Doprava a jej význam neustále rastie. Je nielen prostriedkom mobility, ale aj nástrojom na zvýšenie atraktivity územia, jeho ekonomického potenciálu a kvality života obyvateľov. Dopravná obsluha územia znamená službu jeho obyvateľom a prostriedok integrácie do vyšších územných a hospodárskych vzťahov. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov. Slovensko má aj vďaka minulosti veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne modernizované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií verejnej osobnej dopravy a vodnej dopravy.

Modernizácia a rozvoj dopravnej infraštruktúry je rozsiahlou, finančne i technicky mimoriadne náročnou aktivitou. Preto je potrebné zabezpečiť optimálnu ponuku zdrojov a ich efektívne využívanie. Jednou z možností, ako získať potrebné finančné prostriedky na rozvoj dopravnej infraštruktúry, sú zdroje z fondov Európskej únie. Bez nich by nebolo možné predpokladať také masívne investovanie do modernizácie dopravy na Slovensku, akého sme svedkom od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Vďaka európskym zdrojom boli na Slovensku vybudované stovky kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizované desiatky kilometrov železničných tratí, postavených a opravených takmer tisíc kilometrov ciest I., II. a III. triedy. Eurofondy zásadne zmenili verejnú osobnú dopravu: desiatky nových moderných regionálnych vlakov si obľúbili cestujúci po celom Slovensku. Mestská hromadná doprava v Bratislave disponuje novými električkami, trolejbusmi, modernizujú sa električkové trate. Desiatky kilometrov električkových tratí boli obnovené aj v Košiciach, kde boli tiež zakúpené moderné električky. Z nových trolejbusov sa tešia cestujúci aj v Žiline a Prešove.

Pred vstupom do EÚ 

Od konca 90. rokov umožnila Európska únia Slovensku čerpať na rozvoj dopravnej infraštruktúry prostriedky z predvstupových fondov. V rámci finančných memoránd PHARE sa poskytli na úvod nemalé zdroje na strategické a projektové prípravné práce. Neskôr už pre konkrétne projekty sa čerpala pomoc v rámci predvstupového fondu ISPA a na menšie projekty v prihraničí zo zdrojov PHARE CBC. Výsledkom sú niektoré diaľničné úseky v Bratislave, postupná modernizácia hlavného železničného koridoru na úseku Bratislava – Nové Mesto nad Váhom.

OP Základná infraštruktúra 2004 – 2006 

V rokoch 2004 – 2006 dopravnú infraštruktúru pokrýval koncentrovane so životným prostredím a lokálnou infraštruktúrou operačný program Základná infraštruktúra (OPZI) a na veľké projekty sa pretransformoval fond ISPA na Kohézny fond. V OPZI bolo celkovo alokovaných viac ako 422 miliónov eur, z nich viac ako 224 miliónov eur sa vyčerpalo na dopravné projekty.  V rámci týchto nástrojov Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky plnilo funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre prioritu 1 – Dopravná infraštruktúra a funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre Kohézny fond, časť Dopravná infraštruktúra. Podstatná časť kompetencií bola delegovaná na rezort dopravy. Hlavným prijímateľom eurofondov pre dopravné projekty boli spoločnosti Slovenská správa ciest, neskôr sa pridala Národná diaľničná spoločnosť a Železnice Slovenskej republiky. Medzi hlavné projekty, ktoré boli v rámci OPZI vybudované, patrí elektrifikácia trate Zvolen – Banská Bystrica, výstavba podchodov a nástupísk v železničnej stanici Poprad-Tatry či peronizácia v železničnej stanici Prešov. V oblasti cestnej infraštruktúry medzi najvýznamnejšie projekty možno zaradiť výstavbu rýchlostnej cesty R1 v úseku Rudno nad Hronom – Žarnovica, preložku Oždian a výstavba obchvatu Figy na rýchlostnej ceste R2. Z hľadiska rozvoja infraštruktúry letísk možno spomenúť napríklad rozšírenie rolovacej dráhy a zvýšenie kapacity odletového terminálu letiska Piešťany, prístavbu príletového terminálu na letisku Poprad-Tatry alebo zväčšenie odletových priestorov a rekonštrukciu odbavovacej plochy letiska Sliač.

OP Doprava 2007 – 2013

Po prvom, skrátenom programovom období 2004 – 2006 Európska komisia schválila pre Slovensko samostatný operačný program zameraný na oblasť dopravy. Operačný program Doprava (OPD) bol programovým dokumentom Slovenskej republiky, ktorý definuje konkrétne oblasti na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie na roky 2007 – 2013 v sektore dopravy. Základným cieľom tohto programu bola podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Projekty boli spolufinancované z prostriedkov Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Celková alokácia vyčlenená pre OPD predstavovala 3 790 719 991 eur. Z toho príspevok z európskych fondov bol 3 160 154 595 eur a 630 565 396 eur bolo povinné národné spolufinancovanie. Išlo tak o najväčšiu alokáciu spomedzi 11 operačných programov Národného strategického referenčného rámca. V rámci OPD sa implementovalo viac ako 140 projektov v oblasti cestnej, železničnej aj verejnej osobnej dopravy. Základným cieľom ministerstva dopravy bolo naplno využiť ponúkané zdroje na efektívne a zmysluplné projekty. Túto úlohu ministerstvo úspešne zvládlo a európske peniaze sa využili na sto percent.  

Modernizácia dopravy v rokoch 2007 – 2013

• 130 km diaľnic a rýchlostných ciest
• Viac ako 600 km nových a zmodernizovaných ciest I. triedy
• 80 km zmodernizovaných železničných tratí
• 100 nových a zmodernizovaných regionálnych vlakov
• 78 nových električiek v Bratislave a Košiciach
• 120 nových trolejbusov v Bratislave
• zmodernizované električkové trate v Bratislave a Košiciach
• výstavba električkovej trate do Petržalky cez Starý most v Bratislave

Príklady úspešných projektov

Úseky na D1: Sverepec – Vrtižer, Dubná Skala – Turany, Jánovce – Jablonov II a II. úsek, Fričovce – Svinia, D3 Hričovské Podhradie – Žilina-Strážov, nové vlaky I. a II., modernizácia úsekov železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, nákup električiek v Bratislave (45) a Košiciach (33), nákup trolejbusov v Bratislave (120), nosný systém MHD v Bratislave, úsek Šafárikovo námestie – Bosákova ul., kam patrí aj rekonštrukcia Starého mosta.

OP Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020

Investovanie európskych zdrojov do dopravy plynule pokračovalo od roku 2014 v ďalšom programovom období, a to aj vďaka fázovaným projektom. Vybrané a z hľadiska výstavby časovo náročné úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy, ktoré neboli ukončené v programovom období 2007 – 2013, boli v rámci fázovania rozdelené na dve časti. Išlo o päť projektov diaľnic a rýchlostných ciest: D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, D3 Žilina-Strážov – Žilina Brodno, D3 Svrčinovec – Skalité a R2 Zvolen východ – Pstruša a 10 fázovaných menších projektov modernizácií ciest I. triedy.

Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky o čerpaní pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy a informatizácie na roky 2014 – 2020. OPII bol schválený Európskou komisiou dňa 28. októbra 2014. Východiskovým dokumentom SR na vypracovanie OPII bol Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry. Pri tvorbe OPII boli zohľadnené aj ďalšie dokumenty a ich stratégie určujúce priority a ciele dopravnej politiky.

Je plynulým pokračovaním OP Doprava. Realizácia projektov OPII prispeje k zlepšeniu dostupnosti krajiny, jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojeniu, k znižovaniu regionálnych nerovností a k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. Oblasti podpory v OPII sú prakticky rovnaké ako v OPD. Novinkou je podpora projektov v oblasti vodnej dopravy a začlenenie informatizácie spoločnosti pod OPII (v predchádzajúcom programovom období išlo o samostatný operačný program).

OPII má vyčlenený rozpočet 4 646 130 079 eur (vrátane národného spolufinancovania).  

Čo sa postaví vďaka operačnému projektu Integrovaná infraštruktúra?

• modernizácia železničnej trate v úseku Púchov – Považská Teplá a Dolný Hričov – Žilina,
• výstavba chýbajúcich úsekov D1: Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, Prešov západ – Prešov juh, Budimír – Bidovce
• výstavba úsekov D3 Svrčinovec – Skalité, Žilina Strážov – Žilina Brodno
• výstavba vybraných úsekov rýchlostnej cesty R2,
• výstavba obchvatov miest, modernizácia ciest I. triedy,
• nákup 46 nových vlakových súprav (elektrické a dieselové),
• nákup nových vozidiel pre veľké aglomerácie na prevádzku MHD,
• budovanie integrovaných dopravných systémov vo verejnej osobnej doprave,
• príprava projektov na zlepšenie vodnej cesty Dunaj,
• pokračovanie budovania eGovernment cloudu,
• projekty modernizácie verejnej správy IKT prostriedkami a ďalšie.

OPII a jeho hlavné očakávané výstupy:

• 115 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest,
• 300 kilometrov nových a zmodernizovaných ciest I. triedy,
• 35 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí,
• 35 nových vlakových súprav,
• obnova električkových tratí v Bratislave a Košiciach,
• 78 nových vozidiel MHD a vybudovanie terminálov osobnej dopravy.

Nové programové obdobie od roku 2021  

Nové programové obdobie na roky 2021 až 2027 so sebou prináša veľké množstvo výziev s vplyvom na rozvoj dopravného sektora. Súčasný návrh rozpočtu a legislatívy prináša mnoho noviniek, napríklad zvýšená miera spolufinancovania štátom a pravdepodobné zníženie celkovej alokácie pre projekty dopravy. MDV SR vynakladá maximálne úsilie na maximalizáciu nenávratných zdrojov EÚ pre projekty dopravnej infraštruktúry a mobilných prostriedkov vrátane koordinácie členských štátov V4.

Uvedené obmedzenia vyvolávajú potrebu hľadania alternatívnych foriem financovania (blending, PPP), ak chceme zachovať kontinuitu finančnej podpory pre modernizáciu a rozvoj dopravného sektora. Vzhľadom na postavenie väčšiny prijímateľov ako subjektov verejnej správy bude nevyhnutná odborná diskusia s účasťou ministerstva financií, ktoré musí navrhované opatrenia posúdiť z hľadiska verejných financií.  

Eurofondy na dopravné projekty využívame nadpriemerne

Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) je jedným z najúspešnejších programov z hľadiska čerpania európskych fondov. Čerpanie peňazí z tohto operačného programu, ktorý riadi Ministerstvo dopravy a výstavby SR, tvorí takmer polovicu zo všetkých vyčerpaných eurofondov na Slovensku.

Desiatky dopravných projektov v realizácii

K prvému štvrťroku 2019 bola z OPII preplatená 1,26 miliardy eur (zdroj EÚ + povinné národné spolufinancovanie) na projekty v oblasti dopravy a informatizácie. Investície smerovali do diaľnic, ciest I. triedy, ale aj železničnej a verejnej osobnej dopravy.

„Rád konštatujem, že v našom operačnom programe ideme podľa stanovených plánov. Vďaka fondom EÚ sme v posledných dvoch rokoch zmodernizovali viac ako 80 kilometrov ciest I. triedy, ďalšie desiatky sú vo výstavbe alebo sa pripravujú. V štyroch slovenských mestách zlepšujeme verejnú osobnú dopravu cez viaceré užitočné projekty, ktoré si cestujúca verejnosť veľmi pochvaľuje, a dúfame, že aj vďaka nim sa zlepší životné prostredie a dopravaná situácia v mestách,” povedal minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek.

Pri čerpaní fondov EÚ sa sleduje splnenie záväzkov v rámci pravidla n+3. Ako jeden z troch operačných programov má OP Integrovaná infraštruktúra už v predstihu splnený záväzok čerpania stanovený Európskou komisiou do roku 2019. 

Kde sa eurofondy v doprave objavia

Výhody plynúce z realizácie eurofondových projektov v doprave môžu využívať obyvatelia vo všetkých krajoch Slovenska.

V Bratislavskom kraji smerujú európske zdroje najmä do rozvoja verejnej osobnej dopravy. V hlavnom meste jazdí ďalších 15 nových moderných električiek a pripravujú sa projekty výstavby a modernizácie električkových tratí.

V Nitrianskom a Trnavskom kraji sa investuje predovšetkým do modernizácie ciest I. triedy.

„Okrem toho sme získali dodatočné zdroje z eurofondov, ktoré investujeme do regionálnych ciest. Okrem opravy ďalšej betonárne, konkrétne pri Mníchovej Lehote, pripravujeme najmä obchvaty miest, ako je napríklad Brezno, Holíč, Prievidza, Sabinov, Plavnica, Strážske,“ dodal minister Árpád Érsek.

V ďalších regiónoch Slovenska – v strede a na východe – sa pokračuje vo výstavbe kľúčových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a tiež v modernizácii železničnej infraštruktúry. Obyvatelia Slovenska, no najmä Banskobystrického a Žilinského kraja, sa budú môcť tešiť z nových moderných regionálnych vlakov, ktoré začnú pribúdať od roku 2019.  V rámci projektov na podporu verejnej osobnej dopravy boli zakúpené trolejbusy v Prešove a Žiline. V príprave sú desiatky ďalších projektov, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie úrovne verejnej dopravy v našich najväčších aglomeráciách.

Mosty na cestách I. triedy

Len z eurofondov sa počas posledných dvoch programových období zmodernizovalo alebo zmodernizuje takmer 90 mostov. Mosty, na ktorých rekonštrukcia práve prebieha, boli diagnostikované ako objekty v zlom až havarijnom technickom stave. Preto boli zaradené do eurofondových projektov modernizácie. Ako prvé sa začali opravovať mosty na východe Slovenska. Z eurofondových projektov v rámci OPII je na opravu 62 mostov vyčlenených okolo 41 milónov eur (príspevok z eurofondov + štátny rozpočet), ďalšie projekty opravy a modernizácie mostov realizuje SSC zo štátneho rozpočtu. Najviac z týchto projektov je na území Žilinského, Trenčianskeho, Košického a Prešovského kraja.

 Plánované cieľové výstupy projektov OPII: 

• 140 km diaľnic a rýchlostných ciest
• 300 km ciest I. triedy
• 30 km železničných tratí
• 18 km električkových tratí
• 116 vlakov a vozidiel MHD

www.opii.gov.sk