Prof. Ing. Ľudovít Naď, CSc.,

Myšlienka vybudovania tzv. nultého obchvatu Bratislavy siaha ďaleko do minulosti. K začiatku realizácie došlo až na konci prvej dekády 21. storočia, keď prebehla predprojektová príprava. Nasledovali procesy EIA (2010 až 2013) a v rokoch 2012 – 2015 projektová príprava. Vzhľadom na vysokú investíciu sa vykonala niekoľkostupňová analýza spôsobu financovania, ktorej výsledkom bol model verejno-súkromného partnerstva (PPP) pre výstavbu a následnú 30-ročnú prevádzku zodpovedajúcich častí diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Verejné obstarávanie sa začalo v marci 2015 a v máji 2016 bola podpísaná zmluva medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy a výstavby SR (MDV SR) a spoločnosťou Zero Bypass Limited ako koncesionárom, ktorý zabezpečuje financovanie, výstavbu a prevádzku budúceho obchvatu Bratislavy (koncesná zmluva). Projektovanie a výstavba 27 km dlhej diaľnice D4 a 32 km dlhej rýchlostnej cesty R7 bolo zadané konzorciu D4R7 Construction, s. r. o., ktoré tvoria spoločnosti španielsky Ferrovial Agroman a rakúsky PORR.

Tento finančne a technicky náročný projekt sa teraz blíži ku koncu. Jednotlivé úseky rýchlostnej cesty R7 (32 km) a diaľnice D4 (27 km) boli postupne odovzdávané do užívania a už zostáva len málo na úplné zavŕšenie tejto južnej časti nultého obchvatu Bratislavy.

O mimoriadnom význame a veľkom rozsahu projektu svedčia aj niektoré základné parametre ako:

celková plocha všetkých pozemných komunikácií 1,9 mil. m² (diaľnica, rýchlostná cesta a súvisiace nové a preložené štátne cesty);

dve diaľničné odpočívadlá (Rovinka – bude najväčším odpočívadlom v SR + Blatné);

jedno stredisko správy a údržby (situované v priemyselnej oblasti pri Slovnafte a spaľovni OLO);

14 križovatiek, väčšinou mimoúrovňových;

116 mostov s celkovou pôdorysnou plochou okolo 200 000 m², z ktorej polovicu tvorí plocha takmer 3 km dlhého dunajského súmostia;

oporné a zárubné múry. V malom rozsahu sú navrhnuté ako monolitické betónové. Podstatnú časť však tvoria lícne strany – fasády vystužených zemných konštrukcií (vystužených horninových konštrukcií – VHK) s pohľadovou plochou viac ako 55 000 m². Vďaka nim sa dosiahne výrazné zníženie záberu pozemkov v porovnaní s pôvodne navrhnutými násypmi so šikmými svahmi;

protihlukové steny (PHS) sa preprojektovali na základe aktualizovaných hlukových štúdií. (celková plocha PHS je okolo 275 000 m²);

značný rozsah projektu tvoria prekládky inžinierskych sietí (káble VN, VVN a telekomunikačné; plynovody, vodovody, kanalizácie...); 

veľkoplošné pilóty priemeru 1 800 a 1 200 mm, v celkovej dĺžke asi 18 000 m;

nová diaľnica čiastočne prechádza oblasťou s najvyššou úrovňou ochrany prírody Natura 2000, kde bolo potrebné vykonať aj určité kompenzačné opatrenia. Medzi ne patrí najmä vytvorenie náhradnej vegetácie na celkovej ploche viac ako 145 hektárov a 6 km dlhého kanálu s možnosťou regulovania hladiny vody;

protiradarová tieniaca stena v okolí bratislavského letiska tvorí dôležitý prvok bezpečnosti letovej prevádzky;

rozsiahly bezpečnostný systém zahrňujúci betónové zvodidlá, oceľové zábrany, celý odvodňovací systém, protihlukové steny a inteligentné dopravné systémy;

na vytvorenie cestných násypov bolo potrebných takmer 9,5 milióna m³ vhodnej zeminy;

na zhotovenie vozoviek (prevažne polotuhej konštrukcie) sa spotrebovalo viac ako 900-tisíc ton obaľovanej asfaltovej zmesi;

225-tisíc m³ konštrukčného betónu a 37-tisíc ton oceľovej výstuže bolo použitých na betónové konštrukcie.

Vizuálne najexponovanejšia a technicky najnáročnejšia časť projektu – Dunajské súmostie – Lužný most (obr. 1) bol zaťažovacou skúškou „overený“ na začiatku mája 2021 (obr. 2 približuje priebeh statickej a dynamickej zaťažovacej skúšky). Aj na základe jej pozitívnych výsledkov bolo možné 26. 9. 2021 Lužný most slávnostne odovzdať do užívania. Verejnosti teda slúži už viac ako dva mesiace.

Obr. 1 Letecký pohľad na Lužný most (foto D4R7)

Obr. 2 Statická(vľavo) a dynamická (vpravo) zaťažovacia skúška na moste cez Dunaj (foto TSUS)

Na výstavbe Lužného mosta boli použité rôzne technologické zariadenia (na zhotovenie jadra nosnej konštrukcie 4 páry ťažkých betonárskych vozíkov na letmú betonáž, každý s nosnou kapacitou 450 ton; 2 ťažké výsuvné skruže umožňujúce postupnú betonáž 70 m dlhých mostných polí; na zhotovenie obojstranných konzol priečneho rezu 2 veľké betonárske vozíky s dĺžkou záberu 20 m). Všetky tieto technologické zariadenia možno vidieť na obr. 3.

Obr. 3 Výstavba Dunajského súmostia – stav január 2020 (foto D4R7)

Pripravil: prof. Ľudovít Naď, v čase od decembra 2016 do mája 2021 pôsobil ako koordinátor projektovania v D4R7 Construction, s. r. o.