prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.

Náš vysokoškolský vzdelávací systém má svoju bohatú tradíciu. Počas uplynulých dvadsiatich rokov však univerzity prešli mimoriadnymi reformami. Zväčšia neevidovanými širšou verejnosťou. S cieľom integrácie do spoločného Európskeho vzdelávacieho priestoru. Táto aproximácia prebiehala pomerne úspešne. Pomohli jej rozličné európske projekty. 

Od vzdelávacích programov typu Tempus, Sokrates, Leonardo až po výskumné projekty COST a najmä rámcové programy.

Vďaka nim pomerne veľká časť akademickej komunity získala náležité skúsenosti a vytvorila si partnerstvá. Zákon svojou novelou nám od roku 2002 prikázal zaviesť trojstupňový stupeň štúdia v súlade s bolonským procesom. Celoživotné vzdelávanie ako ďalšia priorita tohto procesu sa tiež voľajako praktizuje. Nedokonalo však napĺňame tretiu žiadanú prioritu transformácie, ktorá predpokladá výmenu až pätiny študentov a pedagógov. 

Ani skoro po dvadsiatich siedmich rokoch si niektorí z nás nenašli čas, možno skôr odvahu ísť prednášať do skutočného zahraničia. Vymýšľané administratívne komplikácie, a to bez ekvivalencie na partnerských školách, pravdepodobne ochotu reprezentovať túto krajinu ďalej poškodia.

Vzdelávanie a výskum dnes postihuje nedostatok financií spolu s divokými trhovými mechanizmami. Životnosť vedeckých poznatkov sa stala príliš krátkou. Koncepcia spoločnosti založenej na vedomostiach viedla k otvorenému, niekedy spornému vzdelávaniu ohromného počtu záujemcov. Deklarovaný rovnostársky, vraj demokratický prístup k vysokoškolskému štúdiu vyprodukoval odlišnú úroveň nastupujúcich študentov. Pritom najmä v technických odboroch s nevyhnutnosťou udržať kvalitu absolventov na súčasnom otvorenom trhu práce.

Všeobecne zavedený bolonský proces inicioval podstatné zmeny v štruktúre vzdelávania, definoval nové výstupy a výučbu orientovanú na potreby študentov. Výsledkom sú však ešte v súčasnosti nedobre zostavené hlavne bakalárske programy. 

Jednoducho pretransformované na kratší prvý stupeň štúdia. S optimisticky predpokladaným množstvom získaných kompetencií. Uvedený proces tiež zmenil rozsah a obsah právomocí vzdelávacích inštitúcií. Rozšíril autonómiu univerzít. Ešte dnes často nepochopenú a spojenú

s rizikom krachu v prípade nesprávnych rozhodnutí. Ďalšou zmenou je poslanie univerzít na regionálnej úrovni. Spočíva vo zvyšovaní schopnosti konkurencie najmä menej rozvinutých krajov prostredníctvom znalostného trojuholníka. Teda vzdelávaním, výskumom a  inováciami. Okrem toho skutočná univerzita dnes spravidla predstavuje veľkého zamestnávateľa v meste alebo regióne s pevnými väzbami na podnikateľské prostredie a oblastné ustanovizne.

Diverzifikácia vzdelávacích inštitúcií v nedávnej minulosti z hľadiska ich poslania a spoločenských potrieb predstavuje možno najdôležitejšiu zmenu. Výsledkom sú flexibilnejšie a rôznorodejšie možnosti tvorby profilu štúdia, iné príležitostné partnerstvá s priemyslom

a z toho plynúce viaczdrojové financovanie. Hlavne však potreba adaptovať vzdelávanie oveľa rôznorodejšej skladbe študentov a novým požiadavkám budúcich zamestnávateľov. Pri klesajúcom počte študentov by vzdelávacie inštitúcie mali navyše celoživotným vzdelávaním

vybaviť novými kompetenciami množstvo starších záujemcov a tým využiť ich obrovský tvorivý potenciál.

Inžinierske štúdium navyše charakterizujú ďalšie špecifiká. Prioritným poslaním inžinierskeho vzdelávania má byť naučiť hlavné princípy, metódy a postupy nevyhnutné pre výkon profesie. Rozvoj intelektuálnych schopností znamená sprievodný cieľ. Hlavne posilniť 

logické myslenie študentov, aby vhodne a kriticky uplatnili získané vedomostipri riešení praktických problémov. No mnohí študenti skôr preferujú zvládnutie komerčných výpočtových systémov bez hlbšieho uvažovania. Uprednostňujú dobre usporiadané výstupy. Najlepšie v tvare tabuliek. Často zbytočne rozsiahle údaje bez výpovednej hodnoty.

Nakoniec aj dnešné statické a dynamické výpočty konštrukcií sú nezrozumiteľné, ťažko kontrolovateľné a často také nepoužiteľné. Iba málo študentov hľadá súvislosti. Avšak dnešní poslucháči sa zväčša nelíšia intelektom a pracovitosťou od predchádzajúcich generácií.

Zmeny postojov k štúdiu spôsobili spoločenské, ekonomické, politické a najmä technologické podmienky. Pred dvoma dekádami univerzity neboli také veľké. Internet začínal.

Podobne Wikipédia. Informačné technológie však ovplyvnili život ľudí. Dnešní študenti sa narodili v digitálnom svete. Väčšina z nás do doby počítačov a komunikačných technológií iba emigrovala. Mikročipy pretvorili život na tejto planéte. Zmenili spôsoby konania ľudí. Hlavne ich mentálny a intelektuálny charakter. Internet predstavuje silný nástroj na komunikáciu, nekonečný zdroj informácií a prostriedok voľnej výmeny poznatkov. Niekedy, žiaľ, aj určitú informačnú kontamináciu. Urýchlil globalizáciu s priaznivými zmenami, vedúcimi k unifikácii a redukcii rozdielov vo svete. Niekedy možno tiež novodobú kolonizáciu. Špičkový výskum a vývoj prebiehajú prednostne vo viac rozvinutých krajinách. Výroba potom smeruje do oblastí s lacnejšou pracovnou silou. Pridaná hodnota z inovácií zostáva v bohatšej oblasti. Nadnárodné spoločnosti nerešpektujú hranice. Ľahko zamestnávajú schopných absolventov s negatívnym dôsledkom úniku elity.

Počítač ešte nedávno slúžil inžinierovi iba na komplikovanejšie výpočty. Dnešní študenti však bez neho asi nemôžu existovať. Stal sa pánom a inžinier jeho sluhom. Myšlienkové pochody poslucháčov možno prebiehajú na podobnom princípe. Snažia sa uložiť do pamäte čo najviac údajov. Pri praktickej úlohe v obsahu hľadajú analogické riešenie. Keď ho nenájdu, sú bezradní, pretože iba zriedkavo ich zaujímajú princípy. Tabuľu a kriedu, napriek ich kúzlu a efektivite nahradili počítačové prezentácie. Excel zase kalkulačky. Napriek približným vstupným údajom sa výsledky bežne uvádzajú s mnohými číslicami za desatinnou čiarkou. Pri predchádzajúcich ručných výpočtoch sa rádovo kontrolovali operácie a výsledky rozumne zaokrúhľovali. V tom spočívajú rozdiely medzi dnešnými a staršími inžiniermi. Podobne kresliace programy sú iste užitočným nástrojom projektanta. Avšak jednoduché schémy, rezy alebo axonometrické náčrty naďalej zostali nevyhnutným nástrojom komunikácie medzi technikmi.

Prostredie knižníc inšpirovalo intelektuálne činnosti a sústredenie na štúdium. Mnoho študentov dnes možno nevie, kde sa knižnica nachádza. Viacerým úplne stačí to, čo nájdu na internete. Ale štúdium viacerých zdrojov a publikácií pri spracovaní zadaní paralelne naučí mnohé užitočné veci. Kopírovanie a zlepovanie textu z internetu nenúti čítať alebo porozumieť. Podobne náhrada poznámok snímkami z mobilu nenahradí zápisky. Informácie nestačí iba zhromažďovať, ale aj ich pochopiť a vedieť použiť.

Reformy nášho vzdelávacieho systému s cieľom adaptácie na hospodárstvo založené na vedomostiach teda čiastočne zlyhali. Za pretrvávajúce nenáležitosti zodpovedajú populistické rozhodnutia politikov a administratívy. Viaceré nové vysoké školy tak vznikli na politickom pozadí. Aj tradične silné univerzity museli zväčšiť počet študentov. 

Úroveň vzdelania zároveň v priebehu posledných dvoch dekád poklesla. Narástol počet diplomov. Zároveň bez rešpektovania potrieb praxe. Vznikli podivné študijné programy. Poklesol rešpekt inžinierskej profesie, čomu zodpovedá neadekvátne finančné ohodnotenie. Z naznačených dôvodov by bolo treba vzdelávacie inštitúcie roztriediť. Iba školy s náležitými fakultami, odbormi, potrebnou infraštruktúrou a s kritickým počtom nadaných študentov by mali mať oprávnenie vychovávať kvalifikovaných inžinierov. Navyše novými spôsobmi výučby. Založenými na samostatnom riešení úloh, vhodne interdisciplinárneho charakteru so širokou škálou zručností. ×

prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.
SvF ŽU v Žiline