Ministerstvo dopravy a výstavby SR

www.opii.gov.sk

Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) s celkovou alokáciou viac ako 6 miliárd eur (zdroje EÚ) je najväčším operačným programom v rámci eurofondov v programovom období 2014 – 2020. Alokácia tohto operačného programu, ktorý riadi Ministerstvo dopravy a výstavby SR, tvorí až 42 percent zo všetkých eurofondov na Slovensku.   

Okrem dopravnej časti obsahuje OPII prioritné osi zamerané na informatizáciu, výskum a inovácie. Projekty v týchto oblastiach zazmluvňujú a riadia sprostredkovateľské orgány, ktorými sú ministerstvo hospodárstva, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. K pripojeniu oblastí výskumu a inovácií pod OPII došlo rozhodnutím vlády pred dvoma rokmi. Vďaka tomuto opatreniu sa podarilo predísť prepadnutiu vyše 200 miliónov eur pre slovenskú vedu a výskum, zároveň to však prinieslo značný tlak na akceleráciu čerpania vo výkonnejších oblastiach programu, najmä v dopravnej časti.

Na dobrej ceste

V tomto texte sa bližšie pozrieme na implementáciu programu v oblasti dopravy (prioritné osi 1 – 6).

Dlhodobou stratégiou v oblasti čerpania fondov EÚ je, aby sa Slovensko vďaka zmysluplným investíciám do modernizácie dopravy priblížilo na úroveň rozvinutých krajín Európskej únie. Hodnotenie aktuálneho programového obdobia môže byť v súčasnosti (jeseň 2021) iba čiastkové. Implementácia programu ešte nie je na konci – prijímatelia môžu a budú realizovať projekty až do konca roka 2023.

Na projekty v oblasti dopravy bolo k polovici novembra už investovaných a uhradených 1,58 miliardy eur (zdroj EÚ), čo predstavuje 49 % pridelenej alokácie. Zazmluvnených je viac ako 3,1 miliardy eur, čiže 95,8% alokácie.

Cieľom ministerstva dopravy na najbližšie dva roky je vyčerpať všetky financie, ktoré sú k dispozícii. Je to náročná úloha, ktorá si vyžaduje silné manažérske riadenie. V dopravnej časti OPII je však možné skonštatovať, že sme na dobrej ceste. Procesy sú nastavené na plynulé zazmluvňovanie a čerpanie financií na jednotlivé projekty tak, aby bolo eliminované nárazové dočerpávanie alokácie na konci programového obdobia.

Okrem toho ministerstvo spolu s prijímateľmi veľmi aktívne pracuje na zásobníku rezervných projektov, ktoré môžu byť realizované ešte v tomto programovom období alebo fázované cez dve programové obdobia. Niektoré sektory, ako napríklad železnice alebo verejná osobná doprava, majú už teraz vyšší potenciál čerpania ako disponibilná alokácia.

Po siedmich rokoch implementácie OPII sa však už dajú pomenovať aj slabšie miesta. Pri projektoch vodnej dopravy sa odzrkadľuje nedostatočná príprava na implementáciu väčších projektov (ako sú napr. modernizácie prístavov na Dunaji), väčšinu zdrojov preto sústreďujeme na nevyhnutnú prípravu, projektovanie a štúdie realizovateľnosti tak, aby sa niektoré infraštruktúrne projekty mohli realizovať v novom programovom období. Veľkou výzvou je aj plné dočerpanie financií na projekty ciest I. triedy, keďže v danej prioritnej osi bola v roku 2019 prakticky zdvojnásobená alokácia presunutím zdrojov z iných, menej výkonných operačných programov a prioritných osí. Ministerstvo dopravy dôsledne monitoruje stav čerpania a kontrahovania v najviac rizikových prioritných osiach a v závislosti od vývoja implementácie pristúpi v budúcnosti k ďalším realokáciám.

Čo sa doteraz podarilo?

Výhody plynúce z realizácie eurofondových projektov v doprave môžu využívať obyvatelia vo všetkých krajoch Slovenska.

Od začiatku programového obdobia  postupne pribúdajú moderné regionálne vlaky, ktoré si cestujúca verejnosť obľúbila ešte z predchádzajúceho programového obdobia eurofondov. V pláne do konca roka 2023 je obstaranie 68 ucelených regionálnych vlakov, 52 vozňov, 5 nových ozubnicových elektrických jednotiek a 15 zmodernizovaných električiek pre Tatranskú elektrickú železnicu. Deväť projektov modernizácie vozového parku železníc nasmeruje nové vlaky od Kútov až po Čiernu nad Tisou, či už ide o elektrické, dieselové vlaky určené na neelektrifikované trate, alebo električky premávajúce vo Vysokých Tatrách. Modernizácia 16-kilometrového úseku železničnej trate Púchov – Považská Bystrica predstavuje obrovskú investíciu pre Slovensko v stovkách miliónov eur a je zároveň zatiaľ najnáročnejšou železničnou stavbou. Ďalšie modernizácie tratí sú: štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou, komplexná obnova tratí v uzle Žilina a elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou. Pripravuje sa ešte viacero menších, no významných modernizácií na regionálnych železničných tratiach. Vo výstavbe sú tri dôležité projekty technickej údržby vlakov v Nových Zámkoch, vo Zvolene a v Humennom, ktoré významne zvýšia kvalitu cestovania. Eurofondy investujeme tiež do výstavby záchytných parkovísk v blízkosti Bratislavy a do prestupných terminálov, ktoré ľuďom uľahčia využívanie verejnej dopravy.

V samotnej Bratislave smerujú európske zdroje najmä do rozvoja verejnej osobnej dopravy. V hlavnom meste jazdí ďalších 15 nových moderných električiek, v prevádzke je zmodernizovaná električková trať, tzv. karloveská radiála, a začína sa výstavba pokračovania električkovej trate cez najväčšie slovenské sídlisko Petržalka. Hlavné mesto má aj projekty zamerané na trolejbusovú dopravu či už nákup ďalších nových vozidiel (električky 40 ks, trolejbusy 50 ks), ale aj rekonštrukcie a výstavbu tratí. 

V rámci projektov na podporu verejnej osobnej dopravy boli zakúpené trolejbusy v Prešove a Žiline, pričom v Prešove prebieha verejné obstarávanie na ďalších 10 kusov vozidiel. V Košiciach sa zmodernizovalo takmer 8 km električkových tratí, pribudlo 13 nových električiek a nákup ďalších desiatich sa pripravuje. 

Len z eurofondov sa počas súčasného programového obdobia zmodernizujú stovky kilometrov ciest I. triedy a opravených bude viac ako 60 mostov. Ministerstvo dopravy investuje aj do výstavby obchvatov miest, ako je napríklad Brezno či Plavnica. 

Z diaľničných úsekov sú už viaceré projekty OPII odovzdané do užívania. Na diaľnici D3 sú to úseky Žilina-Strážov – Žilina Brodno, Čadca, Bukov – Svrčinovec, Svrčinovec – Skalité a na diaľnici D1 úseky: Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Budimír – Bidovce a Prešov západ – Prešov juh. V realizácii je úsek D1 s tunelom Višňové, pripravuje sa výstavba diaľničného privádzača z D3 do Kysuckého Nového Mesta alebo zeleného ekoduktu pri Svrčinovci. Prefinancuje sa aj projektová príprava diaľničného úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto a výstavba časti úseku rýchlostnej cesty R2 pri Košiciach. Do konca programového obdobia by mala vzniknúť štúdia realizovateľnosti na pokračovanie diaľnice D1 na Zemplíne od Košíc smerom na východ k hranici s Ukrajinou.