V decembri v roku 2013 sa do oceľových konštrukcií Starého mosta prvýkrát pustili stavebné stroje, aby tento najstarší most cez Dunaj zmenili na modernú viacúčelovú komunikáciu. Celé dielo trvalo dva roky a cieľom fotografa Miroslava Pokorného bolo zachytiť všetky najzaujímavejšie momenty z priebehu rekonštrukcie, resp. výstavby najnovšieho a súčasne „Starého“ bratislavského mosta.

Miroslav Pokorný, ktorý sa vďaka svojej profesii geodeta dostal na stavbu nového Starého mosta, spojil svoju prácu so záľubou, čoho výsledkom sú fascinujúce zábery spojenia dvoch brehov Bratislavy. Opísal nám viacero zážitkov. Azda najväčšie nadšenie prejavil pri rozprávaní príbehov, keď ho chlapi zo záchrannej služby zobrali na čln, a tak popri adrenalínovej plavbe po Dunaji vzniklo mnoho unikátnych záberov. Alebo keď kolegom montujúcim trakčné vedenie električky opakovane skákal na vysokozdvižné plošiny, a tak mal možnosť fotografovať stavbu aj z vtáčej perspektívy. Ako geodet stavby mal takmer neobmedzený pohyb po nej, čo mu umožnilo dostať sa na miesta, o ktorých sa nám bežným okoloidúcim môže len snívať. V jeho zbierke fotografi í sú zachytené miesta zo základov pri budovaní piliera č. 34, z útrob samotnej mostnej konštrukcie, prevádzkových šácht mosta a mnoho iných zaujímavých a nedostupných miest. Spomenul viacero jedinečných momentov, keď na most vošli prvé kamióny naložené koľajnicami, keď prebehli zaťažkávacie skúšky mosta, ale, samozrejme, si nenechal ujsť historicky prvú jazdu električkou Škoda T30 s rozchodom 1 000 mm po novom Starom moste. Mal tú česť byť aj pri technicko-bezpečnostnej skúške normálneho rozchodu 1 435 mm, čo bolo prvý- aj poslednýkrát, čo po moste prešla električka s týmto rozchodom, keďže sa v predĺžení električkovej trate po Janíkov dvor s normálnym rozchodom viac nepočíta. A nakoniec spomenul aj neopísateľných 5 hodín strávených na moste v noci celkom osamote, keď išiel fotografovať most v plnej kráse po nainštalovaní iluminácie. MSaM vám prináša niekoľko jeho záberov a zaujímavých informácií.

19. mája 2016 sa Bratislava konečne dočkala a najstaršia pevná spojnica brehov Dunaja v Bratislave bola opäť sprístupnená verejnosti. Nový Starý most vyrástol na mieste pôvodného Mosta Františka Jozefa, neskôr sa most volal Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády a po Nežnej revolúcii Starý most. Prestavba Starého mosta v Bratislave sa začala 2. decembra 2013, keď sa začala rozoberať pôvodná oceľová konštrukcia mosta. Vo februári 2015 došlo k prvému vysunutiu novej oceľovej konštrukcie mosta, ktorá spojila brehy Dunaja 22. októbra 2015. Konštrukcia Starého mosta bola kompletne dokončená 15. decembra 2015. Nový Starý most meria na dĺžku 465 m, váži skoro 10-tisíc ton a jeho súčasťou je okrem električkovej trate chodník pre peších a cyklistov a štyri vyhliadkové balkóny s lavičkami. Pri výstavbe zbúrali pôvodné piliere číslo tri a štyri, ktoré nahradil jeden pilier číslo 34. Na Dunaji tak most prestal byť prekážkou pre lode európskych parametrov, keďže sa zväčšil plavebný gabarit. V Dunaji sa rozšírila plavebná dráha na 140 metrov, čo umožní popod most preplávať aj lodiam európskych parametrov.

Keďže je nemožné uverejniť všetky najpútavejšie fotografi e a uskutočniť ten najlepší výber z toľkých záberov z nového Starého mosta, odporúčame vám navštíviť výstavu fotografi í Miroslava Pokorného s názvom Starý most v novom šate, ktorá sa koná v STM – Múzeu dopravy v Bratislave – www.muzeumdopravy.com. Výstava bola pre veľký záujem návštevníkov predĺžená do konca augusta 2016. Pre ešte širšiu galériu fotografi í si môžete pozrieť webovú stránku autora M. Pokorného na: www.pokorny.sk

Historické momenty Starého mosta v rokoch 1889 – 2016

1889 – 1890 – výstavba kombinovaného mosta pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Most bol pomenovaný podľa vtedajšieho rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I.

1891 – spustenie mosta do prevádzky. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj samotný František Jozef I.

1914 – na cestnej časti mosta pribudla ďalšia koľajová trať, slúžiaca tzv. viedenskej električke, ktorá spájala Bratislavu s Viedňou.

1918 – po vzniku Československej republiky sa pomenovanie Most Františka Jozefa prestalo používať a most bol jednoducho označovaný ako Dunajský.

1934 – most bol premenovaný na Štefánikov most.

1935 – došlo k prestavbe električkovej trate z normálneho rozchodu 1 435 mm na 1 000 mm.

1938 – po pripojení Petržalky k Nemeckej ríši bola električková premávka pozastavená. 3. apríla 1945 – oceľovú konštrukciu zničila ustupujúca nemecká armáda.

1946 – bol do užívania odovzdaný nový provizórny most, ktorý postavila Červená armáda za pol roka. Podľa nej bol aj pomenovaný ako Most Červenej armády až do roku 1989.

1950 – bol dokončený aj nový železničný most a obnovená železničná doprava do Petržalky a Maďarska.

1951 – spustenie električkovej dopravy po moste po Sad Janka Kráľa.

1961 – uplynula životnosť provizórneho mosta a obmedzenie vozidiel ťažších ako 12 ton znamenalo zastavenie električkovej dopravy.

1984 – výmena pôvodnej mostovky za betónovú.

1989 – zmena názvu na súčasný názov Starý most.

31. decembra 2008 – pod náporom hustej premávky začal most výrazne klesať a most mohla využívať iba mestská hromadná doprava, chodci a cyklisti.

15. mája 2010 – pre kritický stav bol most uzavretý úplne pre všetky druhy dopravy.

2010 – bola odstránená betónová mostovka a čiastočne sanované piliere.

2011 – bola opätovne sprístupnená pešia časť mosta pre chodcov a cyklistov.

2. decembra 2013 – bol most uzavretý úplne a začalo sa s demontážou oceľovej konštrukcie.

September 2014 – búranie pilierov č. 3 a 4.

27. februára 2015 – sa začalo sa s výsunom mostnej konštrukcie na petržalskej strane.

24. októbra 2015 – spojenie oboch brehov oceľovou konštrukciou.

December 2015 – záťažové skúšky mosta.

Február 2016 – technicko-bezpečnostné skúšky električkovej trate.

19. mája 2016 – otvorenie mosta verejnosti pre chodcov a cyklistov.

Júl 2016 – predpokladaný termín plnej prevádzky mosta, t.j. okrem chodcov a cyklistov bude po moste premávať už aj pravidelné električkové spojenie.