a čo treba ešte urobiť, aby ľudia zmenili svoje dopravné správanie. Príkladom je napríklad plán udržateľnej mobility škôl. To je výzva urobiť analýzu, odkiaľ deti dochádzajú do tej-ktorej školy a prečo ich rodičia vozia autom, ako ďaleko je autobusová zastávka od školy, či je tam dostatočná možnosť odstavenia bicyklov, či ku škole vedú bezpečné cyklotrasy alebo sa aj zamyslieť nad nastavením začiatku vyučovania. Je to možno drobnosť, ale môže pomôcť tomu, ako zefektívniť verejnú dopravu napríklad aj pri dochádzke detí do a zo školy. Tých konkrétnych opatrení ktoré vzídu z plánu udržateľnej mobility, bude niekoľko.

Poďme ešte k téme cyklodopravy. Ako je na tom Trenčín?

Máme spracovaný cyklogenerel, vieme, ako a kde by mali byť vybudované cyklotrasy. Časť je už aj vybudovaná a stále pracujeme na ďalších projektoch. Pomohol by cyklomost medzi dvoma cestnými mostami, to by veľmi zefektívnilo cyklistickú dopravu. Trenčín má šťastie, že máme popri Váhu hrádze, po ktorých jazdí veľa cyklistov. Len sa musia k nim nejako dostať. Hrádze sú kostrou, ktorá pretína mesto, ale nie sú v úplne ideálnej polohe. A opäť, ideálna sa tu javí cesta I/61, kde dnes máme problém cyklistov bezpečne dostať. Keď preložíme cestu pre autá k železnici, bude to mať vplyv na komunikácie, ktoré sa priamo uvoľnia, ale aj na ďalšie súvisiace cesty, ktoré vedú napríklad do juhozápadnej časti mesta. Tým budú bezpečnejšie a cyklisti ich začnú viac využívať.

Ak spomínate preloženie cesty k železnici, tá vedie na železničnú stanicu, ktorá však nezodpovedá súčasnosti ani krajskému mestu. Ste v tejto súvislosti v kontakte so Železnicami SR?

Rokovali sme s vedením Železníc SR a dohodli sme sa, že obstarajú projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu stanice. Požiadali sme, aby sme mohli byť aj tu účastní na procese tvorby zadania súťaže. Nejde nám ani tak o samotnú stanicu, to nie je naša záležitosť, ale zaujímajú nás súvisiace priestory. Máme na mysli predstaničný priestor a ako sa ľudia dostanú autobusom na železničnú stanicu, lebo aj to súvisí s preložením cesty I/61. V tejto súvislosti sme vyslovili prosbu týkajúcu sa budovy v parku, ktorá bola kedysi pôvodnou budovou stanice a dnes tam majú ŽSR kancelárie. Navrhli sme, aby po rekonštrukcii stanice sa kancelárie presťahovali do obnovených priestorov a budova v parku by sa uvoľnila. Máme o ňu záujem, aby slúžila niečomu, čo životu v parku pomôže ako zázemie pre kultúru a aby ponúkla aj napríklad reštauráciu alebo kaviareň. Trenčín sa uchádza o titul Európskeho hlavného mesta kultúry a park s takýmto zázemím by sme mohli veľmi prirodzene zapojiť do kultúrneho diania v meste. Máme od Železníc SR prísľub, že by to takto malo byť v zadaní na verejnú súťaž na projektovú dokumentáciu rekonštrukcie železničnej stanice.

A autobusová stanica? Dočká sa obnovy?

Urbanisticky, dopravne i technicky sme s investorom dohodnutí. No do konkrétností by som v čase nášho rozhovoru nerád zachádzal, vzhľadom na to, že táto téma bude ešte predmetom rokovania a schvaľovania v mestskom zastupiteľstve.

--------------------------------------------------------------

Mgr. Richard Rybníček vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako vnútropolitický spravodajca. Absolvoval odbornú stáž v Nemeckom spolkovom sneme v Bonne a študoval ako štipendista Nadácie Konráda Adenbauera politické vedy na Univerzite Friedricha Wilhema v Bonne. Predtým ako pripravil štart televízie JOJ, bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky. V januári 2003 ho parlament zvolil za ústredného a neskôr generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. V roku 2019 sa stal prezidentom Únie miest Slovenska a od roku 2010 je primátorom Trenčína.

www.trencin.sk