(zákon č. 124/2006 Z. z. a vyhl. MPSVR č. 356/2007 Z. z.)

Stavebné stroje a zariadenia (ďalej SSaZ) tvoria neodmysliteľnú súčasť technických prostriedkov, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú na tvorbe HDP SR. Ide o veľké množstvo strojných základných prostriedkov rôznych druhov a konštrukcií s rôznou, často veľkou nadobúdacou hodnotou. Z uvedenej charakteristiky jednoznačne vyplývajú vysoké nároky na odbornú spôsobilosť obsluhy SSaZ (strojníkov) s ohľadom na bezpečnú, spoľahlivú a hospodárnu prevádzku týchto prostriedkov.

I. Stručná história prípravy obsluhy SSaZ

Z dôvodu možnosti porovnania minulého a súčasného neprehľadného a nekvalitného systému podávam nasledujúce stanovisko: 

Potreby praxe, hlavne vo veľkých stavebných firmách už zhruba pred 50 rokmi, si vyžiadali vznik školiacich stredísk na prípravu strojníkov stavebných strojov. Aby sa odstránila živelnosť a nekvalita v tejto oblasti, vtedajšie MSv vypracovalo a uviedlo do praxe vyhl. č. 77/1965 Zb. o výcviku, spôsobilosti a registrácii obslúh stavebných strojov (platila v celej ČSSR). Táto vyhláška riešila súvisiace problémy komplexne, kvalifikovaným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom. Odborným útvarom, ktorý túto činnosť riadil, bol Ústav vzdelávania v stavebníctve (orgán MSv), až neskôr Ústav vzdelávania a služieb, s. r. o. 

Na porovnanie so súčasným nevyhovujúcim stavom ďalej uvádzam:

Takzvané strojnícke kurzy – teoretická príprava (praktický výcvik – pozri kap. IV) – mali obvykle internátny charakter: ubytovanie a stravovanie účastníkov bolo zabezpečené v mieste školenia, ich trvanie spočiatku bolo 8 týždňov. Kurzy boli väčšinou „monoprofesijné“, t. j. všetci účastníci v jednotlivých kurzoch sa pripravovali na obsluhu len jednej skupiny SSaZ (pozri prehľad skupín stavebných strojov podľa opatrenia č. 4 MVS SR z r. 1990), priemerný počet účastníkov v kurze bol 20 až 30 i viac. Profesia strojník mala v tom čase vysoký spoločenský status ako dôležitá odborná profesia.

Postupne, z objektívnych dôvodov (modernizácia vyučovacieho procesu), ale aj zo subjektívnych dôvodov (hlavne tlaky zamestnávateľov, zamestnávateľských zväzov na skracovanie kurzov, šetrenie finančných prostriedkov na vzdelávanie) sa kurzy postupne skrátili na 2 týždne (80 vyučovacích hodín). Tento rozsah sa dodržiaval ešte zhruba pred 3 rokmi, dnes je z neho už len torzo (pozri nasledujúce kapitoly).

Vývoj v tejto oblasti, pochopiteľne, si vyžadoval určité zmeny. Napriek pokusom vypracovať nový odborný predpis – vyhlášku – ešte v 90. rokoch minulého storočia sa to nepodarilo. Súvisiace európske predpisy, napr. STN ISO 7130 Stroje pre zemné práce, Návod postupu pre výcvik vodiča, majú len odporúčací charakter a odvolávajú sa na národné predpisy. Ministerstvo školstva, ktoré má pôsobnosť aj v tejto oblasti (akreditácie) do odbornej prípravy obslúh SSaZ vôbec nezasahuje.

O potrebe a význame dostatočne kvalifikovaných obslúh SSaZ a o vysokých nárokoch na ich odbornú prípravu svedčí nasledujúci, dnes už málokomu známy fakt: MŠ SR po dohode  s kompe- tentnými orgánmi vytvorilo učebný odbor stavebné a traťové stroje, kód 01-77-2, zavedený 1. 9. 1981, trvanie prípravy: 3 roky a 4 mesiace. V podstate išlo o prípravu obslúh SSaZ! Pripomínam, že tento učebný odbor sa vyučoval okrem iných v SOUs v SR aj v SOUs pri Inžinierskych stavbách v Košiciach koncom 80. a v 90. rokoch minulého storočia.

2

II. Význam teoretickej prípravy obslúh SSaZ

1. Oboznámiť sa s príslušnými právnymi, technickými (STN, EN, ISO) predpismi, predpismi BOZP a prevádzkovými dokladmi týkajúcimi sa obsluhovaných SSaZ a vykonávaných prác.

2. Dôkladne poznať a rozumieť návodu na obsluhu stroja od jeho výrobcu (BOZP, funkcia pracovných a bezpečnostných systémov, technológia práce vykonávanej strojom, obsluha a údržba stroja).

3. Poznať konštrukciu stroja z dôvodu povinnosti jeho vizuálnej kontroly a pochopenia predpisov BOZP súvisiacich s jeho obsluhou. V primeranom rozsahu aj progresívne vybavenie moderných SSaZ (nivelačné, monitorovacie a počítačové systémy, GPS a pod.).

4. Rozumieť základným funkciám výkonových častí stroja (motory, elektrické, hydraulické, pneumatické systémy) z dôvodu kvalifikovaného priebežného sledovania prevádzky stroja (nezávisle od monitorovacích systémov), vykonávania prehliadok a povinnej dennej údržby podľa návodu výrobcu stroja.

5. Poznať technológiu prác vykonávaných strojom, pri strojov na zemné práce aj vlastnosti zemín (STN 73 3050 Rozdelenie a triedenie zemín), a to aj v prípade používania rôznych prídavných zariadení (pracovných nástrojov) dodávaných výrobcom stroja, rovnako spôsoby prípravy a vlastnosti ďalších stavebných hmôt spracovávaných SSaZ (čerstvý betón, živičné zmesi...).

6. Poznať a rešpektovať environmentálne postupy súvisiace s prevádzkou SSaZ: vplyv prevádzkových náplní (motorové palivá, oleje, mazacie tuky, chladiace kvapaliny), exhalátov vo výfukových plynoch, čistenia strojov v rámci ich údržby na životné prostredie. 

7. Primerane ovládať odbornú komunikáciu súvisiacu s prevádzkou obsluhovaného stroja s nadriadenými pracovníkmi, so servisným technikom, s referentom (technikom) BOZP a pod. 

Z uvedeného stručného prehľadu kvalifikačných požiadaviek na obsluhy SSaZ vyplývajú aj požiadavky na primeraný časový priestor na ich vzdelávací proces. Tento problém, ktorý súvisí s celkovou nevyhovujúcou situáciou v danej oblasti, je opísaný v nasledujúcom texte.

III. Súčasný stav

Výcvik obslúh SSaZ prebieha podľa príslušných ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. a vykonávacieho predpisu – vyhl. MPSVR č. 356/2007 účinnej od 1. 9. 2007. Následne došlo k neakceptácii platnej vyhl. č. 77/1965 Zb. a tým aj k totálnej negácii predchádzajúceho spôsobu výcviku strojníkov. S odstupom času možno jednoznačne tvrdiť, že došlo k degradácii tohto procesu z hľadiska jeho organizácie, hlavne jeho prehľadnosti a kvality. 

Príčiny:

1. Rozhodujúcim riadiacim orgánom pre výcvik obslúh SSaZ teraz je NIP, v ktorého kompetencii vždy bola a je oblasť BOZP, teda na komplexné riadenie je v tomto prípade podľa odbornej verejnosti nekompetentný. Treba si uvedomiť, že v čase platnosti a rešpektovania vyhl. č. 77/1965 Zb. rozhodujúcu časť teoretickej prípravy z hľadiska jej rozsahu tvorila odborná (technická) príprava (80-90 i viac percent), zvyšok pripadal na BOZP. V súčasnosti je to opačne, niekedy ide len o školenie o BOZP.

2. V súvislosti s výchovnovzdelávacím procesom (ďalej VV proces) zákon č.124/2006 Z. z. uvádza odkazy vždy len na právne predpisy súvisiace s BOZP. Neexistuje žiaden odkaz na nejaký konkrétny odborný predpis, ktorý by danú problematiku riešil komplexne, pretože ten vlastne po neakceptácii vyhl. č. 77/1965 Zb. ani neexistuje. Týka sa to aj požiadavky na lektorskú spôsobilosť, kde zákon 124/2006 Z. z. sa odvoláva na zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. V praxi to však znamená len všeobecnú prípravu lektorov bez určenia ďalších špecifických požiadaviek na ich odbornú prípravu. 

3. Zásadnou zmenou (v konečnom dôsledku) je prenesenie kompetencií v riadení i samotnej realizácii VV procesu vrátane praktického výcviku na oprávnené PO a FO. To je hlavná príčina súčasného nevyhovujúceho stavu. Pričinili sa o to predovšetkým FO tým, že z dôvodu získania „klientely“ si upravili trvanie teoretickej výučby zo spomínaných 80 vyučovacích hodín na 2-4 dni vrátane záverečných skúšok (pritom 2 dni, čiže 16 vyučovacích hodín podľa vyhl. č. 356/2007 Z.z. má trvať vyučovanie predpisov BOZP). Zamestnávateľom, SZČO, pochopiteľne, tento stav vyhovuje. Následne sa zmenenej situácii prispôsobili aj renomované školiace strediská s dlhou odbornou tradíciou.

Naivné očakávania, že konkurenčné prostredie zabezpečí vyššiu kvalitu vzdelávacieho procesu, sa nenaplnili, výsledkom je pravý opak. Problémy v tejto oblasti majú aj novú podobu – stačí sledovať internetové ponuky, napr. na pochybnú „diaľkovú“ (e-learning) prípravu obslúh SSaZ, ktorá v prípade osôb kategórie R sa môže akceptovať len vo výnimočných prípadoch.

4. Vzorové projekty výchovy a vzdelávania podľa § 27 zákona č.124/2006 Z. z., na základe ktorých PO a FO získavajú od NIP príslušné oprávnenia, majú formálny charakter. V oblasti teoretickej prípravy obsahovo síce zodpovedajú kvalitným dlhodobým kurzom v minulosti, ale vzhľadom na už spomínané časové možnosti nie je možné túto úlohu seriózne plniť – vyučovanie odbornej časti, ak sa koná, je v podstate len krátky monológ lektora (s prípadným používaním videotechniky) bez akejkoľvek spätnej väzby. 

Podobne je to v prípade organizačného zabezpečenia praktického výcviku. 

5. Za nezmyselnú a z jazykovedného hľadiska nesprávnu treba považovať zmenu názvu PREUKAZ na DOKLAD. Slovo doklad má predsa všeobecný význam a vzťahuje sa na veľké množstvo rôznych dokladov. Oporúčam tvorcom takéhoto nezmyslu preštudovať príslušnú časť Krátkeho slovníka slovenského jazyka. 

V danej situácii to len prispelo k neprehľadnosti existujúceho systému. Pritom v niektorých iných prípadoch uvedených vo vyhl. č. 356/2007 Z. z. sa názov PREUKAZ ponechal (viazači bremien, vodiči MV, žeriavnici...).

Vyjadrenie k tomuto problému je aj v liste MPSVR SR (odbor ochrany práce) zo dňa 18. 10. 2007 adresovanom na ÚVS, s. r. o., kde okrem iného sa uvádza, že pod slovným spojením písomný doklad v zmysle vyhl.č. 356/2007 Z. z. treba chápať niečo s „bližšie nešpecifikovaným názvom“.

6. Ustanovenie § 16, ods. (1) b) zákona č.124/2006 Z. z. v kontexte s príl. č. 9 vyhl. č. 356/2007 Z. z. ods. 08.1 vedie k záveru, že na získanie oprávnenia na obsluhu vybraných SSaZ stačí absolvovať VV proces so zameraním len na predpisy BOZP, t. j. 16 vyučovacích hodín, a získať predpísaný písomný doklad. Takéto chápanie uvedených ustanovení sa v praxi naozaj realizuje. A ďalej:

Písomný doklad podľa vyhl. č. 356 neoprávňuje FO obsluhovať stroj, ale uvedený paragraf zákona áno. Alebo sú to dva rôzne doklady? Asi takúto „odbornú“ úroveň majú v hodnotenej oblasti spomínané predpisy. 

7. V rámci „rekapitulácie“ problémových informácií vnášajúcich nejasnosti až chaos uvádzam z nich niektoré staršie, ale významovo stále aktuálne aj teraz: 

a) V čase, keď už bola účinná vyhl. č. 356/2007 Z. z., t. j. od 1. 9. 2007, MVRR SR listom zo dňa 1. 8. 2008 adresovanom na NIP oznamuje, že FO, ktorá obsluhuje stavebný stroj, musí vlastniť platný preukaz vydaný ÚVS, s. r. o., čo zákon č. 124/2006 Z. z. vylučuje (podľa § 16, odsek 1 b) platným dokladom je DOKLAD...). 

b/ Rovnaké tvrdenie je uvedené v liste NIP zo dňa 3. 4. 2009 adresovanom (na základe dotazu IS, a. s., závod 06 Ľubotice. Okrem toho je potvrdená platnosť vyhl. č.77/1965 Zb. a pôsobnosť ÚVS, s. r. o.

Ďalej je v tomto liste uvedená nepresná informácia, že zákon č. 124/2006 Z. z. hovorí len o AOP a opakované odborné školenie nepozná. V § 7, odsek 5 sa predsa uvádza povinnosť najmenej raz za dva roky vykonávať pravidelné a opakované oboznamovanie zamestnancov, čo z hľadiska obsahu je tzv. opakované školenie o BOZP známe z minulosti.

c/ Z vyjadrenia NIP zo dňa 17. 1. 2017 uvádzam: Preukaz obsluhy vybraných stavebných strojov mohol byť vydaný osobou... aj na základe legislatívy účinnej pred zákonom č. 124/2006 Z. z. s ohľadom na § 39, odsek 7 zákona najneskôr do nadobudnutia účinnosti vykonávacej vyhlášky č. 356/2007 Z. z., t. j. do 1. 9. 2007. Ak ide o časové obdobie od 1. 7. 2006 do 31. 8. 2007, tak názov dokladu môže byť preukaz.

ÚVS, s. r. o. však vydával preukazy naďalej. Z listu NIP zo dňa 18. 11. 2014 adresovanom (na základe dotazu) PO oprávnenej na VaV (Ing. Ľ. Kováč) vyplýva, že sú neplatné!!! Problém spočíva v tom, že tento prípad zrejme nie je ojedinelý. Vie o tom NIP? Rieši sa to vôbec? Jednu možnosť riešenia uvádzam v kap. VI. Navrhované opatrenia.

8. V prílohe č. 1a k zákonu č.124/2006 Z. z., písmeno q, je uvedený zoznam skupín vybraných SSaZ, ktorý sa líši od zoznamu v  spomínanej vyhláške. V oboch prípadoch však ide o zoznamy nezodpovedajúce súčasným potrebám v názvosloví. Okrem toho chýbajú dôležité skupiny SsaZ, ako sú obaľovacie súpravy živičných zmesí, finišery (stroje na rozprestieranie živičných zmesí), autogrejdery, v skupine pre „betónové zmesi“ chýbajú autodomiešavače, automiešače a čerpadlá betónových zmesí, prípadne ďalšie skupiny z pôvodnej „nomenklatúry“.

9. Ďalším príkladom dokumentujúcim chaotickú situáciu v tejto oblasti je (ojedinelý?) prípad oprávnenej FO z Revúcej. Z jedného „Dokladu na obsluhu vybraných stavebných strojov so zameraním na BOZP“ vydaného touto FO vyplýva, že jeho držiteľ je oprávnený obsluhovať všetky vybrané stavebné stroje a zariadenia tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1a k zákonu č. 124/2006 Z. z.!!! To by znamenalo, že držiteľ tohto dokladu absolvoval praktický výcvik v predpísanom rozsahu na všetky uvedené SSaZ, čo je, pochopiteľne, nereálne. 

Takéto a iné podobné absurdné prípady sa dajú riešiť len zmenou celého systému prípravy obslúh SSaZ!

10. Výučbu BOZP v procese VaV obslúh SSaZ podľa spomínaných predpisov majú vykonávať ABT, rovnako je to aj v prípade AOP. Pripomínam, že táto časť výučby vyžaduje aj dostatočné odborné vedomosti o konštrukcii a funkcii SSaZ, ktoré sa predpokladajú predovšetkým u kvalifikovaných lektorov. Riešením môže byť kombinácia lektor + ABT v jednej osobe.

IV. Praktický výcvik

Z hľadiska potrieb budúcej profesionálnej obsluhy SSaZ je praktický výcvik vykonaný v rámci VV procesu rozhodujúci. Vyhl. č. 77/1965 Zb. určila trvanie praktického výcviku na 400 motohodín (Mh), resp. 200 Mh v prípade SSaZ s menej náročnou obsluhou. Na základe praktických skúseností v tejto oblasti možno povedať, že tu boli a stále sú značné rezervy. Ich subjektívny charakter súvisí s podmienkami, organizačným zabezpečením, trvaním a kontrolou výcviku. Neakceptácia uvedenej vyhlášky a prenesenie kompetencií na PO a FO situáciu zhoršili. 

V prípade objektívnych príčin ide hlavne o „technické“ problémy. Treba si uvedomiť, že najviac používanézo SSaZ sú mobilné stroje, ktoré na rozdiel napr. od vozidiel autoškôl majú, až na výnimky, v kabíne obsluhy miesto vždy len pre jednu osobu. Moderné učebné pomôcky, napr. trenažéry, sa zatiaľ nepoužívajú.

Samotná realizácia praktického výcviku sa vykonáva, resp. sa môže vykonávať nasledujúcimi spôsobmi:

1. V prípade zamestnancov (je to v rozhodujúcej miere) sa robí (?) rovnakým spôsobom ako v minulosti (podľa vyhl. č.77/1965 Zb.) – na pracoviskách zamestnávateľov pod dozorom kvalifikovaných strojníkov, a to pred nástupom na teoretickú časť školenia. Ten postup pripúšťa aj STN ISO 7130 Stroje pre zemné práce. Návod postupu pre výcvik vodiča. V takomto prípade organizačné zabezpečenie výcviku má byť uvedené v organizačnom poriadku, resp. v inom predpise zamestnávateľa. T. č. však nie je vyriešený dôležitý problém trvania praktického výcviku! 

Tento spôsob výcviku je výhodný preto, že sa vykonáva v podmienkach budúceho pracoviska strojníka a obvykle na stroji, ktorý bude obsluhovať. Neumožňuje však vyhovujúcim spôsobom splniť ustanovenie § 27, ods. 10, bod g zákona č. 124/2006 Z. z. o spôsobe záverečného overenia praktických vedomostí. Jedinou možnosťou je písomný doklad (potvrdenie) o absolvovaní praktického výcviku v stanovenom rozsahu od zamestnávateľa, na ktorého pracovisku výcvik prebiehal.

Hovoriť v takomto prípade o strojníkoch, ktorí zacvičujú budúcich strojníkov, že sú to inštruktori či školitelia, má len formálny význam. Uvažovať navyše o ich ďalšej odbornej príprave je zbytočné a v podstate nerealizovateľné. Ide totiž v rámci celej SR o stovky strojníkov, ktorí túto činnosť vykonávajú len sporadicky a ich „zostava“ sa nepretržite mení (nie sú to trvalí školitelia).

2. Ak PO alebo FO vlastní cvičný stroj, praktický výcvik sa môže konať na produktívnych prácach alebo „naprázdno“ pod dozorom inštruktora (školiteľa). Tento spôsob výcviku existuje v SR ojedinele a pokrýva zanedbateľnú časť potrieb obslúh SSaZ.

3. Vhodným riešením by bola existencia celoštátneho výcvikového strediska s cvičnými strojmi, trenažérmi, kvalifikovanými inštruktormi (školiteľmi), čo je u nás nereálna ilúzia. Ale aj v tom prípade by sa praktický výcvik dal vykonávať pre obmedzený počet skupín SSaZ a pre zamestnávateľov by bol nevýhodný z ekonomického hľadiska.

V. Účastníci „strojníckych kurzov“.

Významný vplyv na kvalitu VV procesu obslúh SSaZ má dosiahnutý stupeň ich vzdelania pred nástupom na školenie a ich osobnostné predpoklady vrátane vekového zloženia. 

Reálny stav je takýto: Rozhodujúci počet tvoria zamestnanci s ÚSO vzdelaním. Problémom je však to, že nie všetci sú vyučení v technických odboroch. Ojedinele sú to aj osoby len so základným vzdelaním, ale aj absolventi SPŠ. 

Výrazný vplyv na kvalitu VV procesu má vekové zloženie účastníkov, ktoré sa pohybuje od čerstvých absolventov škôl až po dôchodcov. Aj pri účastníkoch s rovnakým ÚSO vzdelaním sa prejavujú značné vedomostné rozdiely.

Vzorové projekty VV procesu určujú síce požadované vzdelanie uchádzačov, ale, ako už bolo uvedené, aj v tom prípade majú len formálny význam. Rozhodujúci je ekonomický rozmer, ktorý sa prejavuje tým, že do kurzov sa prijímajú všetci záujemcovia bez ohľadu na ich vek, dosiahnuté vzdelanie a vedomosti.

V prípade rekvalifikantov z úradov práce a nezamestnaných uchádzačov je prekážkou prijatia do kurzu skutočnosť, že nemali možnosť vykonať predbežný praktický výcvik, a teda nemôžu absolvovať kurz u PO alebo FO, ktoré nevlastnia cvičný stroj.

Problémy s predbežným praktickým výcvikom môžu mať aj malé firmy, ktoré stroj vlastnia, ale nemajú kvalifikovaného strojníka, v prípadoch SZČO alebo v prípadoch používania strojov z požičovní.

6

VI. Navrhované opatrenia

1.Vypracovať nový odborný predpis (vykonávaciu vyhlášku), ktorý kvalifikovaným spôsobom bude komplexne riešiť prípravu obslúh SSaZ s ohľadom na súčasné potreby tak, ako to z obsahovej stránky riešila vyhl. MSv č. 77/1965 Zb., a to aj s akceptovaním relevantných informácií zo zahraničia. 

V tejto súvislosti pripomínam vyjadrenie bývalej ministerky financií SR B. Šmögnerovej: „Pri neekonomických verejných službách, kde patrí aj vzdelávanie, trhové pravidlá musia ustúpiť.“ 

2. Vytvoriť poradný orgán pre túto oblasť vzdelávania, ktorý bude pričlenený k MVRR SR alebo MPSVR SR (?), v ktorom budú pôsobiť hlavne osoby dôkladne znalé problematiky súvisiacej s potrebami praxe vo vzťahu k obsluhám SSaZ.

3. Z dôvodu súčasnej roztrieštenej a neprehľadnej situácie v príprave obslúh SSaZ uvádzam nasledujúcu poučnú analógiu so školením zváračov (v dávnejšej minulosti): Približne do konca 70. rokov minulého storočia prebiehali školenia zváračov v tzv. podnikových zváračských školách a absolventi dostávali podnikové zváračské preukazy. Rozdielne podmienky a prístupy pri školeniach znamenali nedostatočnú kvalitatívnu úroveň prípravy zváračov a negatívne dôsledky v praxi (požiare, úrazy, havárie zváraných konštrukcií...). Preto príslušné orgány tento systém zrušili a vznikol nový systém s centrálnym spôsobom riadenia všetkých ZŠ, ktorý v podstate trvá doteraz! Tisíce podnikových preukazov (v tom čase v celej ČSSR) sa vyhlásili za neplatné a v priebehu dvoch nasledujúcich rokov ich majitelia museli absolvovať tzv. prekvalifikáciu (nie rekvalifikáciu). Zvárači, ktorí ju absolvovaili, dostali nové preukazy vydané povereným ústredným orgánom (na Slovensku VÚZ Bratislava). V prípade prípravy obslúh SSaZ nastal pravý opak...

Pôvodný, desaťročia existujúci stabilný systém, ktorý, pochopiteľne, vyžadoval korekcie, sa nahradil systémom neprehľadným až chaotickým s negatívnym dosahom na kvalitu prípravy obslúh SSaZ.

VII. Záver 

Oficiálna analýza súvisu kvality odbornej prípravy obslúh SSaZ s bezpečnosťou, spoľahlivosťou a hospodárnosťou prevádzky SSaZ zrejme neexistuje. Rozhodne však treba odmietnuť stanoviská časti zamestnávateľov, zamestnávateľských zväzov, ale aj bezpečnostného manažmentu či iných „odborníkov“ smerujúce k deštrukcii v tejto oblasti.

Presne opačné, dlhodobé skúsenosti, a to priamo z praxe, mali v minulosti a majú aj teraz skú sení pracovníci odborných útvarov (odd. mechanizácie a pod.) hlavne vo veľkých firmách vlastniacich túto techniku.

Ani súčasná moderná technika používaná v konštrukcii SSaZ nemá znamenať znižovanie kvalifikačných nárokov na ich obsluhu, práve naopak.

Ing. Igor Duda, 

Lektor pre výcvik obslúh SSaZ