Rok 2018 by mohol priniesť podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavla Kováčika významný posun v riešení závažných tém, ktoré dlhodobo trápia podnikateľov v slovenskom stavebníctve. Bude to prínos nielen pre stavbárov, ale predovšetkým pre štát ako významného investora aj celú ekonomiku krajiny. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska sa naďalej bude usilovať o prinášanie konštruktívnych návrhov a vecnú diskusiu s predstaviteľmi štátnej a verejnej správy, ako aj so sociálnymi partnermi o zlepšovaní. Viac nám osobne odpovedal prezident ZSPS.

Aký vývoj očakávate v slovenskom stavebníctve v porovnaní s aktuálnym stavom?

Slovenské stavebníctvo v tomto roku v porovnaní s rokom 2017 mierne rastie, avšak v súčte posledných troch rokov sa vyvíja proporcionálne horšie v porovnaní s tým, ako sa darí ekonomike krajiny. Stavebníctvo pre slovenskú ekonomiku vytvára silný multiplikačný efekt. Výkony v stavebníctve sa pozitívne prejavujú aj v dodávateľských odvetviach a službách, s priaznivým dosahom na zamestnanosť a cez dane napokon aj na verejné financie. Tento efekt je oveľa silnejší než v iných sektoroch. Práve to je jedným z kľúčových dôvodov, prečo sú stabilita a rast v stavebníctve dôležité z pohľadu celej ekonomiky krajiny. Napriek týmto pozitívnym vplyvom vlády SR podporovali rôzne odvetvia priemyslu dotáciami alebo úľavami napr. na vytvorenie nových pracovných miest alebo podporu nových technológií. O takto podporenom stavebnom podniku u nás neviem.

Nepriaznivý fakt je, že stavebníctvo na Slovensku v posledných rokoch stratilo vysokú mieru prepojenia s vývojom hospodárskeho cyklu a predovšetkým výstavba infraštruktúry sa stala rukojemníkom krátkodobých záujmov vlád s nepriaznivými dosahmi nielen na stavebný priemysel, ale aj na kontinuálne efektívne využívanie veľkorysých možností finančných rámcov EÚ. Ak do infraštruktúry nebudeme investovať viac, v strednodobom horizonte sa tento deficit nelichotivo prejaví práve na zbytočných stratách hospodárstva krajiny.

Aké sú vaše možné riešenia situácie?

Stavebníctvo a nadväzujúce služby projektového, inžinierskeho a architektonického druhu tvorili a tvoria dlhodobo značnú časť HDP, v minulosti približne 10 %, v tomto roku okolo 7,5 %. Tieto hodnoty v strednodobom horizonte klesajú napriek tomu, že potreba nových stavieb a prirodzený dopyt po nich zostáva naďalej vysoký. Za nevyhnutné teda považujeme riešenie tém prípravy a financovania projektov, ako aj zmien v legislatíve, ktoré by pomohli riešiť doterajšie problémy. Popri diskusii o financovaní projektov sa odborníci Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska s rovnakou mierou pozornosti venujú i návrhom, ktoré pomôžu zlepšiť podmienky podnikania v stavebníctve. Ide o celý balík dlhodobo diskutovaných tém, ako napríklad príprava nového stavebného zákona, certifikácia stavebných dodávateľov a lepšia regulácia podmienok podnikania v živnostenskom zákone či verejné obstarávanie v stavebníctve a s ním súvisiaca metodika viackritériového hodnotenia ponúk zameraná na kvalitu. 

Už sú to pomaly dva roky od zvolenia do funkcie prezidenta ZSPS, podarilo sa vám naplniť nejaké z predsavzatí?

Predovšetkým sa mi podarilo zdynamizovať činnosť zväzu, v podstatne širšej miere sa zapájame do odborných a legislatívnych aktivít a činnosti odborných pracovných skupín, či už v rámci Slovenska, alebo medzinárodných. Rozšírili sme spoluprácu s ministerstvami a úradmi aj so stavebnými fakultami na technických univerzitách v Košiciach, Žiline a Bratislave. V uplynulom roku sme tiež významne zvýšili naše mediálne aktivity s cieľom propagovať dobrú povesť stavebníctva na Slovensku. Úspešne sme spolu s partnermi z Česka, Rakúska a zo Slovenska zavŕšili spoluprácu na 2 medzinárodných projektoch Stavedu a ingREeS a aktuálne sme zapojení do riešenia ďalších dvoch medzinárodných projektov v rámci EÚ. Dnes môžem konštatovať, že stanoviská či návrhy ZSPS majú svoju váhu a sme rešpektovaným subjektom nielen doma, ale aj v zahraničí. 

Aký je vývoj výstavby dopravnej infraštruktúry z vášho pohľadu?

Zatiaľ čo medziročne narastá pozemné súkromné stavebníctvo, v tomto roku je predpoklad okolo 5 %, situácia v slovenskom inžinierskom stavebníctve, predovšetkým vo výstavbe dopravnej infraštruktúry taká ružová nie je. Aj v tomto roku pokračuje stagnácia, ktorej dôvody však ležia v roku 2016, a to opakované posudzovanie a prehodnocovanie priorít kľúčových diaľničných stavieb alebo časové posuny projektovej a inžinierskej prípravy stavieb dopravnej infraštruktúry z dôvodu už v minulosti kritizovaných rozsiahlych personálnych výmen. Treba objektívne dodať, že súčasné prísľuby ministra dopravy a aktivity ministerstva v pripravovaných tendroch na projektové práce aj výstavbu dávajú do rokov 2019 a 2020 mierny optimizmus. ZSPS je pripravený odborne pomôcť naplniť tieto predsavzatia.   

V záujme zefektívnenia a urýchlenia sa zodpovední musia viac venovať príprave projektov a konštruktívnej a profesionálnej komunikácii nielen s účastníkmi výstavby, ale aj s dotknutou verejnosťou. Pri tejto problematike presadzuje ZSPS integráciu procesu EIA do procesov územnej prípravy, ako aj integrované ekonomické posudzovanie verejných projektov (Value for Money) a v neposlednom rade revíziu doterajších, často zastaraných koncepcií rozvoja infraštruktúry. Toto integrované posudzovanie verejných projektov žiadame už vo fáze štúdií a plánovania a nie pred začatím výstavby a na základe jednotnej medzinárodnej metodiky bez slovenských špecifických postupov, vedúcich často k prekvapivým výsledkom.

Ako sa vyvíja konkurencieschopnosť z pohľadu inovácií a priemyselnej revolúcie v stavebníctve?

Informačné modelovanie stavieb BIM (Building Information Modeling) sa stáva témou číslo jeden a rezonuje naprieč stavebným trhom. Cítime stúpajúci záujem o túto tému nielen zo strany projekčných kancelárií, ale aj zhotoviteľov, investorov, dodávateľov stavebných materiálov, správcov budov a poisťovní, bánk a orgánov verejnej správy. 

Dlhodobo vnímame požiadavku z praxe, a to riešenie otázky pripravenosti štátu, resp. odborných združení na implementáciu na Slovensku. Hlavné problémy, ktoré spomaľujú prirodzené zavádzanie tejto progresívnej technológie do stavebnej praxe, je chýbajúca legislatíva, chýbajúce štandardy a najmä vyškolené odborné kapacity úradov. ZSPS taktiež podporuje urýchlenie elektronizácie stavebných úradov. Tá by umožnila dostupnou a rýchlou formou získavať dôležité informácie, podávať žiadosti a rovnako hovoríme o elektronickom povoľovaní stavieb.

Ďalšou výzvou v oblasti inovácií v stavebníctve sú nové technológie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Bez zvýšenej implementácie inovácií stavebníctvo na Slovensku bude strácať konkurencieschopnosť. Poukazujeme na potrebu podporiť a zvýhodniť tých, ktorí sa do implementácie nových technológií v stavebníctve pustia aj za cenu zvýšeného rizika. A napokon, inovácie si vyžadujú aj novovzdelaných pracovníkov, ale aj nové finančné nástroje. 

Nové technológie vyžadujú kvalifikovaných zamestnancov, ako to pociťujú stavebné firmy?  

Hospodársky rast na Slovensku so sebou okrem mnohých pozitív prináša stále rastúcu hrozbu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. 

Ako problém vidím spoločenské vnímanie stavebníctva. Za uplynulých 20 rokov sa stavebníctvo neprávom dostalo do polohy menej príťažlivého odvetvia. Pre predsudky voči pracovným podmienkam, keďže výstavba prebieha aj pod šírym nebom v zablatenom či prašnom prostredí, ale aj z pohľadu etiky podnikania. Staršia generácia stavebníkov postupne odchádza do dôchodku, no mladí pribúdajú iba veľmi pomaly. Pri robotníckych zamestnaniach je momentálne viac ako polovica zamestnancov starších ako 45 rokov. „Jednou z príčin nezáujmu o stavebníctvo je, že povesť stavebníctva poškodzovali rôzne nezmyselne nafúknuté či nesprávne interpretované kauzy, ktoré sa napokon ani nedoriešili, no trpká pachuť zostala.

Štát ani ako verejný investor nepomáha pozitívnemu vnímaniu odvetvia, veľa dobrých príkladov a stavieb zostáva v úzadí a to má dosah na atraktivitu odvetvia pre mladých ľudí. Stavebníctvo pritom neustále vytvára pracovné príležitosti nielen na veľkých stavbách, ale prakticky všade, keďže stavebné práce sú bežnou súčasťou života každého občana, napríklad keď rieši bývanie.

V roku 2010 pracovalo v stavebníctve takmer 180-tisíc zamestnancov, čo z celkového počtu zamestnancov na Slovensku bolo 8,3 %. V roku 2016 bolo číslo na úrovni viac než 157-tisíc zamestnancov, čiže podiel zamestnancov pracujúcich v stavebníctve klesol na 7 %. Celkový počet pracujúcich v stavebníctve (zahŕňa aj živnostníkov a samozamestnané osoby) však dosahuje v roku 2018 takmer 244-tisíc ľudí. V roku 2016 bolo na slovenskom trhu práce v oblasti zhotovovania stavieb evidovaných viac než 90-tisíc zamestnávateľov, z toho viac ako 71-tisíc živnostníkov bez zamestnancov. Veľkým problémom slovenského stavebníctva sú práve títo živnostníci, s negatívnym dosahom na kvalitu prác, na sivú ekonomiku. Potrebným opatrením je vrátiť zhotovovanie stavieb medzi viazané živnosti. 

Všetky uvádzané faktory spôsobujú nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pre trh práce. Ak bude vývoj naďalej takýto, na Slovensku síce bude záujem technologicky kvalitne stavať, no o pár rokov nebudeme mať s kým.

Ing. Pavol KOVÁČIK, PhD., MBA. 

www.zsps.sk