V posledných mesiacoch je jednou z hlavných tém svetová pandémia spojená s rozšírením ochorenia COVID-19 do celého sveta. Od marca do mája 2020 prijala väčšina krajín opatrenia na zamedzenie ďalšieho rozširovania vírusu.

Súčasný pokles ekonomickej výkonnosti je však odlišný od „bežných“ ekonomických kríz. Samotná prítomnosť ochorenia COVID-2019 prirodzene znížila konečnú spotrebu obyvateľstva a zmenila spotrebné návyky osôb. To významne znížilo dopyt po tovaroch a službách. V dôsledku ekonomických obmedzení však došlo aj k obmedzeniu ponuky na trhoch a mnohé spoločnosti prestali vyrábať. Napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení a poklesu počtu nových prípadov ochorenia COVID-19 v SR a vo svete sa ekonomika nedokáže „reštartovať“ zo dňa na deň. Jednotlivé odvetvia sú úzko prepojené sieťou subdodávateľských medzinárodných vzťahov a ekonomické problémy sa šíria po tejto sieti podobne ako vírus. Zo spoločnosti na spoločnosť. Z odvetvia na odvetvie. Z krajiny na krajinu.

Napriek tomu, že ponuková stránka trhu už nie je obmedzená, návrat k predpandemickej ekonomickej výkonnosti je už v roku 2020 prakticky nemožný. Na to by sa musela zregenerovať väčšina článkov v medzinárodnej subdodávateľskej sieti. Táto regenerácia pritom musí byť naštartovaná zhora, teda rastom finálneho dopytu, predovšetkým spotreby obyvateľstva. Firmy totiž nezačnú vyrábať, pokiaľ nebudú mať pre koho vyrábať, a rovnako nebudú vyrábať ani ich subdodávatelia.

Spotrebu obyvateľstva počas najťažších mesiacov parciálne dotoval štát tým, že zachránil množstvo pracovných miest a osobám na týchto pracovných miestach tak zostal príjem, ktorý môžu použiť na spotrebu. Môžu, ale nemusia. A tu prichádzame k vrcholu pyramídy, prečo sa ekonomika nereštartuje tak rýchlo, ako sa prijímajú a rušia opatrenia. Osoby totiž v čase neistoty majú nižší sklon k spotrebe a vyšší sklon k úsporám. Chcú sa pripraviť na to, čo príde. Zamestnanci sú v neistote, dokedy si udržia svoje pracovné miesta. Obyvateľstvo je v neistote, či nepríde ďalšia vlna pandémie. Firmy sú v neistote, či nepríde ďalšia vlna opatrení a či sa naštartuje spotreba. Neistota bude ovplyvňovať spotrebu a investície aj najbližšie mesiace.

Je zrejmé, že táto kritická situácia bude mať výrazný dosah na ekonomiku a tým aj na trh práce, ktorý je odvodený od trhu výrobkov a služieb. Očakávame, že počet pracujúcich v Slovenskej republike klesne približne o 140-tisíc v roku 2020. Regenerácia z takéhoto šoku však bude rýchla a už v roku 2022 by sme mohli dosahovať úrovne zamestnanosti z roka 2019. To, že sa relatívne rýchlo dokážeme vrátiť na úroveň zamestnanosti a ekonomiky z roku 2019, ešte neznamená, že sme v dôsledku COVID-19 nič nestratili. V roku 2019 doznievala najväčšia ekonomická expanzia na trhu práce v podmienkach SR a v roku 2020 sa očakávalo len mierne spomalenie tejto expanzie vrátane mierneho rastu zamestnanosti. Keby globálna pandémia nenastala, v roku 2020 by sa počet pracujúcich v SR pohyboval na úrovni takmer 2,47 milióna osôb. Aj pri tom najpozitívnejšom scenári vývoja dosiahneme túto úroveň počtu pracujúcich najskôr v roku 2023. Môžeme tak povedať, že v dôsledku ochorenia COVID-2019 sme stratili minimálne tri roky ekonomického vývoja na trhu práce.

Samozrejme, reálny pokles počtu pracovných miest vo veľkej miere závisí od opatrení vlády, ako dlho a do akej miery dokáže kompenzovať výpadok príjmov a objednávok firiem. Až tretina poklesu zamestnanosti a produkcie v roku 2020 bude však v dôsledku zníženia dopytu zo zahraničia a túto časť ovplyvniť nevieme.

Pomyselným vankúšom pred tvrdým dopadom v roku 2020 bude náhrada pracovných síl, teda pracujúce osoby odchádzajúce do dôchodku a uvoľňujúce sa pracovné miesta. V roku 2020 by ich podľa tendencií odchodu z trhu práce v minulosti malo byť okolo 40-tisíc. Zlá ekonomická situácia v roku 2020 však bude s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňovať aj rozhodnutie o odchode osôb z trhu práce do starobného dôchodku a zamestnávatelia budú taktiež pri konsolidácii výdavkov uvažovať v prvej línií prepúšťania práve o osobách, ktoré už dosiahli dôchodkový vek v minulosti. Reálne sa tak počet osôb opúšťajúcich trh práce môže v roku 2020 potenciálne vyšplhať až na úroveň 100-tisíc osôb, čo by bola historicky najvyššia úroveň v podmienkach SR. Napriek výraznému očakávanému poklesu zamestnanosti v roku 2020 tak počet nezamestnaných osôb vzrastie miernejšie.

V najväčšej miere bude ovplyvnené odvetvie ubytovacích a stravovacích služieb s očakávaným poklesom zamestnanosti v roku 2020 o 34-tisíc osôb. Trpieť bude takisto odvetvie doprava a skladovanie a v dôsledku obmedzení v subdodávateľskej sieti by o prácu mohlo prísť v roku 2020 až 29-tisíc zamestnancov, z ktorých veľkú časť budú tvoriť vodiči nákladných automobilov a kamiónov. Jediným odvetvím s očakávaným rastom zamestnanosti bez ohľadu na dĺžku trvania pandémie v roku 2020 je zdravotníctvo.

V prípade, že zamestnávatelia očakávajú len „dočasné“ zhoršenie podmienok, prepúšťajú predovšetkým nízkokvalifikované pracovné sily, ktoré môžu neskôr jednoducho získať. Ak sa však ekonomika nenaštartuje v dostatočnej miere v priebehu roka 2020, zamestnávateľom bude klesať optimizmus a pristúpia k racionalizácii štruktúry pracovníkov aj na vysokokvalifikovaných pracovných miestach.

Brzdiacim faktorom regenerácie ekonomiky môže byť aj minimálna mzda, ak ostane nadviazaná na priemernú mzdu v hospodárstve. Keďže bude prepustených viac nízkokvalifikovaných pracovníkov s nízkymi mzdami ako špecialistov s vysokými mzdami, bude priemerná mzda v hospodárstve, paradoxne, rásť aj v roku 2020. To podľa súčasného nastavenia určovania minimálnej mzdy bude znamenať jej ďalší nárast, zvýšenie nákladov zamestnávateľov v čase nízkych ziskov a zníženie konkurencieschopnosti Slovenska v medzinárodnom meradle. Nadviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu preto nemá ekonomický základ a v čase krízy môže takéto nastavenie krízu prehlbovať. Vývoj minimálnej mzdy by mal preto korelovať s výkonom ekonomiky, predovšetkým s výnosmi a so ziskom spoločností.

Vládne opatrenia sú v súčasnosti vo veľkej miere zamerané na ochranu podnikov, ekonomiky a zdravia občanov. Existujú tu však aj ďalšie pridružené problémy, ktoré nemôžeme pohodiť dočasne nabok, pretože následné riešenie, „keď sa skončí kríza“, bude problematické. Napríklad v roku 2020 príde na trh práce približne 44-tisíc absolventov (okrem pokračujúcich v štúdiu), ktorí nebudú mať dostatok pracovných príležitostí a vo veľkej miere môžu skončiť ako nezamestnaní. Následne v roku 2021, v čase regenerácie ekonomiky, budú podniky preferovať absolventov z roku 2021 pred absolventmi predchádzajúceho roku, ktorí veľkú časť „svojej praxe“ strávili v nezamestnanosti. Ak trochu zveličíme, kohorta absolventov roku 2020 sa môže stať „stratenou generáciou“.

PaedDr. Lucia Lednárová Dítětová

TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.

www.trexima.sk