Všeobecne

Na trase cestnej komunikácie sa okrem iných objektov vyskytnú múry.Navrhujú sa všade tam, kde sa nemôže vybudovať zemné teleso s klasickými sklonmi svahov vo výkope, v násype, ale aj v prípade odrezov. Realizujú sa v miestach, kde je nutné obmedziť šírku zemného telesa pre zložité terénne alebo geologické podmienky. Sú to zabezpečovacie objekty, silové konštrukcie zachytávajúce zaťaženia od horninového masívu pozemné konštrukcie. Sú to stabilizujúce konštrukcie zachytávajúce účinky zosuvov, terénnych poklesov, kinematicky porušených zemných blokov. 

Stabilitnýúčinok týchto konštrukcií možno rozdeliť podľa pôsobenia na:

• gravitačné (tiažové objekty);

• s účinkomvyužitia nehmotných síl (horninové kotvy, mikropiloty atď.)

Okrem kvalitného technického návrhu treba venovať pozornosť návrhu týchto objektov z estetického hľadiska a i z hľadiska za členenia do krajiny. 

Rozdelenie múrov môže byť podľa miesta a spôsobu použitia, podľa materiálu, z ktorého sú realizované, aj zo statického hľadiska.

Podľa miesta a spôsobu použitia ich delíme na oporné (odolávajú aktívnemu tlaku zeminy), zárubné (odolávajú pasívnemu tlaku zeminy) a obkladové, ktoré sa v poslednom čase nahrádzajú kotvenými sieťami. Podľa materiálu, z akého sú vyrobené, rozlišujeme múry kamenné, betónové (monolitické,železobetónové alebo prefabrikované), zo špeciálnych materiálov(drôto-kamenných košov, pórobetónových tvárnic) a pod.Z hľadiska materiálov ide o konštrukcie využívajúce gravitačný,  stabilizujúci účinok a môžeme ich rozdeliť na klasické tiažové objekty (betón, kameň, prefabrikáty)rôzneho tvaru využívajúce hmotnosť konštrukcie na zabezpečenie stability (vonkajšej, vnútornej) a vystužené zemné konštrukcie (VOM) s tuhým (betónový veľkoplošný prefabrikát, monolitická lícna plocha) alebo poddajným lícom.Systémové malé betónové so systémovým spojom s geosyntetickou výstužou (certifikovaný spoj) alebo pohľadová plocha z gabiónových košov. Z týchto prvkov je možné kombinovať objekt s využitím prvkovej zostavy z oboch konštrukcií.Napríklad pilótové kotvené steny (veľkopriemerové pilótys roznášacím roštom, mikropilotové steny s roznášacím trámom.

postupeod základovej škáry smerom ku korune objektu,

postupeod koruny smerom k päte objektu.Tieto konštrukcie sa s výhodou uplatňujú aj ako esteticky prijateľná pohľadová plocha (lícna) z betónových prefabrikátov, zo zvislých gabiónových matracov atď.

Zo statického hľadiska môžu byť ťažké – gravitačné,tenkostenné –, vyľahčené alebo kotvené. 

Častou prvkovou zostavou týchto objektov sú geometricky upravené betónové prefabrikáty tvaru U, L v dĺžkach 4-6 m, kde sa na gravitačný účinok využíva vhodný zemný zásyp. Ide o konštrukcie vytvárané stavebnicovým systémom. Postupným ukladaním betónových prefabrikátov a  vytváraním zemného zásypu po výškových horizontoch.

Obr.1 Výstavba mostného krídla z betónovýchlícnych prefabrikátov

Obr.2 Výstavba oporného múra na ceste I. triedy

Možnostivýstavby múrov 

Každýtyp konštrukcie si vyžaduje iný stavebný postup, ktorý je určovaný veľkosťou stavebného záberu, rozsahom zemných prác,prístupovými možnosťami na stavenisko a podobne. V zásade voľba objektu, návrh, výstavba a realizácia je možná v:

• postupe od základovej škáry smerom ku korune objektu,

• postupe od koruny smerom k päte objektu.

Postup výstavby od päty (základová škára) ku korune je pri gravitačných múroch (betónové, vystužené oporné múry– VOM). Postup od koruny dole je pri konštrukciách využívajúcich nehmotné silové účinky (veľkopriemerové pilóty– VP, mikropilóty –MP) v kombinácii s horninovými kotvami(lanové, tyčové, zemné klince). Rozhodnutie o technológii realizácie podľa prvého alebo druhého postupu je dôležité pri návrhu týchto objektov a priamo ovplyvňuje rozsah zemných prác, materiálovú bilanciu vlastného objektu, rozvozné vzdialenosti, možnosti technologickej dopravy v priamej súvislosti s geometrickým záberom stavby. 

Gravitačné múry

Zabezpečujú stabilitný účinok tvarom, hmotnosťou, ktoré svojím synergickým účinkom vytvárajú požadovaný stabilizačný efekt. Tieto konštrukcie vyžadujú otvorenie rozsiahlych stavebných jám, kder ubová plocha jamy musí byť vždy stabilitne zabezpečená. To často vedie k obmedzeniu výšky objektu, jedna etáž objektu môže byť do výšky asi 6 m podľa skutočného geologického prostredia. Pri požiadavke väčších výšok objektu treba zvážiť viacetážový objekt (príklad – zárubný múr na Pražskej ulici v Bratislave). Tieto objekty plného tvaru alebo tvaru L si vyžadujú úpravu základovej škáry z hľadiska jej únosnosti.

Obr.2 Stabilizácia zárezového svahu pomocou zemných klincov

Vystuženémúry

S výhodouje možné využiť konštrukcie typu VOM (vystužený oporný múr,strmé svahy), kde sa ako silový prvok využíva geosyntetická výstuž, zväčša jednoosová geomreža.

Obr.3 Opora zemného telesa vytvorená strmým svahom

Obr.4 Betónová lícna plocha s výstužnými prvkami 

Tieto konštrukcie pozostávajú z lícnej pohľadovej plochy, ktorá môže byť navrhnutá ako monolitická betónová stena (betónový prefabrikát). Rubová plocha týchto stien musí byť upravená na spoľahlivé ukotvenie geosyntetickej výstuže k nim.

Alternatívnymnávrhom tejto konštrukcie je lícna plocha z malýchbetónových prefabrikátov v kombinácii s geosyntetickouvýstužou. Tieto konštrukcie si vyžadujú väčší pracovnýpriestor za lícnou plochou, približne 0,8 výšky objektu.Realizácia je veľmi jednoduchá s malou dostupnou technikou,čo však musí byť vyvážené prísnym dodržiavaním požadovanýchtechnických podmienok na materiál, realizáciu v zmysleplatných TP a TKP.

Staticképôsobenie týchto konštrukcií, objektov je výhodnejšie akogravitačných, vzhľadom na podložie, pretože zaťaženie nazákladovú škáru (podložie) sa robí na celú dĺžku výstuží– vystuženého zemného klínu.

Pri tomtotype konštrukcie hovoríme o konštrukcii s poddajnýmlícom. K tomuto typu konštrukcií patrí aj objekt s lícnouplochou z drôtokamenných košov (gabiónov) ako samostatnýchblokov v spojení s geosyntetickou výstužou, respektívez gabiónových košov v inkluzíve s geosyntetickouvýstužou alebo oceľovou výstužou.

Pri gabiónovýchkonštrukciách je možné architektonicky dotvoriť lícnu plochukamennou výplňou rôznej farebnosti a vhodnej veľkosti výplňovéhokameniva (objekty na stavbe R1 pri Nitre).

Obr.5 Zárubný múr vytvorený z drôtokamenných košov (gabiónov)

Obr.6 Zárubný múr s povrchovým odvodňovacím zariadením

V postupe od koruny smerom k päte sa uplatňujú ako silové prvky veľkopriemerové pilóty, mikropilóty atď., kde výška jednotlivých stupňov sa volí približne 4 až 5 m, ktoré sú doplnené o horninové kotvy prenášajúce zaťaženie do horninového podložia.

Obr.7 Výstavba zárubného múru s horninovými kotvami

Obr.8 Realizácia nehmotných prvkov – horninových kotiev

 Dĺžka týchto stabilizujúcich nehmotných síl, dĺžka kotvy musí byť za predpokladanú šmykovú plochu objektu. Veľkopriemerové pilóty sa navrhujú s priemerom 600 až 900 mm (výnimočne 1200 mm). Úprava lícnej plochy takto realizovaných objektov môže byť torkrétom, predsadenou monolitickou stienkou alebo betónovým prefabrikátoms pohľadovou úpravou.

Obr.9 Zárubný múr s vyriešením odvodnenia za rubom múra

Záver

V súčasnom období, pri stavbe cestných komunikácií v zložitých terénnych, ale aj geologických podmienkach je veľmi dôležité navrhnúť také objekty – múry, ktoré sú vhodné z hľadiska technického, ekonomického, estetického a zároveň spĺňajú podmienky bezpečnosti prevádzky. Aby bola splnená aj táto veľmi dôležitá podmienka, je potrebné zabezpečiť kvalitné odvedenie podzemných vôd, infiltrovaných zrážkových vôd za rubom týchto objektov.

Ich správne funkčné odvodnenie rozhoduje o dlhodobej, spoľahlivej bezpečnosti a funkčnosti týchto konštrukcií. 

Obr.10, 11 Strmý svah a zárubný múr  Stará Bystrica – OravskáLesná

Obr.12 Vystužený oporný múr na ceste II/520

Doc.Ing. Katarína Bačová, PhD.,

Katedradopravných stavieb

SvFSTU v Bratislave