Súčasná pandemická situácia významným spôsobom zasahuje do všetkých odvetví hospodárstva, stavebníctvo nevynímajúc. Preto je legitímna otázka, ako vývoj v tejto oblasti vidí ministerstvo dopravy a aké opatrenia sa pripravujú na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov pre stavebný sektor. 

Naštartovanie veľkých verejných projektov je jednoznačne efektívny nástroj na mitigáciu následkov ekonomickej krízy. V súvislosti so zmiernením dôsledkov v sektore stavebníctva Ministerstvo dopravy a výstavby SR (ďalej len ministerstvo) pripravilo na nadchádzajúce obdobie viacero opatrení a investícií. Investície v oblasti dopravnej infraštruktúry a obnovy budov s cieľom zlepšovania ich energetickej hospodárnosti budú podporené stovkami miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti SR, Fondu pre spravodlivú transformáciu, Partnerskej Dohody 2021 – 2027, ako aj zo štátneho rozpočtu. Alokácia týchto finančných prostriedkov bude nepochybne významným impulzom pre sektor stavebníctva s pozitívnym dosahom na regionálnu zamestnanosť, rozvoj lokálnych malých a stredných podnikov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

Vláda intervenuje na stavebnom trhu aj v oblasti bytovej politiky. V dlhodobom horizonte je cieľom vytvoriť podmienky na cenovo dostupné bývanie predovšetkým prostredníctvom podpory obstarania nájomných bytov pri rešpektovaní princípov udržateľného rozvoja, ako aj energetickej a ekonomickej efektívnosti. Ministerstvo  poskytuje samosprávam dotácie až do výšky 40 % obstarávacích nákladov a prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania sú poskytované výhodné úvery s garantovaným úrokom počas celej splatnosti úveru aj podnikateľským subjektom.

Zadávanie nových verejných zákaziek je však len jedným z nástrojov podpory ekonomiky. V súčasnom období slovenské stavebníctvo čelí viacerým problémom. Okrem ohrozenia postupu výstavby z dôvodu výpadku pracovnej sily a narušenia plynulosti výroby a dodávok stavebných materiálov vplyvom pandémie sa na stavebnom trhu negatívne prejavujú aj ekonomické dôsledky vyvolané zvyšovaním vstupných cien materiálov a služieb spojených s výstavbou. V prípade verejných zákaziek do hry vstupuje otázka aplikácie postupov verejného obstarávania, a to pri samotnom uzatváraní zmlúv aj v prípade potreby následne reflektovať prípadné zvýšenie vysúťaženej zmluvnej ceny počas realizácie. Nezanedbateľnou otázkou je obozretné nastavenie spôsobu preukazovania opodstatnenosti a skutočnej výšky dodatočného zvýšenia jednotkových cien stavebných materiálov a prác, ktoré je potrebné posudzovať prísne individuálne so zreteľom na obsah zmluvných záväzkov, zachovanie efektívnosti a hospodárnosti vynakladania verejných zdrojov a prísne legislatívne mantinely stanovené pre verejných zadávateľov stavieb právnym poriadkom. Obavy vyplývajúce z budúceho vývoja trhu prispievajú k neistote aj na strane investorov v celom segmente stavebníctva.

Ceny stavebných materiálov reflektujú rast cien niektorých komodít na svetových trhoch a v podmienkach Slovenska sú ovplyvňované aj dopytom a vyššou atraktivitou cenových ponúk odberateľov v niektorých štátoch EÚ, čo znižuje dostupnosť materiálov na našom trhu. A hoci v agregovaných položkách Štatistický úrad SR za posledný rok nevykazuje neprimeraný alebo skokový nárast cien, pri vybraných komoditách sa pohybuje nárast cien aj v desiatkach percent. Tento vývoj vzbudzuje veľké obavy znásobené hrozbou avizovaného nárastu cien energií.

Štatistický úrad v pravidelne zverejňovaných vybraných údajoch za 3. štvrťrok uvádza, že index cien stavebných prác v treťom štvrťroku sa oproti rovnakému obdobiu roka 2020 zvýšil o 7,1 %. Ceny na opravách a údržbe stavebnej povahy vzrástli o 7 % a na novej výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii o 7,3 %. Stavebné práce pri výstavbe budov sú vyššie o 8,3 % a výstavba inžinierskych stavieb zdražela o 6,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 vzrástli aj nákupné ceny stavebných materiálov v treťom štvrťroku o 7,2 %.

Vzhľadom na existujúcu prax v uzatváraní zmluvných vzťahov, ktoré často neriešia, prípadne priamo vylučujú zvyšovanie zmluvných cien vplyvom rastu cien vstupov, návod na riešenie problémov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci nie je jednoduchý. Ministerstvo dopravy iniciovalo rokovania s ministerstvom financií, Úradom pre verejné obstarávanie a úradom vlády s cieľom zjednotenia pohľadu na možný postup štátnych zadávateľov zákaziek v rámci realizovaných zmlúv v súvislosti s avizovaným rastom cien. V súčasnosti prebieha analyzovanie skutkových a právnych okolností kľúčových faktorov jednotlivých investícií a starostlivo sledujeme pohyby cenových hladín. V každom prípade nie je možné počítať s akýmkoľvek plošným zvyšovaním cien na realizovaných stavbách a kľúčovým bude znenie platných zmlúv a prísne individualizované preukazovanie výšky prípadných nárokov za dodržania právnych predpisov osobitne v oblasti verejného obstarávania.     

Problematike zvyšovania ceny, ktorá je výsledkom verejného obstarávania v dôsledku rastúcich cien stavebných materiálov a prác sa Úrad pre verejné obstarávanie venoval vo svojich metodických usmerneniach. Univerzálne riešenie však v prípade rozostavaných investícií neexistuje. Zvýšenie ceny je v podstate zmena zmluvy, ktorá je uzatvorená ako výsledok konkurenčného boja uchádzačov v procese verejného obstarávania. Dodatočné zavedenie možnosti indexovania dodatkom k zmluve hrozí narušením princípov verejného obstarávania a rozporom s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

V oblasti bytovej politiky reagujeme ako jedni z prvých na trend rastu cien stavebných materiálov a prác. Keďže právny predpis na účely dotácie a úveru stanovuje maximálnu výšku obstarávacích nákladov, zmluva o obstaraní nájomného bytu nemôže bez straty možnosti financovania uvedenými nástrojmi túto výšku prekročiť, a to ani keby si žiadateľ rozdiel dofinancoval z iných zdrojov. Zároveň nie je možné pripustiť obstarávanie nájomných bytov za ceny, pri ktorých by výška následného nájomného neumožnila zraniteľným sociálnym skupinám jeho platenie alebo by viedla k dlhodobo neudržateľnému vytváraniu straty na strane samospráv. Bolo preto nevyhnutné pripraviť sériu legislatívnych zmien účinných od 1. januára 2022, ktorými sa umožní od budúceho roku zvýšiť limit obstarávacích nákladov v nadväznosti na vývoj cien stavebných prác a stavebných materiálov a výrobkov použitých v procese výstavby. Výška maximálnych obstarávacích nákladov nájomného bytu sa zvýšila asi o 8 %. Zároveň reagujeme na zvyšovanie požiadaviek na stavby v oblasti bezbariérovosti, vodozádržných opatrení, ako aj podpory elektromobility. Pri stanovení nových limitov obstarávacích nákladov sa vychádza z indexov cien stavebných prác a nákupných cien materiálov a výrobkov, ktoré zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. V treťom štvrťroku 2021 vzrástli ceny stavebných prác na výstavbe bytových budov o 9,4 % oproti rovnakému obdobiu roku 2020 a nákupné ceny stavebných materiálov a výrobkov sa zvýšili o 7,2 %. Konkrétnu výšku zmluvných cien jednotlivých projektov v rámci stanoveného maximálneho limitu stanoví ponuka a dopyt v súťažnom procese verejného obstarávania jednotlivých nových zákaziek.

V prípade už zazmluvnených stavieb nájomných bytov, ak pôvodná zmluvná cena bola nižšia ako limit maximálnych obstarávacích nákladov platný v čase priznania dotácie alebo úveru a dôjde k zvýšeniu zmluvnej ceny, bude možné dofinancovanie rozdielu z vlastných zdrojov samosprávy alebo zvýšením úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Posúdenie oprávnenosti zvýšenia cien jednotlivých položiek z dôvodu rastu cien vstupov a analyzovanie miery rozpracovanosti stavby a možnosť dohodnúť sa na zvýšení zmluvných cien z hľadiska postupov verejného obstarávania je však jednoznačne zodpovednosťou zmluvných partnerov.   

V nadchádzajúcom období do roku 2030 máme jedinečnú príležitosť rozhýbať ekonomiku výstavbou verejných investičných projektov v nebývalom rozsahu a významne tak pomôcť stavebnému sektoru. Predpokladom však je pripravenosť kapacít vo všetkých stavebných profesiách od projektantov, výrobcov stavebných materiálov a výrobkov až po firmy realizujúce stavebné činnosti, ako aj ďalších subjektov pôsobiacich v sektore.

Spoločným úsilím sa nám podarí nielen dať významný impulz ekonomike, ale aj podporiť zamestnanosť a postaviť základy zelenšieho a digitálneho Slovenska budúcnosti.

JUDr. Katarína Bruncková, PhD.,

štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR