Žilinský samosprávny kraj dal vypracovať v súlade s Metodickým usmernením Riadiaceho orgánu pre IROP č. 2 plány udržateľnej mobility Stratégia udržateľného rozvoja dopravy a mobility Žilinského samosprávneho kraja (SURDM ŽSK). Stratégia bude slúžiť ako podklad na čerpanie finančných prostriedkov európskych investičných a štrukturálnych fondov aj ako podklad na spracovanie ďalších štúdií, územných plánov a iných strategických materiálov. 

SURDM spracovalo konzorcium riešiteľov pod vedením Žilinskej univerzity v Žiline, Stavebnej fakulty. Ďalšími riešiteľmi boli Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, Výskumný ústav dopravný, a. s., DAQE Slovakia, s. r. o.

Riešenie sa realizovalo v 3 etapách, zahrňovalo rozsiahle prieskumy a analýzy, spracovanie multimodálneho dopravného modelu a návrhy opatrení a projektov pre všetky dostupné druhy dopravy. Nie je reálne na malom priestore jedného článku uviesť všetky skutočnosti riešenia projektu a jeho výsledky. Preto uvádzame len základné postupy a vybraté podstatné návrhy riešenia a jeho implementácie.

 

Ciele a obsah SURDM

Ciele

Základné ciele projektu možno zhrnúť do nasledujúcich troch bodov:

Funkcia Plánu udržateľnej mobility (PUM).

Podklad na čerpanie finančných prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Podklad na spracovanie štúdií, stratégií, územných plánov, územnoplánovacích podkladov a plánov dopravnej obslužnosti a iných obdobných dokumentov.

Pre naplnenie cieľov boli definované základné požiadavky a vízie, reálne výzvy, scenáre možného riešenia, priority vo vzťahu k udržateľnej mobilite ŽSK a indikátory hodnotenia navrhovaných opatrení. Analyzovaná a riešená bola doprava osobná i nákladná v dostupných dopravných módoch – cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava a vodná doprava.

Špeciálna pozornosť bola venovaná verejnej hromadnej doprave, keď jedným z hlavných cieľov udržateľnej mobility bolo zvýšiť jej podiel prepravnej práce na úkor individuálnej dopravy. 

Súčasti SURDM

Riešenie projektu bolo rozdelené do troch etáp:

Analýzy.

Návrh Stratégie ŽSK pre pripomienkovacie konanie vrátane procesu SEA.

Finálny dokument SURDM.

Rozsiahla 1. etapa obsahovala: 

Zber základných údajov o území, územnoplánovacích dokumentáciách, dopravnoinžinierskych dokumentoch, životnom prostredí.

Zber a analýzu dát o demografii, ekonomike, sociálnych parametroch, geografii, environmentálnych problémoch; ich syntézu a prognózu vývoja.

Zber a analýzu dát o dopravných módoch, ich prevádzkových parametroch a infraštruktúre a jej plánovanom rozvoji.

Vlastné dopravné prieskumy (kordónový smerový a profilový prieskum, kombinovaný anketový, smerový a profilový dopravný prieskum obchvatov miest a obcí na cestách II. a III. triedy, prieskumy na hraničných priechodoch, dopravno-sociologický prieskum).

Spracovanie dopravného modelu (model dopytu, model ponuky, deľba prepravnej práce, zaťaženie dopravnej siete). Kalibrácia a validácia modelu.

Syntézu analytických poznatkov súčasného stavu a možného vývoja (pre dopravné módy – smerovanie, dostupnosť, vplyv na ŽP, odporúčania).

SWOT analýzu.

2. etapa riešenia obsahovala vlastnú tvorbu stratégie. Na základe analýzy a syntézy získaných poznatkov boli pomocou dopravného modelu riešené scenáre vývoja a navrhnuté variantné riešenia pre jednotlivé druhy infraštruktúry. Súčasťou riešenia bolo aj Strategické environmentálne hodnotenie (SEA) jednotlivých variantov (vplyv na životné prostredie). Z procesu SEA vyplynul optimálny návrh riešenia, ktorý bol premietnutý do vlastného Návrhu SURDM vrátane prioritizácie projektov a opatrení a plánu ich implementácie. Návrh bol zverejnený na verejné pripomienkovanie.  

Spracovaný návrh stratégie bol následne prerokovaný na stretnutiach so štátnymi orgánmi a na verejných stretnutiach so zástupcami dotknutých subjektov v oblasti dopravy a verejnej správy v každom historickom regióne Žilinského kraja (horné Považie, Kysuce, Orava, Liptov a Turiec). Získané pripomienky boli vyhodnotené a zhotoviteľom zapracované do finálneho návrhu Stratégie ŽSK, ktorý bol náplňou 3. etapy riešenia. 

Dopravný model

Dopravný model bol spracovaný ako multimodálny, vo všeobecnosti vychádzal z dopravného modelu SR (MDV SR), doplneného o nasledujúce údaje, opisujúce podrobnejšie územie ŽSK a jeho záujmové a spádové lokality:

Územné členenie podľa GEOPORTAL-u 

Dopravný model SR, poskytnutý Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Údaje Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o školstve (počty miest, zameranie, poloha...)

Cestná infraštruktúra podľa IS MSC Slovenskej správy ciest, Cestnej databanky

Údaje Štatistického úradu SR o nezamestnanosti, ekonomickej aktivite obyvateľstva a pod.

Demografická prognóza obcí a miest (spracovateľ Ing. Vaňo)

Dáta NSDI – Národného systému dopravných informácií

Variabilné zoznamy držiteľov vozidiel podľa údajov Policajného zboru SR

Strategické dokumenty miest a obcí

Výsledky dopravno-sociologického prieskumu:

Definovanie distribučných funkcií

Analýza zonálnych charakteristík (obce)

Analýza účelov ciest

Stanovenie reťazcov ciest

Stanovenie hybností tzv. dopytových segmentov

Určenie obsadenosti vozidiel

iné

Výsledky dopravných prieskumov

Smerové prieskumy

Kordónové prieskumy

Profilové prieskumy

Anketové prieskumy

Prieskumy na hraničných priechodoch

Údaje mýtneho systému

Smerovanie dopravy v štruktúre polohy mýtnych brán – ŽSK

Smerovanie dopravy v štruktúre polohy mýtnych brán – okresné mestá

Dopravné zaťaženie na profiloch

Poloha zastávok HD, definovanie prestupných uzlov a počty nástupov a výstupov na zastávkach HD

Definovanie liniek HD (SAD, ARRIVA, ŽSSR).

Celkovo model obsahuje 668 zón (obr. 1), 48 556 uzlov (križovatiek), 108 924 úsekov, 446 224 vzťahov  zdroj – cieľ; riešenie zahrňuje 132 atribútov.

Obr. 1 Riešenie územie v dopravnom modeli (ŽSK – vľavo; celé územie – vpravo)

Štruktúra scenárov a variantov riešenia

Na dosiahnutie cieľov SURDM bol použitý metodický prístup definovania tzv. modifikácie ako kombinácia scenárov a variantov riešenia (Tab. 1). Výhľadové riešenie bolo aplikované na roky 2028 a 2048.

Dopravno-sociologický vplyv na dopravu bol zohľadnený v troch scenároch:

Východiskový scenár definuje súčasný stav, na ktorý sa vzťahovali dopravné prieskumy. Východiskový scenár je nevyhnutný na porovnanie vzťahu k variantom stredného a maximalistického scenára.

Stredný scenár je založený na prognóze socio-ekonomických determinantov dopravného modelu, odvodenej od demografickej a hospodárskej prognózy SR v kontexte krajín EÚ. Scenár v kontexte súčasných poznatkov opisuje najpravdepodobnejší vývoj demografických a socio-ekonomických determinantov dopravného modelu (Baseline scenario).

Maximalistický scenár je založený na prognóze socio-ekonomických determinantov dopravného modelu podľa The 2018 Ageing Report, aplikovaný ako optimistický, s prihliadnutím na možné uplatnenie scenárov vysokej výrobnej produktivity a migračných tokov. Scenár generuje o desatiny percent vyšší rast HDP SR, podmieňujúci vyššiu úroveň tvorby pracovných miest, a teda i požiadaviek na pracovnú silu a v neposlednom rade i s možnosťami riadenej migrácie absentujúcej pracovnej sily. Prinesie predpokladané zvýšenie požiadaviek na uspokojenie prepravných nárokov v SR.

Stupeň implementácie uvažovaných projektov (dopravné infraštruktúrne stavby, prevádzkové, organizačné aktivity a aktivity prierezového charakteru) bol zohľadnený v troch variantoch:

Nulový variant, opisujúci stav, ktorý by v rokoch 2028 a 2048 pravdepodobne nastal, ak by dopravná infraštruktúra bola ponechaná v súčasnom stave, s dokončením len rozostavaných infraštruktúrnych projektov.

BAU variant (Business as usual), ktorý v zmysle Metodiky PUM „predpokladá implementáciu opatrení v súlade so súčasnou politikou“, t. j. implementáciu projektov v rozsahu, obsahu a lokalizácie podľa oficiálnych dokumentov príslušných štátnych orgánov a samospráv.

GV variant, v zmysle metodiky PUM predstavujúci alternatívny variant vychádzajúci  z odborných analýz, prístupov, preferencií a názorov riešiteľského kolektívu, zodpovedného za tvorbu plánu udržateľnej mobility. Gravitačný variant vychádza z najvyššej zadefinovanej priority, ktorou je efektívna dopravná obsluha územia v kontexte plnej akceptácie environmentálnych limitov územia.

Z pohľadu dopravného modelovania boli výpočtové scenáre tvorené kombináciou dopravno-sociologických scenárov a variantov. Spolu bolo definovaných 82 modifikácií dopravného modelu (infraštruktúra + demografia).

V dopravnom modeli ŽSK boli zohľadnené nasledujúce projekty:

Implementačné projekty – projekty podľa dodaného časového harmonogramu MDV SR, ktoré sú v štádiu výstavby alebo zazmluvnené.

Plánované projekty – projekty podľa dodaného časového harmonogramu MDV a  ŽSK (Záväzná časť ÚPN VÚC ŽSK), ktoré sú v štádiu prípravy.

Návrhové projekty SURDM ŽSK – projekty okrem uvedených. Sú to výlučne nové projekty gravitačného variantu, ktoré sú návrhom vyplývajúcim z výsledkov dopravného modelovania a sú v súlade s prioritami SURDM.

Tab. 1 Schéma scenárov a variantov

Roky dopravného modelu	2018, 2028, 2048	2028, 2048
Dáta	Demografia, socio-ekonomika, doprava
Scenáre	Východiskový	Stredný		Maximalistický
Varianty	Nulový	Stredný gravitačný (GV)	Stredný BAU	Maximalistický gravitačný	Maximalistický BAU
Projekty variantov
Implementačné	Súčasný stav v roku 2018, štádium výstavby  a zazmluvnenia	Súčasný stav v roku 2018, štádium výstavby  a zazmluvnenia	Súčasný stav v roku 2018, štádium výstavby  a zazmluvnenia	Súčasný stav v roku 2018, štádium výstavby  a zazmluvnenia	Súčasný stav v roku 2018, štádium výstavby  a zazmluvnenia
Plánované	-	BAU variant podľa dodaného  harmonogramu MDV SR – len projekty v súlade s dopravným modelom	BAU variant podľa dodaného harmonogramu MDV  SR – všetky projekty	BAU variant podľa dodaného harmonogramu MDV  SR – len projekty v súlade s dopravným modelom	BAU variant podľa dodaného harmonogramu MDV SR – všetky projekty
Návrhové	-	Návrh SURDM ŽSK v súlade s GV	-	Návrh SURDM ŽSK  v súlade s GV

Rozdiely vo variantoch

Najväčšiu diskusiu vyvolali rozdiely vo variante BAU a GV. V čase tvorby SURDM ešte nebol k dispozícii zoznam prioritných projektov MDV SR, BAU variant obsahoval projekty z aktuálne zaslaných zoznamov infraštruktúrnych projektov. Navyše projekty MDV SR neobsahovali stavebné a organizačné opatrenia na cestách I. – III. triedy na území kraja ani všetky opatrenia v rámci rozvoja hromadnej a nákladnej dopravy. Bez nich nebolo možné spracovať optimálny návrh rozvoja dopravy a mobility. Na druhej strane však disproporcie v pôvodných návrhoch MDV SR a výsledkoch analýz spracovateľov vyvolali celý rad diskusií a rozporov. Hlavné rozdiely vo variantoch boli nasledujúce:

Trasovanie rýchlostnej cesty R3 uvažuje GV v trase Martin – Turčianske Teplice – Turček – Banská Bystrica, ktorá je z hľadiska dopravnej obsluhy územia súčasťou najefektívnejšieho severojužného prepojenia Čadca – Žilina – Martin – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Šahy. V rámci tohto variantu je do trasy rýchlostnej cesty zaradená B. Bystrica ako dôležité záujmové územie.

Oproti BAU variantu je v GV z dôvodu navrhnutej zmeny trasovania R3 zrušený úsek križovatka Sklené – križovatka Ráztočno. Trasa s prepojením na rýchlostnú cestu R2 je nahradená návrhom novej cesty I. triedy v prepojení Turčianske Teplice – Jasenovo – Nitrianske Pravno – R2.

GV na základe nedostatkov vo veci zabezpečenia environmentálnej oprávnenosti realizácie stavby neuvažuje o lokalizácii a výstavbe rýchlostnej cesty R1 v koridore Banská Bystrica – Ružomberok. Rýchlostná cesta R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok je nahradená v zmysle dokumentu EÚ modernizáciou existujúcej cesty I/59.

GV odporúča výstavbu východného obchvatu mesta Ružomberok v trase definovanej v BAU variante ako súčasť R1, ale ako preložku cesty I/59.

Trasovanie severo-južného prepojenia pomocou rýchlostnej cesty R3 navrhuje GV pre prepojenie Oravy, Liptova a Turca trasou Trstená – Dolný Kubín – Hubová – D1 – peáž D1 a R3 – Martin – Turčianske Teplice (a ďalej Banská Bystrica – Zvolen – Šahy). V BAU variante je v trasovaní Dolný Kubín – Ružomberok – Banská Bystrica – Zvolen, ale úsek R3 Dolný Kubín – Ružomberok (D1) sa v BAU variante neuvádza ani vo výhľadovom období. 

V železničnej infraštruktúre GV odporúča modernizáciu celého železničného koridoru Vrútky – Martin – Diviaky – Banská Bystrica vrátane elektrifikácie chýbajúcich úsekov.

Rozdiel v dopravnom zaťažení BAU a GV variantov vo výhľade je pre usporiadanie R3 a R1 uvedený na obr. 2.

V GV sú navyše uvedené všetky projekty ŽSK, zahrňujúce opravy, rekonštrukcie a stavebné zásahy na objektoch ciest II. a III. triedy, ktoré neboli definované v BAU variante. Patria sem predovšetkým:

Rekonštrukcie križovatiek na ceste I/18 v regióne Liptov a na ceste I/59 v Dolnom Kubíne.

Modernizácia autobusových staníc v okresných mestách.

Vybudovanie terminálov ID Krásno n/Kysucou, Makov, Martin a Martin – Košúty.

Modernizácia a rekonštrukcia železničných a autobusových terminálov na moderné prestupné miesta s P+R a B+R parkoviskami – Kysucké Nové Mesto, Rajec, L. Hrádok a ďalšie).

Modernizácia a elektrifikácia regionálnych železničných tratí v poradí Žilina – Rajec, Čadca – Makov a výhľadovo Kraľovany – Trstená. s cieľom zvýšenia traťovej rýchlosti.

Výstavba nových a predĺženie existujúcich cyklotrás.

Obr. 2 Rozdiel v dopravnom zaťažení v roku 2048

Stanovenie priorít opatrení a projektov

Návrh implementácie opatrení a projektov vychádza z analýz riešených scenárov rozvoja a z výsledkov modelovania navrhovaných variantov. Vybratý variant, vychádzajúci z procesu optimalizácie dopravným modelom je reprezentovaný stredným scenárom vývoja dopravného dopytu a stredným gravitačným variantom riešenia dopravnej ponuky, upraveným v zmysle pripomienkovacieho konania a záverečnej správy z procesu SEA. Z uvedeného návrhu vychádza aj stanovenie priorít opatrení a realizácie projektov, a to infraštruktúrnych, prevádzkových aj organizačných. Projekty zahrňujú všetky riešené dopravné módy. Návrh je strategickým materiálom a ako taký v plnej miere nezohľadňuje komplexnú pripravenosť realizovať konkrétne projekty v navrhovaných časových horizontoch. Realizácia dlhodobých projektov je podmienená výsledkom vypracovanej štúdie realizovateľnosti.

Vzhľadom na to, že návrh stratégie udržateľného rozvoja dopravy a mobility ŽSK bol riešený v dvoch časových horizontoch výhľadu, v roku 2028 ako krátkodobý výhľad a v roku 2048 ako výhľad dlhodobý, v predpokladoch realizácie projektov pokladáme opatrenia a projekty, navrhované na realizáciu do roku 2028 ako krátkodobý plán rozvoja a opatrenia a projekty odporúčané na realizáciu do roku 2048 ako dlhodobý plán rozvoja.

Krátkodobé projekty

V horizonte výhľadu do roku 2028 boli navrhnuté krátkodobé opatrenia a projekty, ktoré je nutné realizovať pre zabezpečenie udržateľnej mobility kraja v čo najkratšom termíne.

Navrhované krátkodobé opatrenia

Nastavenie princípov udržateľného financovania dopravného sektora.

Zriadenie národnej dopravnej autority a integrácia verejnej dopravy.

Zavedenie Integrovaného dopravného systému  ŽSK v plnej funkčnosti a rozšírení na celé územie kraja.

Podpora mestskej hromadnej dopravy v mestách ŽSK ako súčasť IDS

Zvýšenie ponuky vlakov v ŽSK najmä v prepojení: Žilina – Čadca, Žilina – Rajec, Žilina – Vrútky – Ružomberok.

Rozvoj a integrácia cyklodopravy.

Podpora nízkoemisnej dopravy.

Navrhované krátkodobé projekty

Dobudovanie diaľnic D1 a D3.

Výstavba R3 – na Orave a Turci.

Výstavba R5.

Diagnostika, oprava a rekonštrukcia vybraných úsekov ciest I. – III. triedy a ich objektov (predovšetkým mostov).

Realizácia obchvatov ciest I. a II. triedy (vrátane východného obchvatu I/59 v Ružomberku).

Modernizácia železničného uzla Žilina.

Dokončenie výstavby verejného terminálu intermodálnej prepravy TIP Žilina.

Vypracovanie nového Plánu dopravnej obslužnosti ŽSK.

Modernizácia železničných a autobusových staníc (vrátane autobusovej stanice Žilina) na terminály IDS a budovanie parkovísk P + R, K + R, B + R.

Modernizácia troch regionálnych železničných tratí. 

Modernizácia železničnej trate Čadca – Skalité – Zwardoń.

Realizácia predĺženia vzletovej a pristávacej dráhy letiska Dolný Hričov.

Budovanie cyklotrás na kostrových úsekoch cyklomagistrál v hlavných dopravných úsekoch.

Výhľadové projekty

V dlhodobom výhľade do roku 2048 SURDM navrhla celý rad potrebných opatrení a projektov na realizáciu. Týkajú sa predovšetkým cestnej a železničnej dopravy, ale obsahujú aj množstvo projektov cyklistickej dopravy. Špeciálne sú vytypované projekty verejnej hromadnej dopravy. Vzhľadom na dlhodobý výhľad platí pre všetky infraštruktúrne projekty požiadavka na vypracovanie štúdie realizovateľnosti. V tab. 2 sú stručne uvedené len vybraté projekty, celý zoznam je dostupný v materiáli [1].

 

Tab. 2 Vybraté dlhodobé opatrenia a projekty

Cestná doprava	R3 Oravský Podzámok – Dolný Kubín juh
	R3 Dolný Kubín Juh – Hubová D1
	Cestný ťah I. triedy (súčasné cesty II/519 a III/065045) križ. R3 Turčianske Teplice – Jasenovo – Nitrianske Pravno I/64
	Cesta I/64, preložka Kľače – Rajec – Šuja, Fačkov – Fačkovské sedlo
	Nová cesta I. triedy: križovatka D1 Višňové – križ. I/18 Strečno Zlatné (prepojenie D1 a D3)
	Nová cesta I. triedy Preložka I/18 Gbeľany – Dolný Vadičov – D3 križ. privádzač KNM (S-V prepojenie D1 a D3)
	Obchvaty ciest II. triedy v pláne ŽSK, nerealizované v krátkodobom výhľadovom období.
	Cesta I/18, preložka Lipovský Mikuláš, južným okrajom mesta súbežne s preložkou železničnej trate
	Cesta I/65, súbežná s rýchlostnou cestou R3, prieťah Martin, rozšírenie úseku na plný profil
	Navrhovaná cesta II. triedy – IV. okruh mesta Žilina, križovatka s cestou I/64 Žilina/Metro – križovatka s MK Kamenná ulica Žilina s pokračovaním v trase súčasnej cesty III/2099 – križ. I/18 Dolný Hričov, s úpravou III/2099
	Cesta I/78, preložky v úsekoch Hruštín, Babín, Lokca, Zubrohlava, Oravská Polhora a stavebná úprava sedlo Príslop
Železničná sieť:	ŽSR – Modernizácia železničnej trate č. 180 I. kategórie na traťovú rýchlosť do 160 km/h v nových úsekoch smerového vedenia trate mimo existujúcich železničných pozemkov Kráľova Lehota – Hybe, Východná – Važec – hranica Žilinského a Prešovského kraja
	ŽSR – Zdvojkoľajnenie železničnej trate č. 129 I. kategórie existujúcom koridore trate v úsekoch Čadca – Skalité – štátna hranica SR/PR
	ŽSR – Modernizácia železničných tratí Žilina – Rajec a Čadca – Makov na zvýšenie traťovej rýchlosti na 120 km/h a elektrifikácia trate
	Vybudovanie parkovísk bike and ride pri žel. staniciach regionálnych tratí
	ŽSR – Modernizácia železničnej trate Kraľovany – Trstená s cieľom zvýšenia rýchlosti
Verejná hromadná doprava	IDS ŽSK – na železničnej trati Kraľovany – Trstená: TIOP v žst. Trstená, Oravská Podzámok, Dolný Kubín (rekonštrukcia výpravnej budovy, rekonštrukcia nástupíšť, prestup bus – vlak, vybudovanie záchytných parkovísk Medzibrodie, Párnica)
	Modernizácia a rekonštrukcia prestupového uzla Kysucké Nové Mesto, Liptovský Hrádok (usporiadanie a výstavba priestoru autobusovej stanice na moderné prestupné miesto P + R a B + R)
	Presun zastávky Veličná bližšie k centru obce, vybudovanie systém B + R
	Všetky zastávky PAD v ŽSK pri väčších opravách cestných komunikácií prestavať podľa požiadaviek STN 73 6425 Stavby pre dopravu pre IDS ŽSK pre zastávky PAD.
Cyklistická sieť	Cyklotrasy – Rajecká dopravná cyklotrasa, Vážska dopravná cyklotrasa, Kysucká dopravná cyklotrasa. Cyklomagistrály – Oravsko-liptovská cyklomagistrála, Kysucká cyklomagistrála, Liptovsko-tatranská cyklomagistrála, Turčianska cyklomagistrála, Donovalská cyklotrasa (cyklomagistrála). Okruh okolo Tatier Ostatné lokálne cyklotrasy

Závery

Dokument SURDM ŽSK sa nerodil ľahko. Citlivé otázky realizácie jednotlivých opatrení a projektov sa zásadne dotýkajú obyvateľov regiónov kraja a ani objektívne odborne podložené argumentácie často nepredstavujú dostatočne presvedčivú skutočnosť na zmenu názoru niektorých organizácií, jednotlivcov, resp. záujmových skupín. Navyše celý rad pripomienok mal rozporný charakter, kde jedna pripomienka negovala inú, resp. odporovali záverom procesu SEA. V uvedenom dokumente sa to prejavilo najmä v otázkach trasovania rýchlostných ciest na území ŽSK, ale aj pri niektorých projektoch navrhovanej priorizácie a plánu implementácie. Napriek tomu sa finálne podarilo nájsť riešenie, ktoré bolo akceptovateľné nielen odborne, ale aj podstatnou väčšinou zainteresovaných zložiek.

SURDM ŽSK bola schválená zastupiteľstvom ŽSK na 24. zasadnutí dňa 26. 4. 2021.

Literatúra

Stratégia udržateľného rozvoja dopravy a mobility Žilinského samosprávneho kraja. Žilinská univerzita v Žiline, január 2021.

Projekt bol realizovaný s podporou Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 (IROP), jeho špecifického cieľa 1.2.1 – Zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy.

 Prof. Ing. Ján Čelko, CSc., Ing. Marek Drličiak, PhD.,

Katedra cestného a environmentálneho inžinierstva, Stavebná fakulta,

Žilinská univerzita v Žiline, www.svf.uniza.sk