Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) je najväčším operačným programom v rámci eurofondov v programovom období 2014 – 2020. Takmer osem miliárd eur môžeme do konca roka 2023 využiť na investovanie do modernizácie dopravnej infraštruktúry, rozvoj informačnej spoločnosti, podporu výskumu a inovácií. O tom, čo to v praxi znamená a ktoré konkrétne projekty v oblasti dopravy majú k tomuto cieľu prispieť, sme hovorili s Ing. Ernou Dohnálikovou, generálnou riaditeľkou sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR.

- foto Ing. Erna Dohnáloková

Od minulého roka vediete na ministerstve dopravy sekciu riadenia projektov, ktorá riadi najväčší slovenský operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Aké sú vaše ciele do konca aktuálneho programového obdobia v roku 2023?

Náš operačný program schválila Európska komisia ako jeden z prvých operačných programov už v roku 2014. Dá sa povedať, že som nastúpila do rozbehnutého vlaku. Operačný program ako taký je strategický dokument, prostredníctvom ktorého dosiahneme ciele, ktoré sme si stanovili v národnej dopravnej stratégii, do roku 2023. Ak to mám povedať jednoducho, naším dlhodobým cieľom v oblasti čerpania fondov Európskej únie je, aby sme sa vďaka zmysluplným investíciám do modernizácie dopravy približovali na úroveň rozvinutých krajín Európskej únie. V rámci aktuálneho finančného rámca je naším cieľom vyčerpať všetky financie, ktoré máme k dispozícii, do posledného eura. Je to náročná úloha, ktorá si vyžaduje silné manažérske riadenie. Z úrovne riadiaceho orgánu totiž zodpovedáme za čerpanie prostriedkov nielen na dopravu, ale aj za oblasť informatizácie, výskumu a inovácií.

Prečo je súčasťou OPII aj oblasť informatizácie, výskumu a inovácií?

Eurofondy na informatizáciu sú súčasťou OPII od začiatku implementácie. Takto bola podpísaná partnerská dohoda s Európskou komisiou. Sprostredkovateľským orgánom, a teda subjektom, ktorý na základe delegačnej zmluvy zodpovedá za implementáciu IT projektov, je ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Oblasť výskumu a inovácií prešla pod OPII v decembri 2019. Vďaka zlúčeniu nevýkonného OP Výskum a inovácie s OPII v gescii ministerstva dopravy a výstavby sa podarilo zachrániť 100 miliónov eur pre slovenskú vedu, výskum a inovácie. Sprostredkovateľskými orgánmi sú v tomto prípade ministerstvo hospodárstva a ministerstvo školstva.

Aký je teda aktuálny stav čerpania OPII? 

Čerpanie peňazí z nášho operačného programu tvorí takmer 39 percent zo všetkých vyčerpaných eurofondov na Slovensku. Na projekty v oblasti dopravy sa už investovalo a uhradilo 1,8 miliardy eur (zdroj EÚ + povinné národné spolufinancovanie), čo predstavuje až 47 % pridelenej alokácie. Procesy sú nastavené na plynulé zazmluvňovanie a čerpanie financií na jednotlivé projekty tak, aby sme eliminovali nárazové dočerpávanie alokácie na konci programového obdobia. Niektoré sektory už teraz majú vyšší potenciál čerpania ako disponibilná alokácia.

Keďže projekty v oblasti dopravy sa pripravujú dlhodobo, dopravné eurofondy sú už viac-menej pridelené na konkrétne projekty. Dajú sa ešte vo výbere projektov predpokladať nejaké zmeny?  

Je pravda, že najmä veľké, prioritné projekty bolo nevyhnutné už vopred prediskutovať s našimi partnermi v Bruseli. Treba brať do úvahy aj fakt, že príprava veľkých infraštruktúrnych projektov trvá pomerne dlho. Od prvotného plánu až po realizáciu to môže byť sedem až osem rokov. Základný výber veľkých projektov je už stanovený, ale, samozrejme, do úvahy musíme brať aj neočakávané udalosti. Potreba vytvorenia silného, ale flexibilného zásobníka projektov aj nad rámec pridelenej alokácie je pre nás nevyhnutnosťou, ak chceme vyčerpať všetky zdroje. Na tom v posledných mesiacoch s našimi prijímateľmi intenzívne pracujeme. 

Ktoré konkrétne oblasti dopravy sú z OPII podporované?

V rámci OPII sú podporované projekty na modernizáciu železničnej infraštruktúry vrátane nákupu nových vlakových jednotiek. Ďalšou kľúčovou oblasťou je modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry. Je to predovšetkým výstavba diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. Nemenej dôležitá je oblasť, v ktorej sa realizujú projekty na rozvoj verejnej osobnej dopravy. 

Väčšina Slovákov si pod investíciami do dopravy predstaví výstavbu diaľnic. Sú diaľnice naozaj hlavným bodom operačného programu?

Diaľnice sú naozaj najviditeľnejšou oblasťou operačného program. Z diaľničných úsekov sú už viaceré projekty OPII odovzdané do užívania. Na diaľnici D3 sú to úseky Žilina, Strážov – Žilina, Brodno; Čadca, Bukov – Svrčinovec, Svrčinovec – Skalité a na diaľnici D1 úseky: Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Budimír – Bidovce. V realizácii je obchvat Prešova, úsek D1 s tunelom Višňové, diaľničný privádzač z D3 do Kysuckého Nového Mesta. Prefinancuje sa aj projektová príprava diaľničného úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto a úseky rýchlostnej cesty R2 smerujúce do regiónu horná Nitra a pri Košiciach. Do konca programového obdobia by mala vzniknúť štúdia realizovateľnosti na pokračovanie diaľnice D1 na Zemplíne od Košíc smerom na východ k hranici s Ukrajinou.

Na Slovensku sú však regióny, ktoré nebudú diaľnice nikdy križovať. Prispieva Európska únia na rozvoj dopravnej infraštruktúry aj na takýchto miestach?

Len z eurofondov sa počas súčasného programového obdobia zmodernizuje viac ako 60 mostov na cestách I. triedy. Mosty, na ktorých rekonštrukcia práve prebieha, boli diagnostikované ako objekty v zlom až havarijnom technickom stave. Preto boli zaradené do eurofondových projektov modernizácie. Ako prvé sa začali opravovať mosty na východe Slovenska. Z eurofondových projektov v rámci OPII je na opravu mostov vyčlenených okolo 56 mil. eur. Najviac z týchto mostov je na území Žilinského, Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja. Ministerstvo dopravy a výstavby investuje eurofonody aj na výstavbu obchvatov miest, ako je napríklad Brezno či Plavnica, pripravujú sa obchvaty miest Prievidza, Sabinov, Holíč, Strážske. Okrem tohto regiónu smeruje podpora najmä do Prešovského a Banskobystrického kraja, ktoré sú súčasťou iniciatívy Európskej komisie s názvom Catching-up regions.

Trendom vo vyspelých krajinách EÚ je však prechod od áut k verejnej osobnej doprave. Čo sú podľa vás faktory, ktoré prispejú k tomu, že Slováci si nechajú auto na dlhšie trasy a denné cestovanie do centier miest absolvujú vlakom? Alebo dokonca na bicykli? 

Je to jednoznačne otázka komfortu a rýchleho spojenia, ktoré musíme cestujúcim ponúknuť. Aj v tejto oblasti prinášame riešenia. V zásade rýchle riešenia súvisia so skvalitnením vozového parku železníc, s nákupom nových vlakových súprav, tak aby ľudia nemali problém sadnúť si do vlaku a odviezť sa tam, kam potrebujú. Aby to boli vlaky modernej generácie, aby to pre nich predstavovalo ekvivalent cestovania autom. A, samozrejme, z dlhodobého hľadiska je dôležitá postupná modernizácia železničnej infraštruktúry.

Obyvatelia Slovenska môžu vďaka eurofondom cestovať modernými regionálnymi vlakmi, ktoré pribúdajú postupne. V pláne do konca roka 2023 je obstaranie 83 ucelených regionálnych vlakov, 52 vozňov a 5 nových ozubnicových elektrických jednotiek pre Tatranskú elektrickú železnicu. Osem projektov modernizácie vozového parku železníc nasmeruje nové vlaky od Kútov až po Čiernu nad Tisou, či už ide o elektrické, alebo dieselové vlaky určené na neelektrifikované trate. Čo sa týka modernizácie infraštruktúry, naším najväčším projektom je modernizácia 16-kilometrového úseku železničnej trate Púchov – Považská Bystrica. Po jej dokončení v decembri tohto roku budeme mať kompletne zmodernizovanú trať medzi Bratislavou a Žilinou na rýchlosť až do 160 km za hodinu. Ďalšie modernizácie tratí sú na štátnej hranici ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou, začali sme s významným projektom obnovy železničného uzla v Žiline, ktorý sa však bude fázovať cez dve programové obdobia. Medzi menšie, ale veľmi dôležité projekty patrí napríklad elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.

Tretím predpokladom na presun ľudí z áut do vlakov je postupné vybudovanie záchytných parkovísk typu park & ride, tak aby na každej stanici bolo možné odparkovať auto a prejsť zvyšok cesty do svojho cieľa vlakom, tak ako to je v krajinách západnej Európy. Vďaka OPII už vznikli dve takéto parkoviská, v Pezinku a Ivanke pri Dunaji. V súčasnosti pripravujeme projekty na záchytné parkovisko v Nových Košariskách a výhľadovo aj v Zohore. V Bratislave vznikne aj viacero prestupných terminálov, vďaka ktorým cestujúci „suchou nohou“ prestúpi z jedného druhu dopravy na iný. 

A čo modernizácia mestskej hromadnej dopravy vo veľkých mestách? Pricestujem vlakom do Bratislavy a ako sa mi pocestuje do práce či do školy?

V hlavnom meste sme s investíciami do mestskej hromadnej dopravy začali už v predchádzajúcom programovom období eurofondov.

Postupne pribúdajú obľúbené moderné trolejbusy a električky. Za posledné obdobie spomeniem zaobstaranie ďalších 15 nových moderných električiek, podpísali sa zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku na dodanie ďalších 30 jednosmerných električiek v Bratislave. Od minulého roku je v prevádzke zmodernizovaná električková trať, tzv. karloveská radiála, a pripravuje sa výstavba pokračovania električkovej trate cez najväčšie slovenské sídlisko Petržalka. Bratislava pripravuje aj projekty zamerané na trolejbusovú dopravu či už nákup nových vozidiel, ale aj rekonštrukcie a výstavbu tratí. 

V rámci projektov na podporu verejnej osobnej dopravy boli zakúpené trolejbusy v Prešove a Žiline. V Košiciach sa zmodernizovalo takmer 8 km električkových tratí a pribudlo 13 nových električiek a ďalšie sú v pláne.

www.opii.gov.sk