V dňoch 14. až 16. novembra sa uskutočnil už dvadsiatyprvýkrát seminár Ivana Poliačka s medzinárodnou účasťou pod názvom DOPRAVNÉ STAVBY A DOPRAVNÉ INŽINIERSTVO AKO SYSTÉMOVÉ RIEŠENIE.
Seminár Ivana Poliačka vstupuje v roku 2016 v poradí do tretej desiatky. Zámerom odborných garantov a organizačného garanta je aj naďalej udržať odbornú úroveň seminárov a prinášať aktuálne informácie o riešeniach problémov cestného staviteľstva, v širšom kontexte cestného hospodárstva.
Pri rozhodovaní a voľbe zamerania tohtoročného seminára sa ukázalo ako aktuálne prezentovať riešenia problematiky dopravného inžinierstva.
Cestné a mestské dopravné inžinierstvo, v širšom chápaní ako dopravné inžinierstvo a dopravné stavby, tvoria jeden spoločný systém. Každý investičný projekt si vyžaduje zásahy do dopravnej infraštruktúry, pričom sa využívajú dopravnoinžinierske a plánovacie nástroje. Súčasťou projektovej dokumentácie sú dopravnoinžinierske podklady a často  sa požaduje aj dopravný model projektovanej stavby. Aby boli potreby projektovania a realizácie dopravných stavieb úplné, musia obsahovať aj dopravnoinžinierske podklady ich a spoločné riešenia musia podporiť kvalitu dopravnej infraštruktúry a zlepšiť kvalitu obsluhy územia.
Jednou z hlavných tém seminára je problematika dopravného inžinierstva v nadväznosti na ochranu životného prostredia. Okrem toho otázky cestných stavebných materiálov, vývoj v technológiách, ich technický rozvoj a environmentálne akceptovateľné technológie.
To aj preto, lebo každý investičný projekt zasahuje do dopravnej infraštruktúry. S problematikou súvisí ochrana životného prostredia a úspory energie, pri realizácii dopravných stavieb aj používané stavebné materiály (z cestných stavebných materiálov najmä asfaltové zmesi) a environmentálne akceptovateľné technológie.
Záujem odborníkov o prezentovanie príspevkov bol veľký. Všetky príspevky nebolo možné zaradiť do programu prednášok, ale sú zaradené v zborníku zo seminára.

Prednášky boli zoskupené do troch základných tematických okruhov:

1. Cestné a mestské dopravné inžinierstvo,

2. Ochrana životného prostredia a úspory energie,

3. Cestné stavebné materiály a vývoj v technológiách.

Cestné a mestské dopravné inžinierstvo

Tematický okruh Cestné a mestské dopravné inžinierstvo zdôraznil, že dobre spracované dopravnoinžinierske podklady rozhodujúcou mierou vstupujú do výsledného rozhodovania o stavebnotechnickom riešení. Dopravnoinžinierske podklady (DIP) musia spĺňať hlavné kritérium, musia vyhovovať výhľadovým dopravným nárokom pri požadovanom stupni kvality dopravy. Nedeliteľnou súčasťou tohto tematického okruhu je aj posúdenie vplyvu plánovanej, riešenej stavby na životné prostredie.
Väčšia časť príspevkov tohto tematického okruhu bola venovaná konkrétnym prípadom riešeným v súčasnom období, či už v štádiu projektovania, alebo už v štádiu realizácie.
Veľmi zaujímavá bola prezentácia dopravného modelu pre úsek diaľnice D3 Svrčinovec – štátna hranica SR/PR s dôrazom na porovnanie a zdôvodnenie prerozdelenia dopravy na jednotlivých hraničných priechodoch v prihraničnom území Žilinského samosprávneho kraja medzi nulovým variantom a variantom s investíciou v jednotlivých rokoch. Tento úsek diaľnice potom bol prezentovaný už s výsledkami z realizácie stavby.

Obr. 1 Most na diaľnici D3 Svrčinovec – Skalité v km 23,995

Obr. 2 Most na vetve križovatky Svrčinovec nad traťou, Šlahorovým potokom a cestou I/11

Boli prezentované náročné podmienky, v akých sa tieto úseky diaľnice realizujú, s akými problémami sa realizátori stretávajú. V konečnom efekte sa však vytvorí hodnotné, ale najmä prepotrebné dielo pre účastníkov cestnej premávky.

Ďalšou zaujímavou problematikou bolo porovnanie zadania verejnej práce s výsledkom územnoplánovacieho podkladu z hľadiska dôležitosti výkonov intenzít dopravy na hranici intravilán – extravilán v súvislosti s prípravou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktoré by mali dať odpoveď na riešenie komplexnej cestnej siete v aglomerácii Bratislavy. Ďalej to bolo riešenie plánov udržateľnej mobility, ktoré prenikajú na trh a sú požadované EÚ. Autor si všíma obsah a predmet PUM (plán udržateľnej mobility) definovaný MDVRR SR a vplyv na DID (dopravnoinžinierska dokumentácia) a stavebný zákon a ich požiadavky. Príspevok opisuje spracovanie aj projektu PPP D4/R7 v porovnaní s generelom a PUM-om a prispôsobil sa pôvodnej projektovej dokumentácii pre tento projekt, ktorý celý rozvoj riešil koeficientmi rastu. Či je správna, alebo nie, ponechá sa na diskusiu, pretože výsledok analýzy dopravnej situácie z hľadiska prístupových extravilánových komunikácií a otázky ich vyhodnotenia majú enormný význam na budúci prepravný proces samotného mesta. Do popredia sa dostávajú aj požiadavky na vstupné dáta ÚGD, možnosti analytických prístupov k riešeniu dopravy a návrhu potrebnej infraštruktúry. Venuje sa udržateľnému rozvoju mesta pri integrácii všetkých dopravných módov a možnosti ich súčinnosti. Pri analýzach a opisoch možných riešení sú použité príklady z riešenia ÚGD miest Žilina a Martin. Na obr. 3 je znázornená deľba prepravnej práce v záujmovej oblasti.

Ochrana životného prostredia a úspory energie

Táto tematická časť bola zastúpená síce najnižším počtom príspevkov, ale ich závažnosť je rovnako veľká ako príprava DID. Ide o možné úspory energií a kvalitu dopravných stavieb počas ich životnosti. Pozornosť si zaslúži príspevok, ktorý sa venoval priblíženiu jednotlivých nástrojov pre výpočet uhlíkovej stopy. V celosvetovom meradle práve uhlíkovej stope, redukcii uhlíkových emisií, sa nevenuje pozornosť v cestnom staviteľstve. Ďalšou atraktívnou, ale aj účinnou je technológia využívania LED osvetlenia v intravilánoch miest. Novou a inovatívnou technológiou v súčasnosti, ktorá tieto všetky možnosti ponúka, je dlažba s integrovaným LED osvetlením. Jej použitím môžeme dosiahnuť zosúladenie dopravnej a estetickej funkcie dopravnej plochy, pozitívne ovplyvniť bezpečnosť a orientáciu najmä v nočných hodinách a získať zaujímavejší a krajší vzhľad dopravnej plochy zabezpečujúci vyšší životný komfort.

Kvalita cestných komunikácií v zastavanom území je v podstatnej miere ovplyvnená aj zabezpečeným odvodnením. Umožnenie odtoku vody z povrchu komunikácie najmä v období jesenných a jarných dažďov a v čase, hoci teraz už možno neaktuálnych zím, je veľmi dôležité z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky. Nemenej dôležité je aj hľadisko životnosti vozovky, životného prostredia, ale aj z hľadiska bezpečnosti chodcov na priľahlých chodníkoch. Je možné teda konštatovať, že odvodnenie miestnych komunikácií je dôležité z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a súčasne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. V stručnom prehľade spôsobov odvedenia vody z povrchu miestnych komunikácií je viacero riešení, ktoré prispievajú aj k ochrane životného prostredia v urbanizovanom území. Ďalší nepriaznivý vplyv na účastníkov dopravného procesu vyvoláva hluk. Jeho nepriaznivé účinky sa prejavujú najmä na zdravotnom stave obyvateľstva. Potreba zníženia hluku je jednou z dôležitých potrieb cestného staviteľstva. Je to možné uskutočniť aj návrhom a realizáciou konštrukcií vozoviek so zníženou hladinou hluku.

Cestné stavebné materiály a vývoj v technológiách

Posledný tematický okruh bol venovaný cestným stavebným materiálom a technológiám, ktoré umožňujú zvýšenie kvality životného prostredia, či už pri stavbe, alebo počas prevádzky cestných komunikácií.

V súčasnosti je znižovanie teploty pri výrobe a spracovaní asfaltových zmesí veľmi aktuálnou témou, ktorá súčasne rieši znižovanie nákladov, ako i zníženie emisií skleníkových plynov. V rámci výskumu riešime projekt APVV zaoberajúci sa asfaltovými zmesami s nižšou energetickou náročnosťou a s menšou záťažou pre životné prostredie. Základným cieľom nízkoteplotných asfaltových zmesí je úprava ich viskozity tak, aby ich bolo možné dostatočne zhutniť i pri menších teplotách. Tým sa samozrejme znižujú i požiadavky na výrobné teploty. Existuje viacero spôsobov, ako dosiahnuť zmenu viskozity a spracovateľnosti. Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie technologické postupy patrí:

- napenenie asfaltu, napr. špeciálnou dýzou,

- uvoľnenie vody viazanej v zeolite,

- prísady na báze voskov a organických prísad,

- povrchovo aktívne látky umožňujúce dosiahnuť požadované obalenie kameniva asfaltom i pri nižšej teplote.

Jednou z laboratórne overených možností je použitie zeolitu v asfaltovej zmesi. Odskúšaná bola asfaltová zmes AC 11 O 50/70pod označením AS-038, ktorá obsahovala nízkoteplotnú prísadu ZEOCEM (0,5 % na množstvo asfaltu). Laboratórne skúšky boli vykonané v laboratóriu VÚIS-CESTY, s. r. o. Na obr. 4 je zobrazená degradačná funkcia tejto zmesi odvodená z krivky únavy.

XXI. seminár Ivana Poliačka s medzinárodnou účasťou bol ďalším z úspešných akcií, ktoré boli venované pamiatke uznávaného odborníka v cestnom staviteľstve a najmä v oblasti navrhovania, skúšania a realizácie cestných stavieb počnúc podložím a končiac obrusnou vrstvou konštrukcie vozovky.
Na seminári sa zúčastnili odborníci zo všetkých oblastí cestného staviteľstva, ktorí poznali pána inžiniera, jeho študenti aj mladá generácia, ktorá ho pozná len z rozprávania. Vďaka patrí organizátorom seminára, účastníkom a všetkým prispievateľom do zborníka. Poďakovanie patrí aj sponzorom a mediálnym partnerom, bez ktorých by sa seminár nemohol zrealizovať. Veľká vďaka prof. I. Gschwendovi, dlhoročnému odbornému garantovi. Tešíme sa na Vás opäť v novembri 2017.

doc.Ing. Katarína Bačová, PhD.

www.stuba.sk