Personálny rozvoj odborníkov pôsobiacich v oblasti dopravného staviteľstva je cieľom ďalšieho (celoživotného) vzdelávania v neakreditovanom vzdelávacom programe cestné staviteľstvo a hospodárstvo (CSH). Profesijné vzdelávanie, ktoré je súčasťou celoživotného vzdelávania, sa organizuje pre odborníkov pôsobiacich najmä pri správe, rekonštrukcii, údržbe a opravách dopravných stavieb.

Celoživotné vzdelávanie je výchovné a vzdelávacie pôsobenie a učenie uskutočňované vo formálnom vzdelávaní, neformálnom vzdelávaní a nevýučbovom (informálnom) vzdelávaní zamerané na nadobudnutie a prehĺbenie vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby v súlade so základným právom na vzdelanie a so základným právom na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. V zahraničí sa neformálnym vzdelávaním umožňuje aj  nadobudnutie kvalifikácie [1]. Na nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolaní podľa osobitných predpisov, na prípravu na výkon odborných činností (podľa osobitných predpisov), na uznávanie dokladov o odbornej kvalifikácii a na formálne vzdelávanie sú určené samostatné predpisy.

Ďalšie (celoživotné) vzdelávanie sa môže vykonávať podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní (č. 568/2009 a súvisiacich predpisov) formou nadväzujúcou na školské vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré určujú konkrétne ciele, obsah, metódy a riadenie (neformálneho) vzdelávania. Vzdelávacie programy môžu byť členené na moduly (samostatné odborné kurzy). Môže sa konať ako záujmové alebo profesijné vzdelávanie [1], [4], [7].

Formálne vzdelávanie je výchovné a vzdelávacie pôsobenie a učenie uskutočňované na školách, po ktorých úspešnom absolvovaní fyzická osoba nadobudne doklad o získaní stupňa vzdelania (napr. maturitné vysvedčenie, diplom...).

Neformálne vzdelávanie je výchovné a vzdelávacie pôsobenie a učenie mimo formálneho vzdelávania, uskutočňované vo vzdelávacích inštitúciách zamerané na doplnenie, rozšírenie alebo prehĺbenie vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby s cieľom získania, zvýšenia alebo prehĺbenia čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie na výkon povolania, prípravy na získanie stupňa vzdelania alebo naplnenia záujmov a potrieb. Je zamerané na doplnenie, rozšírenie alebo prehĺbenie vedomostí, zručností a schopností

Odborná spôsobilosť je súhrn vedomostí, zručností a schopností požadovaných na výkon povolania. Je dôležitou súčasťou vzdelávacích programov. Profesijné vzdelávanie umožňuje získať odbornú spôsobilosť na výkon povolania podľa určených štandardov a má predpoklad pre svoj rozvoj vzhľadom na potreby praxe. Predpokladá sa väčší význam doškoľovania a celoživotného vzdelávania, ktoré sa pravdepodobne bude vo väčšej miere využívať pre konkrétne potreby praxe napriek existencii vysokoškolského a doktorandského štúdia.

Úplná kvalifikácia je stupeň vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní.

Celoživotné, dištančné vzdelávanie je pre budúce potreby praxe vhodnou metódou zvyšovania odbornej úrovne a kvalifikovanosti odborníkov. Úspešným absolvovaním sa získa osvedčenie.

Univerzitné vzdelávanie

V súčasnosti poskytujú školské vzdelávanie univerzity (vo formálnom vzdelávaní) v študijných programoch akreditovaných Akreditačnou komisiou podľa vysokoškolského zákona (č. 131/2002) a nadväzujúcich predpisov vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania (bakalárske – Bc., inžinierske – Ing. a doktorandské – PhD.) pre potreby inžinierskeho staviteľstva v dennej a externej forme na troch fakultách v súlade s vysokoškolským zákonom. Vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike sa v súčasnosti poskytuje na 40 univerzitách a vysokých školách (20 verejných, 3 štátnych, 12 súkromných a 5 zahraničných pôsobiacich v SR). Na troch univerzitách v SR sa uskutočňuje vzdelávanie v akreditovaných študijných programoch na stavebných fakultách univerzít vo všetkých troch stupňoch pre potreby dopravných stavieb, cestného staviteľstva a hospodárstva (tab. 1).

Tab. 1 Akreditované študijné programy na stavebných fakultách (zameranie na dopravné stavby) 

Úspešným absolvovaním školského vzdelávania sa získava stupeň vzdelania. Univerzity pripravujú akreditačné spisy v pravidelných intervaloch. Určujú čo najatraktívnejšie názvy študijných odborov (ktoré sú určené) a súvisiacich študijných programov (ktoré sa akreditujú), čo môže spôsobiť, že nie vždy vyjadrujú potreby praxe vzhľadom na fenomén vedeckej a výskumnej činnosti hodnoteného pracoviska. A budúci študenti si potom študijný program nezvolia. V tab. 2 sú uvedené názvy študijných programov na niektorých zahraničných univerzitách.

Tab. 2 Študijné programy na vybratých zahraničných univerzitách

Personálny rozvoj

Pre potreby rozvoja dopravného staviteľstva a cestného hospodárstva bol vytvorený – na základe požiadavky odbornej praxe – neakreditovaný vzdelávací program cestné staviteľstvo a hospodárstvo (CSH). Podľa projektu bola vytvorená modulová skladba zo 14 modulov. Vzdelávací program cestné staviteľstvo a hospodárstvo bol schválený koncom roka 2015 v Slovenskej cestnej spoločnosti a pôvodne mal 14 modulov, neskôr pribudlo – na základe požiadaviek praxe – ďalších 9 modulov. Každý modul obsahuje 9 h výučby a 1 h rozpravy so záverečným testom. Úprava modulov je možná a prípadné zmeny sú odrazom aktuálnej požiadavky praxe. Na základe odporúčaní odborníkov z praxe boli vytvorené moduly zamerané najmä na technológie stavby, opráv, údržbu a správu pozemných komunikácií. Úprava je možná aj pri vytvorení rozširujúcej obsahovej náplne modulov.

Realizácia projektu sa uskutočňuje postupne pod gesciou Slovenskej cestnej spoločnosti (SCS). Podľa projektu bola dohodnutá aktívna spolupráca so stavebnými fakultami v Slovenskej republike, ktoré umožnili vzdelávanie odborníkov pôsobiacich v cestnom staviteľstve a hospodárstve v učebniach vybavených multimediálnou technikou. Na prednáškach v rámci kurzov sa podieľali aj pedagógovia fakúlt. Od r. 2017 sa umožňuje aj študentom v dennej forme štúdia a odbore súvisiacom s dopravou a cestným staviteľstvom a hospodárstvom absolvovať vzdelávací program a získať osvedčenie, čo umožňuje absolventom kurzu lepšie začlenenie do pracovného procesu po ukončení štúdia v odbore, ktorý študovali.

Informácie o termínoch a náplni modulov sú zverejňované na webovom sídle Slovenskej cestnej spoločnosti www.cestnaspol.sk. Termín na prihlásenie do vybraného kurzu bol určený podľa harmonogramu a obsahovej náplne jednotlivých modulov, podľa ktorej boli prednášky a prezentácie pripravené. Podľa zásad projektu (metóda dištančného vzdelávania) boli v jednotlivých moduloch prezentácie autorov prednášok doručené účastníkom elektronicky vopred. Po prednáškach sa každý modul ukončil rozpravou a záverečným testom. V rokoch 2016 až 2018 absolvovalo jednotlivé kurzy zamerané na problematiku cestného hospodárstva vyše 190 účastníkov. Absolventi získavajú po úspešnom ukončení osvedčenie s výpisom absolvovaných predmetov. Osvedčenie môže slúžiť na uznanie odbornej spôsobilosti vo vysielajúcej organizácii.

Každý modul bol organizovaný na všetkých univerzitách. V niektorých prípadoch – vzhľadom na samofinancovanie projektu – bol kurz v module organizovaný podľa počtu záujemcov (nie všetky moduly sa uskutočnili na všetkých fakultách). Jeden modul cestmajster (CES) bol organizovaný aj v nasledujúcom roku ako opakovaná aktivita (na inej univerzite).

Pri realizácii projektu (v roku 2018 a neskôr) sa uvažovalo aj o zvýšení požiadaviek na problematiku cestného staviteľstva a hospodárstva v rámci personálneho rozvoja, ktoré by mali byť naplnené odbornými aktivitami v oblasti profesijného vzdelávania. Zvažovala sa aj forma odborných aktivít pre odborníkov pôsobiacich v cestnom staviteľstve a hospodárstve kolokviálneho typu (pozn.: kolokvium – vedecká diskusia, zvyčajne úzko špecializovaná, organizovaná na širokej, aj medzinárodnej základni) ako doplnenie vzdelávacích aktivít k realizovaným modulom alebo ako samostatné problémy správy a údržby cestného hospodárstva. Prednášky a odborná rozprava sa predpokladali za účasti 1 odborníka z akademického alebo vedeckého prostredia a 1 odborníka z odbornej praxe a samotných účastníkov odbornej aktivity. Cieľom by malo byť zvýšenie účinnosti takých opatrení, ktoré by optimalizovali výkony správcovských organizácií v cestnom staviteľstve a hospodárstve. Moduly neakreditovaného vzdelávacieho programu sú uvedené aj s obsahovou náplňou realizovaných modulov v tab. 3.

Tab. 3 Moduly programu cestné staviteľstvo a hospodárstvo (CSH)

Vysielajúca inštitúcia môže požadovať určité zručnosti, schopnosti a vedomosti pre zaradenie zamestnanca na pracovnú pozíciu. Môže to byť napr. smernica o vzdelávaní zamestnancov pôsobiacich v určitom povolaní, napr. na základe nariadenia vlády [6] o pravidelnom preškolení na pozíciu operátora tunela alebo preskúšanie vodičov špeciálnych a dopravných zariadení a pod. Rovnako môže byť požiadavka inštitúcie, aby zamestnanec absolvoval špeciálnu odbornú prípravu súvisiacu s jeho povolaním. Profesijné vzdelávanie umožňuje veľmi rýchlo uskutočniť plánovanú aktivitu a tým zvýšiť kvalitatívnu úroveň technických, technologických a správcovských činností v oblasti dopravných stavieb a cestného hospodárstva aj s prispením informačných technológií.

Záver

Vzdelávacie aktivity pre odborníkov v praxi budú organizované častejšie ako doteraz. Výsledky výskumu a nové technológie vyžadujú preškolenie odborníkov v praxi. Predpokladá sa, že:

• kvalifikácia a odborná spôsobilosť – budú potrebné aj pre absolventov vysokých škôl a sú dôležitou súčasťou vzdelávacích programov,
• iné formy vzdelávania (ako formálneho – školského) sú súčasťou celoživotného procesu,
• profesijné vzdelávanie má predpoklad na svoje rozšírené uplatnenie vo všetkých sférach technického a technologického rozvoja,
• vzdelávací program cestné staviteľstvo a hospodárstvo (CSH) si vyžiadali odborníci z praxe, ktorí pôsobia v odbore 15 až 20 rokov a v súčasnosti pociťujú nedostatok vedomostí a zručností súvisiacich s využitím nových technológií, materiálov a spôsobu riadenia, najmä s dôrazom na nové technológie stavebnej povahy, materiálové inžinierstvo a informačné technológie,
• nové formy štúdia (v profesijnom vzdelávaní) umožňujú špecializovať štúdium podľa potrieb praxe,
• v budúcnosti sa predpokladá väčší význam doškoľovania a celoživotného vzdelávania – pre potreby praxe,
• požiadavky praxe súvisiace s odbornou spôsobilosťou sa dajú lepšie a rýchlejšie splniť v rámci aktivít odborníkov v celoživotnom vzdelávaní ako v procese akreditácie študijných programov vysokých škôl.
• Systém opisovaných vzdelávacích aktivít si vyžiadali odborníci z praxe, ktorí majú záujem na zlepšovaní svojich vedomostí a zručností. Aj požiadavky praxe súvisiace s odbornou spôsobilosťou sa dajú rýchlejšie splniť v rámci aktivít odborníkov v celoživotnom vzdelávaní ako v procese akreditácie študijných programov na univerzitách, keď študijné programy pravidelne preveruje Akreditačná komisia a zmeny nie je možné vykonávať ľubovoľne.

Akútne problémy súvisiace s činnosťou riešia inštitúcie samostatne s konkrétnymi odborníkmi z praxe. Najbližšie vzdelávacie aktivity v Slovenskej cestnej spoločnosti by mali byť venované problematike rekonštrukcie a údržby vozoviek a správe pozemných komunikácií.

Literatúra

SCHLOSSER, F.: Systém vzdelávania v dopravnom staviteľstve. In zborník Q-2008, ŽU v Žiline, 2008

SCHLOSSER, F.: Systém vzdelávania inžinierov. In zborník Q-2004 Technológie údržby ciest, ŽU v Žiline, 2004 

SCHLOSSER, F.: Vzdelávanie pre potreby cestného staviteľstva a hospodárstva (CSH) v Slovenskej republike ku dňu 30.11.2018. In správa. Slovenská cestná spoločnosť, 2018

SCHLOSSER, F.: Vzdelávanie odborníkov pre dopravné stavby. In zborník GEOSYNTETIKA 2019, ŽU v Žiline, 2019

Centrum výskumu v doprave . In OP Výskum a vývoj, ITMS 26220220135. ŽU v Žiline, 2015

Nariadenie vlády SR č. 344/2006 Z. z. z 24. mája 2006 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti

Zákon 568/2009 o celoživotnom vzdelávaní, 2009

Prof. Ing. František Schlosser, PhD.