Čo by malo byť bezpečne PREPOJENÉ (SIEŤ SLUŽIEB)
Relatívne veľa sa u nás diskutuje v súvislosti s automobilmi o cenách a poplatkoch, o zabezpečení automobilu proti ukradnutiu/vykradnutiu, o bezpečnosti v premávke (tých, čo sú vnútri, i tých čo sú vonku – povedzme chodec v meste). Ešte málo je predmetom diskusií mnoho pripravovaných úprav vo vybavení automobilu z hľadiska intenzívnejšieho využitia služieb virtuálne dostupných.
Vybral som si osem významnejších skupín, ktoré sú už čiastočne v nejakej forme v počítačoch automobilov, ale systémovo budú sieťové možnosti využívať hlavne po roku 2020. Bráni tomu často rozdielna infraštruktúra v jednotlivých štátoch (i na kontinentoch), ešte stále extenzívne pribúdanie ďalších riešení a pomalé prijímanie noriem rovnakých pre všetkých, nie celkom možné unifikovanie riešení pre každý typ automobilu (len osobných máme viacej ako 45 typov), zaostávanie regiónov mimo väčších miest v budovaní komunikačných možností, pomalé dopĺňanie informácií na nosiče, ktoré sú „bombardované“ čoraz viac otázkami, atď.
Pomenovanie – členenie (PREČO SÚ POTREBNÉ INFORMÁCIE)
Vodič si sadne do automobilu a ani netuší, AKÚ LAVÍNU SPÚŠŤA. Ak vymenujeme iba niekoľko základných okruhov (pozri tabuľku 1), na ktorých usilovne pracujú technici – nielen elektrotechnici, budeme poznávať, že základné informácie pre riadiace jednotky (to nie sú iba počítače v aute), aby boli účinné:
- sa periodicky získavajú,
- môžu sa náhodne hľadať,
- budú vplývať na optimalizáciu chodu motora i vozidla,
- uľahčujú vodičovi „prácu počas jazdy“,
- umožňujú orientáciu i zábavu (vodičovi i posádke).
Dnes ponúkané aplikácie majú presnejšie spĺňať čoraz prísnejšie základné kritériá:
A) bezpečnosť, B) ekonomickosť, C) efektivitu a D) komfort.
m - Bezpečnosť („mechanická“)
Ani nie tak dávno sme boli svedkami rozsiahlych opatrení v základnej konštrukcii automobilov na naplnenie bezpečného automobilu pre cestujúcich. Po roku 1980 veľké počty nehôd so smrteľnými následkami na mieste vodiča a spolujazdca priniesli optimalizáciu konštrukcie „deformačnej zóny“ – aby hmota pred vodičom bola schopná akumulovať energiu nárazu a tak zmenšiť vysoké hodnoty spomalenia, ktoré bolo pre človeka nebezpečné. Neskôr bol interiér doplnený povinnými bezpečnostnými pásmi a potom vzduchovými vankúšmi (airbagmi), čo pomohlo v spojení s pribúdajúcou kvalitnou infraštruktúrou – hlavne rýchlocesty a diaľnice, podstatne znížiť možnosti kolízie a ich dôsledkov.
Tab. 1.: Skupiny informácií pre vodiča a riadiace jednotky
Bezpečnosť | Doprava/Cestovanie | Kniha jázd | Komfort |
|
|
|
|
Komunikácia | Navigácia | Údržba/Oprava | Zábava |
|
|
|
|
Dnes „pre mechanickú bezpečnosť“ sa už automobily dopĺňajú o prepojenie najviac ohrozených priestorov s ďalšími, aby sa podieľali tiež na deformačnej zóne – napr. predná deformačná zóna je spojená cez vložené diely do dverí aj s časťou pozdĺž celého interiéru vozidla.
e - Bezpečnosť („elektronická“)
Výroba hromadne vyrábaných vozidiel stúpla za 100 rokov (1920 – výroba 1 mil., 2016 ročná výroba temer 95 mil.) temer 100-násobne. Postupné plnenie nárokov rozširuje výbavu, najmä po roku 1980 – v tvorbe a vo výrobe vplyv počítačov, po roku 1995 elektronikou priamo v automobile. Automobil vyrobený po roku 2005 je už najmenej mechatronické dielo – pribudol veľký podiel hardvéru a softvéru (počítače a riadiace jednotky, senzory a aktuátory a i.). Práve táto časť elektronického riadenia podporných a informačných zariadení, ktoré sú závislé od informácií z prostredia, kde sa automobil pohybuje, „si vynútila“ otvorenie prístupu do a z vozidla. Elektromagnetické otvorenie auta prináša primerane vyššie nechcené ohrozenie – dnes veľmi usilovne riešenej elektronickej bezpečnosti. V priemernom automobile je 70 možností, cez ktoré môže preniknúť dezinformácia! Napr. komunikácia V2X – (vozidlo môže na pokyn aj bez pokynu vodiča komunikovať s mnohými externými zdrojmi), kľúč diaľkového ovládania a mnoho ďalších.
Sieť služieb (čo očakávame v produkte ako podporu) je prepojenie činností závislých od ľudí, v prospech možnej komunikácie vodiča v automobile.
Sieť vecí – možno nabudúce – je prepojenie vecí, ktoré umožní komunikáciu medzi „vecami“ na urýchlenie – optimalizovanie činností (stroj – inštitúcia „x“) – nastavenia, kontroly, objednávky a i. Na to sú potrebné napr. kamery, senzory, aktuátory...
Sieť ľudí (internet) – ktorej možnosti sa budú podstatne viac využívať v blízkej budúcnosti, aj pomocou automobilov budú podstatne viacej fungovať PREPOJENE. Kto to bude vedieť využívať ,BUDE VPREDU !!! A tu nastupujú nové faktory – napríklad riziká – tu napríklad komentované tri.
Ak neobnovím automobil primerane rýchlo (podľa môjho vkusu a infraštruktúry v mojom priestore:
Teda ak neurobím nič (budem jazdiť na tradičnom automobile) – potom riskujem, že sa pokrok preženie okolo mňa a pridanú hodnotu automobilov nevyužijem.
Ak urobím niečo, ale to „nefunguje“. Prekročil som svoje hranice poznatkov a počítačového vybavenia. Investoval som veľa peňazí do môjho vybavenia a to nestačilo! Neviem správne odhadnúť, čo môžem, neviem nejakú činnosť uskutočňovať, neviem „pracovať“.
Veľkým rizikom je aj nechcené (pre budúcnosť) prijatie dôsledkov. Budujem niečo. Začal som zbierať údaje. Mohli byť „heknuté“, niekto ich získal. Často napríklad čísla – kódy platobných kariet (ohrozené sú peniaze), ale aj údaje od odberateľa (ten predpokladá, že dodávateľ ich bude chrániť), ktoré sa stanú korisťou nepovolaného, ale odberateľ viní stále mňa – dodávateľa...
Doc. Ing. Ján Lešinský, CSc.
Strojnícka fakulta STU Bratislava